Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Sa-25-2020.pdf
PDF · 125.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu: V. Y., nar. XX. novembra XXXX, bytom Za I. XXX/XX, XXX XX D. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júla 2020 vo veci zníženia sumy invalidného dôchodku na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán I. stupňa rozhodla na základe kontrolnej lekárskej prehliadky rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. marca 2020, ktorým žalobcovi podľa § 73 a § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) znížila sumu invalidného dôchodku od 10. mája 2020 na 181,70 EUR mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 25. februára 2020 žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola znížená od 25. februára 2020 zo 75 % na 70 %.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 4. júna 2020, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu a so znížením sumy invalidného dôchodku. Žalobca žiadal o znovu posúdenie zdravotného stavu a o ponechanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %, pričom poukázal na zhoršený zdravotný stav.
3. Žalovaný Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. marca 2020 a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. marca 2020 potvrdil.
4. Na základe podaného odvolania zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky vo Svidníku dňa 9. júna 2020, ktorý uviedol, že zotrváva na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach.
5. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 11. júna 2020 s nasledovným záverom:
6. Žalobca je poberateľom invalidného dôchodku od marca 2017 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % pre zlyhanie obličiek s nutnosťou dialyzačnej liečby. Dňa 21. februára 2019 bola realizovaná transplantácia obličky od mŕtveho darcu. Následné kontrolné nefrologické vyšetrenia potvrdzujú dobrú funkciu štepu. Sporadicky je vyšetrený psychiatrom a psychológom pre poruchu osobnosti na organickom podklade bez klinicky zaznamenaných porúch správania, bez nutnosti liečby. Je liečený pre bolesti chrbtice s miernou poruchou statodynamiky. Vysoký krvný tlak je kompenzovaný liečbou. Cievnym vyšetrením je zdokumentované periférne cievne ochorenie dolných končatín II. klinického štádia.
7. Po preštudovaní kompletnej posudkovej spisovej dokumentácie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil choroby močovej sústavy, postihnutia obličiek, stav po transplantácii obličky so stabilizáciou zdravotného stavu, s dobrou funkciou štepu, stav po transplantácii obličky po stabilizácii zdravotného stavu s prihliadnutím na pretrvávajúcu funkčnú poruchu a prípadné komplikácie, ktoré zaradil do kapitoly XI, oddielu A, položky 8, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 60 % (z percentuálneho rozpätia od 30 % do 60 %), ktorú zvýšil za ostatné zdravotné postihnutia žalobcu o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na 70 %.
8. Ostatné zdravotné postihnutia žalobcu zdôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, pričom ani jedno svojím charakterom a klinickým priebehom hodnotené samostatne, nedosahuje podľa zákona o sociálnom poistení vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.
9. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej znížená zo 75 % na 70 % od 25. februára 2020.
10. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Košice, ktorý tvorí časť lekárskej správy zo dňa 11. júna 2020 a je prílohou tohto rozhodnutia.
11. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
12. Podľa §112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
13. Invalidný dôchodok žalobcu bol znížený v súlade s § 112 ods. 4 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení od 10. mája 2020, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
14. Suma invalidného dôchodku žalobcu bola určená v súlade s § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, výpočet žalobca nenamietal.
15. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je
dokazovanie v tomto smere zverené v súlade s §153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
16. Žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
18. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
19. V podanej žalobe poukázal žalobca na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Je po transplantácii obličky a jeho stav sa zhoršuje, čo dokazujú nové lekárske správy.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
20. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 22. októbra 2020, v ktorom uviedol, že námietky žalobcu, ktoré sa týkajú jeho zdravotného stavu sú neopodstatnené z dôvodu, že posudkový lekár sociálneho poistenia, žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach sa s nimi podrobne vysporiadal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 11. júna 2020, ktorý je neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. júla 2020, pričom uviedol, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku od marca 2017 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % pre zlyhanie obličiek s nutnosťou dialyzačnej liečby. Dňa 21. februára 2019 bola realizovaná transplantácia obličky od mŕtveho darcu. Následné kontrolné nefrologické vyšetrenia potvrdzujú dobrú funkciu štepu. Sporadicky je vyšetrený psychiatrom a psychológom pre poruchu osobnosti na organickom podklade bez klinicky zaznamenaných porúch správania, bez nutnosti liečby. Je liečený pre bolesti chrbtice s miernou poruchou statodynamiky. Vysoký krvný tlak je kompenzovaný liečbou. Cievnym vyšetrením je zdokumentované periférne cievne ochorenie dolných končatín II. klinického štádia.
