Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndob/13/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu 1/: J.J.J., so sídlom T., X.

Belá nad Cirochou, IČO: X., žalobcu 2/: I., nar. X., bytom T., X. Belá nad Cirochou,

proti žalovanému: A., a. s., so sídlom D., X. Stakčín, IČO: X., o zaplatenie 76 642,13 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. a v rámci

dovolacieho konania vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

, v konaní o vylúčenie sudkýň Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

predsedníčky senátu JUDr. J. a predsedníčky senátu Ľ. z prejednávania a rozhodovania veci,

takto

rozhodol:

Sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predsedníčka senátu JUDr. J.

a predsedníčka senátu Ľ. n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

V dovolacom konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) pod sp. zn. sudkyne Najvyššieho súdu JUDr. J. a JUDr. Ľ.

postupom podľa (ďalej len „“) namietli

svoju zaujatosť voči žalobcovi 1/.

2

Sudkyňa JUDr. J. vo svojom oznámení, v ktorom namietala svoju zaujatosť uviedla,

že v pridelenom spise sp. zn. , ktorý podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na rok 2014 napadol do senátu 3Obo dňa 23. júna 2014 vo veci žalobcu

JUDr. J.J. sa cíti osobne zaujatá z dôvodu, že JUDr. J.J. na ňu podal trestné oznámenie,

vyjadril nespokojnosť s odbornou kvalitou rozhodovania, morálnymi hodnotami a nemá voči

jej osobe dôveru. Zároveň poukázala na uznesenie najvyššieho súdu, ktorým bola v inej veci

JUDr. V. (č. k. ) vylúčená z prejednania a rozhodovania veci. Z uvedeného

dôvodu sa cíti voči nemu predpojatá a navrhuje vec prideliť inému sudcovi.

Sudkyňa Ľ. vo svojom oznámení, v ktorom namietala svoju zaujatosť uviedla, že

vo veci dovolania vedeného pod sp. zn. by sa za iných okolností necítila byť

vôbec zaujatá. Poukázala však na skutočnosť, že v súvislosti s rozhodovaním vo veci

JUDr. J.J. na ňu podal trestné oznámenie, pričom ju obvinil, že

pri rozhodovaní bola ovplyvnená druhým účastníkom prevzatím úplatku, čo považuje

za nehorázne, nepravdivé a absurdné tvrdenie. V ďalšej veci sp. zn.

tohto účastníka bola z prejednávania vylúčená. Uviedla, že ako sudkyňa

pristupuje k výkonu svojej funkcie zodpovedne a profesionálne, dokáže ovládať svoje

konanie a aj sféru svojich vnútorných pocitov, avšak v prípade tohto konkrétneho účastníka,

vzhľadom na jeho invektívy spočívajúce v uvedených skutočnostiach sa už necíti byť

nezaujatá vo vzťahu k osobe žalobcu a navrhuje svoje vylúčenie z prejednania veci vedenej

pod sp. zn. .

Iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ) posúdil

opodstatnenosť vyjadrení sudkýň Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre ktoré žiadajú

o vylúčenie a dospel k záveru, že zákonné dôvody na vylúčenie sudkýň JUDr. J. a JUDr. Ľ.

z prejednávania a rozhodovania nie sú v predmetnej veci dané.

Podľa SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

3

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je

obvinený.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa , ak sa sudca dozvie o skutočnostiach pre ktoré je vylúčený,

oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ robiť len také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca

o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide

o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať

o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.

Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený

súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Citovanými ustanoveniami je zabezpečené právo

na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR. Ich účelom je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež

predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému ustanoveniami

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná

za právne relevantnú. Je ňou existencia konkrétneho právne významného vzťahu sudcu k veci

alebo k účastníkom, prípadne k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený

na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom, či už pozitívnom alebo negatívnom pomere k nim.

Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci rozhodol nezávislý

4

a nestranný súd zriadený zákonom. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany

v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý súdny proces

podľa SR, v zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v zákonom

určených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky, do ktorého sa tiež zahrňuje aj

právo na to, aby vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak,

aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal

a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd

poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré

im zaručuje právny poriadok ().

Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu

prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je

potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti

v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu

predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Pierfachv. Belgicko - rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva).

