Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nds/62/2014

Identifikačné číslo spisu: 5014200523 Dátum vydania rozhodnutia: 01.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5014200523.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U., s doručovacou adresou Z., XX-XXX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, o návrhu Krajského súdu v Žiline na určenie miestne príslušného súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky u r č u j e , že vec prejedná a rozhodne Krajský súd v Žiline.

Odôvodnenie

I.

Požiadavka krajského súdu

1. Žalobou zo dňa 4. apríla 2014, podanou na Krajský súd v Žiline, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8460-3/2014-BA z 24. januára 2014 a s tým súvisiacim postupom žalovanej.

2. Krajský súd v Žiline predložil uvedenú vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej na účely uznesenia „Najvyšší súd“) na rozhodnutie postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej na účely uznesenia tiež „“), t.j. aby Najvyšší súd určil, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

3. V prípise krajský súd konštatoval, že predmetná vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky (viď ), konkrétne krajského súdu (a contrario ), ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť s poukazom na , nakoľko žalobca ako občan Poľskej republiky nemá v Slovenskej republike všeobecný súd (viď a ). Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa a sa konanie uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

4. Ďalej zdôraznil procesnú zásadu perpetuation fori modifikovanú charakterom správneho súdnictva. Podľa krajského súdu v prípade rozhodnutia orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky kritériom pre určenie miestnej príslušnosti nie je sídlo správneho orgánu ale všeobecný súd navrhovateľa, ktorú definíciu Piata časť na rozdiel od Tretej časti (viď a a ) neobsahuje. Krajský súd pri hore uvedených ustanoveniach položil dôraz na zákonodarcom uprednostnený termín občan Slovenskej republiky ako aj na celoslovenský rozsah pracovných činností žalobcu.

5. Záverom krajský súd poukazuje aj na to, že Najvyšší súd v inej rozhodovacej činnosti určil, že obdobné žaloby poľských občanov aj v prípadoch, že schránkové sídlo zamestnávateľa účastníka bolo v Čadci, prejedná Krajský súd v Trenčíne (napr. sp. zn. , , , a ).

II.

Právny názor Najvyššieho súdu

6. Najvyšší súd postupom podľa vety prvej v spojení s po posúdení prípisu predloženého Krajským súdom v Žiline podľa jeho obsahu na svojom neverejnom zasadnutí dospel k názoru, že ide o žiadosť na zaujatie stanoviska podľa za situácie, kedy v dôsledku účasti zahraničného účastníka v súdnom konaní pred správnym súdom podmienky na určenie miestnej príslušnosti súdu v danej agende, t.j. najmä absencia bydliska, chýbajú. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj po zadovážení iných údajov Najvyšší súd jednomyseľne ( o súdoch) dospel k názoru, že sú splnené podmienky na určenie súdu na prejednanie a rozhodnutie v predmetnej veci.

8. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa podaním žaloby domáha preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia a postupu žalovanej. Krajský súd prostredníctvom hore uvedeného predkladacieho prípisu odôvodnil (viď body č. 3 až 5) svoj názor, že podmienky na určenie miestnej príslušnosti chýbajú. Súčasne konštatoval, že žalobca nie je občanom Slovenskej republiky a krajský súd ešte nezačal konať vo veci samej, pričom sa za takéto konanie spravidla považuje otvorenie pojednávania vo veci samej a výzva súdu na prednesenie návrhu (žaloby).

9. Právny základ pre vydanie uznesenia o určení miestnej príslušnosti konajúceho súdu s prihliadnutím na štátne občianstvo žalobcu tvorí nasledujúcu zoznam nižšie uvedených právnych noriem: Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Podľa veta prvá o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu

sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa sú na preskúmavanie rozhodnutí a postupov vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak. Podľa je miestne príslušným súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa. Podľa v spojení s je všeobecným súdom občana súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

10. V právnom štáte zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania orgánov súdnej moci. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel s tým, že bude eliminovaný výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (), ktoré stanovuje zákonodarca a nie samotná súdna moc.

11. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z je zabrániť tomu, aby nerozhodoval súd, ktorý nemá právomoc konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, t. j. aby nebol určený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch; pre posudzovaný prípad v a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva.

12. Z týchto zákonných úprav vyplýva, že pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. K týmto kritériám treba na prvom mieste priradiť vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov, ktorú si konajúci súd určuje, odmieta alebo posudzuje na základe zásady iura novit curia.

13. V prejednávanej veci je nepochybné, že právomoc slovenského súdu na funkčnej úrovni krajský súd je daná. Krajský súd predložil vec na rozhodnutie o miestnej príslušnosti s odôvodnením, že tieto podmienky chýbajú.

14. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd konštatuje, že z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o žalobách podľa Druhej hlavy Piatej časti je miestne príslušným na prejednanie veci a jej rozhodnutie, ak ide o rozhodnutie správneho orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, krajský súd, v obvode ktorého je všeobecný súd navrhovateľa, t. j. žalobcu (okrem ústredných orgánov štátnej správy). Žalovaná, ako správne konštatoval krajský súd, je nepochybne takýmto správnym orgánom.

15. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd, neodkláňajúc sa od svojej ustálenej judikatúry, zdôrazňuje, že základným kritériom pre výber miestne príslušného súdu v Slovenskej republike je miesto, kde účastník prejavil (a to aj pred podaním návrhu), resp. prejavuje svoju vôľu sa zdržiavať (viď ), a to už trvale alebo prechodne, lebo takéto miesto by mu malo uľahčiť dostupnosť súdu. Základným návodom pre určenie tohto miesta je bydlisko, ktorého pojmový rozsah ako aj obsah už judikatúra slovenských súdov v minulosti dostatočne vymedzila. V prípade pochybností o mieste bydliska je potom nutné vychádzať z kritéria zákonodarcu zakotveného v závere ustanovenia , t. j. z miesta, kde sa zdržiava.

16. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Čadca ako aj z podanej žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca mal vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky na základe dodatočne uzavretej pracovnej zmluvy z 9. apríla 2010 u zamestnávateľa s obchodným menom Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING s adresou miesta podnikania 022 01 Čadca, Palárikova č. 76, resp. 919 10 Buková 22 (s dátumom do 24. novembra 2011). Opísané miesto na základe dostupných informácií je nutné vyhodnotiť v zmysle ako miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti správneho súdu.

17. Z uvedených dôvodov senát Najvyššieho súdu, nemeniac svoj doterajší právny názor, v zmysle veta prvá v spojení s jednomyseľne určil, že na prejednanie a rozhodnutie v danej veci je príslušným Krajský súd v Žiline. Obdobný postup Najvyšší súd zvolil nielen vo veci pod sp. zn. , resp. 5 ale aj v iných veciach; t.j. ide o ustálené judikačné rozhodovanie.

Uvedený právny názor nespochybňuje ani komunitárne právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e je prípustný opravný prostriedok ( ).