21. Po preštudovaní kompletnej posudkovej spisovej dokumentácie posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil stav po transplantácii obličky od mŕtveho darcu, ktoré zaradil do kapitoly Z. - Q. C. D., oddielu A - G. obličiek, G. 8 - stav po transplantácii M. písmena b) - po stabilizácii zdravotného stavu s prihliadnutím na pretrvávajúcu funkčnú poruchu a prípadné komplikácie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je horná hranica z percentuálneho rozpätia od 30 % do 60 %.
22. Ostatné zdravotné postihnutia žalobcu zdôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, pričom ani jedno svojím charakterom a klinickým priebehom hodnotené samostatne, nedosahuje podľa zákona o sociálnom poistení vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.
23. Suma invalidného dôchodku sa znížila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobcu došlo k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená posudkovým lekárom sociálneho poistenia na 75 %.
24. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobcu, so všetkými predloženými odbornými nálezmi.
25. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
26. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.
27. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.
28. Posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem poškodiť žalobcu. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech poistenca.
29. Podľa žalovaného postup žalovaného bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu.
30. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. júla 2020 a trval na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. júla 2020, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. marca 2020. Žalovaný mal zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
31. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a žiadal, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
32. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca listom doručeným súdu dňa 19. novembra 2021, v ktorom uviedol, že je nie je schopný pracovať, lebo nevládze a je slabý, je aj psychický chorý a slabý a nikto to neriešil. Súčasne priložil nové lekárske správy z 10. novembra 2020, z 9. novembra 2020 a z 10. novembra 2020.
V.
Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu
33. K písomnému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 4. decembra 2020, v ktorom uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 22. októbra 2020 a zároveň uvádza, že žalobca bol povinný označiť dôkazy na preukázanie skutočností najneskôr v odvolacom konaní. Na základe dodatočne predložených lekárskych správ nie je daný dôvod na spochybnenie záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia.
34. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však neboli predložené žalobcom také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej, v čase jeho vydania, na základe riadneho zistenia skutočného stavu, zodpovedalo zákonu.
35. Žalovaný dospel k záveru, že správna úvaha žalovanej v odôvodnení vydaných rozhodnutí, týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobcu, bola náležíte odôvodnená a nevybočuje z medzí zákonných atribútov.
36. Z toho dôvodu bolo potrebné považovať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a je v súlade s § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (SSP).
37. Podľa § 135 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
38. Žalobca nijako nepreukázal, že bol poškodený na svojich dôchodkových právach. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nemožno v zmysle námietok žalobcu konštatovať porušenie zákona.
39. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiadal, aby krajský súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
40. Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho súdnictva, jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, ďalej že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na jej rozhodnutie, žalobca je aktívne procesne legitimovaný, rovnako žalovaný je pasívne procesné legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobca označil predmet preskúmania v správnom súdnictve - napadané rozhodnutie odvolacieho orgánu a taktiež, že žalobu podal včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, súčasne konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania.
41. Po preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že napadané rozhodnutie je zákonné a odôvodnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z týchto dôvodov:
42. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
43. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
44. Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
45. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
46. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
47. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy Správneho súdneho poriadku, ktorá je definovaná v § 199 ods. 1 S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
48. Podľa § 199 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
49. Podľa § 202 ods. 2 S.s.p. alinea prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
50. Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
51. Z ustanovenia § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4 cit. zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 citovaného zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly Z., oddiel S., položka č. X - D. po P. M. , písmeno a) do stabilizácie zdravotného stavu (spravidla 1 rok) s určenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v pevne danom percentile 70% a pod písmenom b) po stabilizácii zdravotného stavu s prihliadnutím na pretrvávajúcu funkčnú poruchu a prípadné komplikácie je stanovená miera poklesu zárobkovej činnosti je v rozsahu 30-60%, pričom žalobcovi bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %, čiže maximálna možná miera na hornej hranici zákonného rozpätia.
52. Súčasne, pokiaľ ide o iné zdravotné postihnutia, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery maximálne o 10 %, u žalobcu boli diagnostikované aj ostatné zdravotné postihnutia. Za tieto iné pridružené ochorenia, ktorými žalobca trpí - tieto podmienili zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne možných ďalších 10 %. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky a opätovného posúdenia zdravotného stavu bol žalobcovi priznaný znížený invalidný dôchodok po uplynutí 1 kalendárneho roka od úspešnej transplantácie obličky vykonanej dňa 21. februára 2019.