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca

zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo

zaujatosti v konkrétnej veci.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku

z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Sudcu

možno preto vylúčiť z prejednania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne

a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade

so zákonom nezaujate a spravodlivo. Dôvodmi pre vylúčenie sudcu z prejednávania veci sú

konkrétne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zabezpečenie objektivity súdneho konania

a nestrannosť sudcu v konaní. K vylúčeniu sudcu nemôže viesť iba vyjadrenie o tom, že

5

sa cíti byť zaujatým. Subjektívne hľadisko sudcu, prípadne i účastníkov konania je síce

podnetom pre rozhodovanie o prípadnej zaujatosti, avšak pri rozhodovaní o tejto otázke je

nutné vychádzať výlučne z objektívneho hľadiska nestrannosti, na základe ktorého možno

mať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu za to, že sudca by mohol byť zaujatý.

K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci preto môže dôjsť až vtedy, ak je

bez akýchkoľvek pochybností evidentné, že napriek zákonom stanovenej povinnosti

rozhodovať nestranne a nezávisle, tak konať nebude schopný (ktorá skutočnosť

by v konečnom dôsledku mohla viesť vydaniu nezákonného rozhodnutia).

Z obsahu spisu vyplýva, že sudkyne najvyššieho súdu JUDr. J. a JUDr. Ľ. namietli

svoju zaujatosť z dôvodu, že najvyšší súd ich uznesením z 17. októbra 2012

sp. zn. vylúčil z prejednávania a rozhodovania v inej veci toho istého

účastníka – žalobcu 1/ JUDr. J.J. vo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn.

. Uviedli, že JUDr. V. na nich podal trestné oznámenie. JUDr. J. uviedla, že

žalobca 1/ JUDr. J.J. vyjadril nespokojnosť s jej odbornosťou a kvalitou rozhodovania

a morálnymi hodnotami a z toho dôvodu sa cíti voči nemu osobne zaujatá. Sudkyňa JUDr. Ľ.

uviedla, že vo veci by sa za iných okolností necítila byť zaujatá. Poukázala však, že JUDr. J.J.

ju obvinil, že pri rozhodovaní bola ovplyvnená druhým účastníkom prevzatím úplatku, čo

považovala za nepravdivé a absurdné tvrdenie. Vzhľadom na tieto invektívy sa cíti byť

zaujatá.

Najvyšší súd sa oboznámil s rozhodnutím najvyššieho súdu zo 17. októbra 2012

sp. zn. , ktorým boli sudcovia najvyššieho súdu JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. Ľ.

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn.

v právnej veci žalobcu JUDr. J.J. proti žalovanému A., a. s. S.. Z uvedeného

rozhodnutia vyplýva, že v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn.

vzniesol žalobca JUDr. J.J. námietku zaujatosti proti sudcom najvyššieho súdu JUDr. J.,

JUDr. P. a JUDr. Ľ.. Námietku odôvodnil tým, že na menovaných sudcov a predsedu

obchodnoprávneho kolégia podal trestné oznámenie ako aj sťažnosť na postup dovolacieho

súdu a podnet na začatie disciplinárneho konania. JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. Ľ. vo svojich

vyjadreniach k námietke zaujatosti uviedli, že žalobca na nich podal trestné oznámenie

a návrh na disciplinárne konanie, nakoľko boli podľa tvrdenia žalobcu pri rozhodovaní

ovplyvnení druhým účastníkom prevzatím úplatku. Uvedené tvrdenie sudcovia považovali

za urážajúce, osočujúce, nehorázne, nepravdivé a absurdné, pričom zdôraznili, že ako

6

sudcovia pristupujú k výkonu svojej funkcie vždy zodpovedne a profesionálne. Vo veci

vedenej pod sp. zn. dotknutí sudcovia prehlásili, že nemajú akýkoľvek vzťah

k veci, účastníkom konania ani k ich zástupcom. Za daných okolností však zhodne uviedli, že

po podanej námietke zaujatosti v nadväznosti aj na trestné oznámenie a podnet na začatie

disciplinárneho konania zo strany žalobcu sa nepovažujú za nezaujatých k žalobcovi.

Najvyšší súd v tejto veci dospel k záveru, že vychádzajúc z objektívneho hľadiska založenom

na trestnom oznámení žalobcu a návrhu na disciplinárne konanie sudcov najvyššieho súdu

JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. Ľ. a rešpektujúc aj samotné vyjadrenia namietaných sudcov

existuje tu vzťah k účastníkovi konania v zmysle

V predmetnej veci sudkyne najvyššieho súdu JUDr. J. a JUDr. Ľ. namietli svoju

zaujatosť, kde poukázali na rozhodnutie najvyššieho súdu (č. k. ), ktorým boli

vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci toho istého účastníka – žalobcu 1/ JUDr. J.J.

ako v danej veci. Najvyšší súd sa preto najskôr zameral na subjektívnu stránku nestrannosti

sudcov, pričom vychádzal z vyjadrení sudcov o tom, že sa vo veci cítia byť zaujatí. Dôvod,

pre ktorí sa cítia byť zaujatí vidia v tom, že JUDr. J.J. na nich podal v inom konaní trestné

oznámenie a obvinil ich, že pri rozhodovaní boli ovplyvnení druhým účastníkom konania

prevzatím úplatku.

Podľa Najvyššieho súdu samotná skutočnosť, že sudca sa zo svojich subjektívnych

hľadísk „cíti zaujatý“ buď vo vzťahu k účastníkovi konania alebo k zástupcovi účastníka

alebo že sa zo svojho osobného pohľadu domnieva, že v jeho prípade by mohli vzniknúť

pochybnosti o jeho nezaujatosti bez ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania veci. Nestrannosť sudcu nemôže bez ďalšieho ohroziť len

samotná skutočnosť, že na konajúcich sudcov bolo účastníkom konania alebo jeho zástupcom

podané v minulosti trestné oznámenie, keď v konkrétnej veci neexistuje podľa § 14 ods. 1

dôvod na vylúčenie sudcov. Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí

podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti.

Je potrebné uviesť, že od podania trestného oznámenia žalobcom na menované

sudkyne a rovnako aj od následne vydaného rozhodnutia najvyššieho súdu

zo 17. októbra 2012 č. k. , ktorým boli vylúčené z rozhodovania v inej veci

JUDr. J.J. uplynulo už dlhšie časové obdobie, za ktoré mohlo dôjsť k oslabeniu negatívneho

vzťahu menovaných sudkýň k žalobcovi JUDr. J.J., pričom na rozdiel od ostatného konania

7

ani JUDr. J.J. nevzniesol v predmetnom konaní námietku zaujatosti vo veci konajúcich

sudkýň.

V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že s poukazom na

Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov má sudca pri výkone

súdnictva zachovať vecný prístup za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby

jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať

svoje konanie aj sféru svojich vnútorných citov. Súčasťou vecného prístupu sudcu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania je teda aj schopnosť sudcu vnútorne sa vyrovnať

s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania ako aj s eventuálnou kritikou

jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (R 74/1998).

Najvyšší súd po oboznámení sa obsahom uznesenia najvyššieho súdu

zo 17. októbra 2012 č. k. vo vzťahu k sudkyniam, o ktorých vylúčení súd

rozhoduje ďalej skúmal nestrannosť aj z hľadiska objektívnej stránky, či nastala taká situácia,

kedy by sudkyne mohli byť zaujaté, resp. či existuje reálna obava z nedostatku nestrannosti

a zakladá sa na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.

Najvyšší súd dospel k záveru, že z obsahu uvedeného rozhodnutia existencia oprávnených

pochybností o nestrannosti menovaných sudkýň najvyššieho súdu vo vzťahu k predmetnej

veci nevyplýva. Ako je zrejmé z rozhodnutia č. k. účastník JUDr. J.J.

v uvedenej veci sám namietol zaujatosť menovaných sudkýň, že podal na ne trestné

oznámenie a podnet na začatie disciplinárneho konania a jeho útoky na menované sudkyne

boli takej intenzity, že najvyšší súd dospel k záveru, že v dotknutom prípade existoval vzťah

k účastníkovi konania v zmysle V predmetnej veci však žalobca JUDr. J.J.

zaujatosť menovaných sudkýň nenamietal, pričom z uvedeného rozhodnutia ani z obsahu

spisu nevyplýva, že by existovali konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by vzbudzovali

pochybnosť o zaujatosti sudkýň JUDr. J. a JUDr. Ľ.. Preto z uvedených skutočností nemožno

vyvodiť, že by v predmetnej veci boli splnené podmienky, ktoré predpokladá ust. § 14 ods. 1

, t. j., že by existoval konkrétny pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom,

ktorý by vzbudzoval pochybnosť o zaujatosti menovaných sudkýň.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že u sudkýň najvyššieho súdu

JUDr. J. a JUDr. Ľ. nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, keďže neexistuje žiadny

dôvod zakladajúci pochybnosť o ich nezaujatosti. Vzťah uvedených sudkýň aj vzhľadom

8

na časový odstup od rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci k žalobcovi 1/

nemožno považovať za takej povahy a intenzity, že by napriek zákonom stanovenej

povinnosti neboli schopné vo veci nezávisle a nestranne rozhodovať. Vzhľadom k tomu, že

neboli naplnené dôvody na vylúčenie sudkýň v zmysle najvyšší súd

sudkyne JUDr. J. a JUDr. Ľ. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na najvyššom súde

pod sp. zn. nevylúčil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 01. júla 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. I.