53. Z odborného lekárskeho posudku, ktorý bol vypracovaný dňa 11. júna 2020 v rámci odvolacieho konania vyplýva, že pre účely posudzovania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli u žalobcu zohľadnené lekárske vyšetrenia, a to prepúšťacia správa z hospitalizácie na Internom oddelení Nemocnice arm. generála L. Svobodu Svidník z 18. januára 2018, prepúšťacia správa z hospitalizácie na Internom oddelení Nemocnice arm. generála L. Svobodu Svidník dňa 5. decembra 2018, prepúšťacia správa z hospitalizácie na Transplantačnom oddelení UNLP Košice zo dňa 31. mája 2019, ďalej nefrologické vyšetrenie UNLP Košice z 18. marca 2019, z 8. apríla 2019, 30. apríla 2019 a 20. mája 2019, ďalej chirurgické vyšetrenie Nemocnice arm. gen. L. Svobodu Svidník zo dňa 10. mája 2019, psychiatrické vyšetrenie - Centrum zdravia R.B.K. s.r.o. Stropkov zo dňa 5. mája 2020, cievne vyšetrenie
z Angiologickej ambulancie Bardejov z 1. apríla 2020, ORL vyšetrenie - NOSBA s.r.o. Stropkov z 20. mája. Ako zdravotne posudkovo významné choroby, ktoré boli zistené sú: stav po transplantácii M. od mŕtveho darcu, ďalej porucha osobnosti na organickom podklade, ďalej poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, ďalej arteriálna hypertenzia, ďalej perforovaný vred žalúdka v dokumentácii, ďalej chronický zápal priedušiek a ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené stavy po transplantácii obličky, kapitola XI, oddiel A, položka 8, pod písmenom b) - po stabilizácii zdravotného stavu s prihliadnutím na pretrvávajúcu funkčnú poruchu a prípadné komplikácie v rozsahu 60 % (max. možný z rozpätia 30-60 %) a ako iné zdravotné postihnutia posudkovo významné boli určené: porucha osobnosti na organickom podklade, poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, arteriálna hypertenzia, perforovaný vred žalúdka v dokumentácii a chronický zápal priedušiek s navýšením percentuálnej miery o maximálne možných 10%.
54. Z celkového posudku vyplýva, že žalobca má učňovské vzdelanie, v minulosti pracoval ako opravár poľnohospodárskych strojov, toho času nezamestnaný, je poberateľom invalidného dôchodku od marca 2017 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % pre zlyhanie obličiek s nutnosťou dialyzačnej liečby. Dňa 21. februára 2019 bola realizovaná transplantácia M. od mŕtveho darcu. Následné kontrolné nefrologické vyšetrenia potvrdzujú dobrú funkciu štepu. Sporadicky je vyšetrený psychiatrom a psychológom pre poruchu osobnosti na organickom podklade bez klinicky zaznamenaných porúch správania, bez nutnosti liečby. Je liečený pre bolesti chrbtice s miernou poruchou statodynamiky. Vysoký krvný tlak je kompenzovaný liečbou. Cievnym vyšetrením je zdokumentované periférne cievne ochorenie dolných končatín II. klinického štádia. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím Stav po transplantácii obličky so stabilizáciou zdravotného stavu, s dobrou funkciou Štepu, ktorý zaraďujem do kapitoly Z. - Q. C. sústavy, M.) - po stabilizácii zdravotného stavu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Ostatné vyššie uvedené iné zdravotné postihnutia zdôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, pričom ani jedno svojím charakterom a klinickým priebehom hodnotené samostatne, nedosahuje podľa zákona o sociálnom poistení. vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Navrhovaná pracovná rekomandácia: na trhu práce: áno, obmedzenie schopností, môže vykonávať prácu len v prostredí bez fyzickej záťaže a práce v chlade, môže vykonávať prácu ľahšieho charakteru, podľa dosiahnutého vzdelania. Výrok posudku znel, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 70 %, invalidita trvá a kontrolná lekárska prehliadka bola určená na február 2023.
55. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď po vykonanej úspešnej transplantácii obličky a uplynutí kalendárneho roka vykonal kontrolnú lekársku prehliadku, pričom posudzoval zmenenú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity, resp. jej prehodnotenie podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí žalobcu, ktoré vyplynuli z predložených odborných lekárskych nálezov žalovaný správne označil jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne ho v zhode s diagnostickými závermi zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti správne vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia z dôvodov, ktoré boli vyššie konkretizované.
56. Správne pristúpil žalovaný aj k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobcu o ďalších, maximálne možných 10 % pre jeho pridružené zdravotné ťažkosti, pretože bol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý má pri iných zdravotných ťažkostiach tiež posudkový význam. Súčasne však bolo zistené, že jedná sa o ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, odôvodňujú len navýšenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti v súhrne o ďalších 10 %. Súčasne však ani jedno z nich hodnotené samostatne nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.
57. Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí žalobcu dospel žalovaný k správnemu skutkovému zisteniu, že je žalobca invalidný, pretože mu pracovná schopnosť poklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodil, že mu vznikol znížený nárok na invalidný dôchodok, vzhľadom na zmenu zdravotného stavu po transplantácii obličky.
58. K žalobným námietkam žalobcu správny súd uvádza nasledovné:
59. V zmysle ustanovenia § 202 ods. 2 S.s.p. má správny súd žalobu posudzovať neformálne. Správny súd vyhodnotil žalobou napádané rozhodnutie v celom rozsahu z pohľadu jeho zákonnosti a správnosti, rovnako preskúmal jemu predchádzajúci procesný postup pred správnymi orgánmi oboch stupňov a dospel k záveru, že žalobou napádané rozhodnutie je vecne správne a zákonné.
60. Napriek relatívnej absencii žalobných námietok tak správny súd podrobil plnému súdnemu prieskumu tak postup žalovaného ako aj žalobou napádané rozhodnutie.
61. Žalobca namietal, že je po transplantácii obličky, jeho zdravotný stav sa zhoršuje a z uvedených dôvodov nesúhlasil s rozhodnutím Sociálnej poisťovne. K tomuto správny súd uvádza, že k zníženiu sumy invalidného dôchodku aj k zníženiu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 75 % na 70 % došlo z uvedených dôvodov: Žalobca bol poberateľom invalidného dôchodku od marca 2017 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % G.. Toto jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo pôvodne zaradené do prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, a kapitoly Z.k pod bod 6 - stavy liečené umelou obličkou (dialýzou) s prihliadnutím na prítomné komplikácie s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentuálnom rozmedzí 40-80 %. U žalobcu však došlo k úspešnej transplantácii obličky od mŕtveho darcu dňa 21. februára 2019. Následné kontrolné nefrologické vyšetrenia potvrdzovali dobrú funkciu štepu, a teda u žalobcu nebolo možné ďalej mu vyplácať invalidný dôchodok po transplantácii obličky podľa pôvodného zaradenia medzi stavy s dialýzou. Posudkové orgány sociálneho poistenia museli po transplantácii obličky a uplynutí jedného roka na základe kontrolnej lekárskej prehliadky musel byť jeho rozhodujúci druh zdravotného postihnutia opätovne posúdený. Správne pristúpili k zaradeniu rozhodujúceho druhu zdravotného postihnutia do tej istej kapitoly toho istého oddielu, ale pod položku 8 pod písmenom b), a to medzi stavy po transplantácii obličky spravidla po uplynutí jedného roka s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentuálnom rozmedzí 30-60%, žalobcovi bol priznaný maximálne možný 60 %, a to po stabilizácii zdravotného stavu aj s prihliadnutím na pretrvávajúcu funkčnú poruchu a prípadné komplikácie. Správne teda postupovali správne orgány, pokiaľ po vykonanej transplantácii a uplynutí kalendárneho roka pristúpili k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu žalobcu a mieru invalidity posúdili s poukazom na aktuálny zdravotný stav žalobcu v čase jeho posudzovania, v čase rozhodovania správnych orgánov.
62. Žalobca po podaní žaloby dokladoval ďalšie lekárske správy, v ktorých dokumentoval zhoršený zdravotný stav po vydaní žalobou napádaného rozhodnutia. K tomuto správny súd uvádza, že pre preskúmanie administratívneho rozhodnutia súdom je rozhodujúci stav, ktorý tu existoval v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu. Daná procesnoprávna úprava sa v preskúmavanej právnej veci dotýka rozsahu poškodenia zdravia u žalobcu v priebehu administratívneho konania. Uvedený záver vyplýva z platného znenia § 135 ods. 1, 2 S.s.p., pričom správny súd poukazuje v tomto smere aj na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu , a to konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Sžso/59/2009 zo dňa 20. mája 2010, v ktorom najvyšší súd uviedol, že súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania správneho orgánu.
XX. Rovnako poukazuje správny súd aj na rozsudok L. súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 10Sžso/8/2012 zo dňa 26. septembra 2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo v súlade so zákonnými a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutí správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenia správneho sú takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve však nie je podľa najvyššieho súdu nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
64. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať.
65. Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami.
66. Žalobca v podanej žalobe neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložil v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval ku dňu právoplatnosti žalobou napádaného rozhodnutia, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.
67. Prvostupňový správny orgán a žalovaný teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom, ak rozhodli o znížení sumy invalidného dôchodku žalobcu.
68. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
69. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) ( v sociálnych veciach), písm. d) SSP (vo veciach azylu) , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).