Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
85c/397525.379f4a.pdf
PDF · 171.61 KB
No categories available
2Ndob/13/2014
Najvyšší súd 2Ndob/13/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu 1/: J.J.J., so sídlom T., X.
Belá nad Cirochou, IČO: X., žalobcu 2/: I., nar. X., bytom T., X. Belá nad Cirochou,
proti žalovanému: A., a. s., so sídlom D., X. Stakčín, IČO: X., o zaplatenie 76 642,13 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12Cb/33/2013 a v rámci
dovolacieho konania vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
3Obdo/36/2014, v konaní o vylúčenie sudkýň Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
predsedníčky senátu JUDr. J. a predsedníčky senátu Ľ. z prejednávania a rozhodovania veci,
takto
rozhodol:
Sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predsedníčka senátu JUDr. J.
a predsedníčka senátu Ľ. n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Obdo/36/2014.
O d ô v o d n e n i e :
V dovolacom konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) pod sp. zn. 3Obdo/36/2014 sudkyne Najvyššieho súdu JUDr. J. a JUDr. Ľ.
postupom podľa § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) namietli
svoju zaujatosť voči žalobcovi 1/.
Sudkyňa JUDr. J. vo svojom oznámení, v ktorom namietala svoju zaujatosť uviedla,
že v pridelenom spise sp. zn. 3Obdo/36/2014, ktorý podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na rok 2014 napadol do senátu 3Obo dňa 23. júna 2014 vo veci žalobcu
JUDr. J.J. sa cíti osobne zaujatá z dôvodu, že JUDr. J.J. na ňu podal trestné oznámenie,
vyjadril nespokojnosť s odbornou kvalitou rozhodovania, morálnymi hodnotami a nemá voči
jej osobe dôveru. Zároveň poukázala na uznesenie najvyššieho súdu, ktorým bola v inej veci
JUDr. V. (č. k. 3Obdo/52/2010) vylúčená z prejednania a rozhodovania veci. Z uvedeného
dôvodu sa cíti voči nemu predpojatá a navrhuje vec prideliť inému sudcovi.
Sudkyňa Ľ. vo svojom oznámení, v ktorom namietala svoju zaujatosť uviedla, že
vo veci dovolania vedeného pod sp. zn. 3Obdo/36/2014 by sa za iných okolností necítila byť
vôbec zaujatá. Poukázala však na skutočnosť, že v súvislosti s rozhodovaním vo veci
3Obdo/52/2010 JUDr. J.J. na ňu podal trestné oznámenie, pričom ju obvinil, že
pri rozhodovaní bola ovplyvnená druhým účastníkom prevzatím úplatku, čo považuje
za nehorázne, nepravdivé a absurdné tvrdenie. V ďalšej veci sp. zn.
3Obdo/25/2012 tohto účastníka bola z prejednávania vylúčená. Uviedla, že ako sudkyňa
pristupuje k výkonu svojej funkcie zodpovedne a profesionálne, dokáže ovládať svoje
konanie a aj sféru svojich vnútorných pocitov, avšak v prípade tohto konkrétneho účastníka,
vzhľadom na jeho invektívy spočívajúce v uvedených skutočnostiach sa už necíti byť
nezaujatá vo vzťahu k osobe žalobcu a navrhuje svoje vylúčenie z prejednania veci vedenej
pod sp. zn. 3Obdo/36/2014.
Iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 16 ods. 1 O. s. p.) posúdil
opodstatnenosť vyjadrení sudkýň Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre ktoré žiadajú
o vylúčenie a dospel k záveru, že zákonné dôvody na vylúčenie sudkýň JUDr. J. a JUDr. Ľ.
z prejednávania a rozhodovania nie sú v predmetnej veci dané.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je
obvinený.
Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15 ods. 1 O. s. p., ak sa sudca dozvie o skutočnostiach pre ktoré je vylúčený,
oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ robiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca
o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide
o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať
o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.
Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený
súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je zabezpečené právo
na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ich účelom je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež
predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému ustanoveniami
zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná
za právne relevantnú. Je ňou existencia konkrétneho právne významného vzťahu sudcu k veci
alebo k účastníkom, prípadne k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený
na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom, či už pozitívnom alebo negatívnom pomere k nim.
Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu
na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci rozhodol nezávislý
a nestranný súd zriadený zákonom. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany
v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v zákonom
určených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky, do ktorého sa tiež zahrňuje aj
právo na to, aby vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak,
aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal
a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd
poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré
im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska
nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu
prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je
potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti
v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu
predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Pierfachv. Belgicko - rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva).
Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca
zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo
zaujatosti v konkrétnej veci.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku
z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Sudcu
možno preto vylúčiť z prejednania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne
a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade
so zákonom nezaujate a spravodlivo. Dôvodmi pre vylúčenie sudcu z prejednávania veci sú
konkrétne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zabezpečenie objektivity súdneho konania
a nestrannosť sudcu v konaní. K vylúčeniu sudcu nemôže viesť iba vyjadrenie o tom, že
sa cíti byť zaujatým. Subjektívne hľadisko sudcu, prípadne i účastníkov konania je síce
podnetom pre rozhodovanie o prípadnej zaujatosti, avšak pri rozhodovaní o tejto otázke je
nutné vychádzať výlučne z objektívneho hľadiska nestrannosti, na základe ktorého možno
mať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu za to, že sudca by mohol byť zaujatý.
K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci preto môže dôjsť až vtedy, ak je
bez akýchkoľvek pochybností evidentné, že napriek zákonom stanovenej povinnosti
rozhodovať nestranne a nezávisle, tak konať nebude schopný (ktorá skutočnosť
by v konečnom dôsledku mohla viesť vydaniu nezákonného rozhodnutia).
Z obsahu spisu vyplýva, že sudkyne najvyššieho súdu JUDr. J. a JUDr. Ľ. namietli
svoju zaujatosť z dôvodu, že najvyšší súd ich uznesením z 17. októbra 2012
sp. zn. 2Ndob/20/2012 vylúčil z prejednávania a rozhodovania v inej veci toho istého
účastníka – žalobcu 1/ JUDr. J.J. vo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn.
3Obdo/25/2012. Uviedli, že JUDr. V. na nich podal trestné oznámenie. JUDr. J. uviedla, že
žalobca 1/ JUDr. J.J. vyjadril nespokojnosť s jej odbornosťou a kvalitou rozhodovania
a morálnymi hodnotami a z toho dôvodu sa cíti voči nemu osobne zaujatá. Sudkyňa JUDr. Ľ.
uviedla, že vo veci by sa za iných okolností necítila byť zaujatá. Poukázala však, že JUDr. J.J.
ju obvinil, že pri rozhodovaní bola ovplyvnená druhým účastníkom prevzatím úplatku, čo
považovala za nepravdivé a absurdné tvrdenie. Vzhľadom na tieto invektívy sa cíti byť
zaujatá.
Najvyšší súd sa oboznámil s rozhodnutím najvyššieho súdu zo 17. októbra 2012
sp. zn. 2Ndob/20/2012, ktorým boli sudcovia najvyššieho súdu JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. Ľ.
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn.
3Obdo/25/2012 v právnej veci žalobcu JUDr. J.J. proti žalovanému A., a. s. S.. Z uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 3Obdo/25/2012
vzniesol žalobca JUDr. J.J. námietku zaujatosti proti sudcom najvyššieho súdu JUDr. J.,
JUDr. P. a JUDr. Ľ.. Námietku odôvodnil tým, že na menovaných sudcov a predsedu
obchodnoprávneho kolégia podal trestné oznámenie ako aj sťažnosť na postup dovolacieho
súdu a podnet na začatie disciplinárneho konania. JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. Ľ. vo svojich
vyjadreniach k námietke zaujatosti uviedli, že žalobca na nich podal trestné oznámenie
a návrh na disciplinárne konanie, nakoľko boli podľa tvrdenia žalobcu pri rozhodovaní
ovplyvnení druhým účastníkom prevzatím úplatku. Uvedené tvrdenie sudcovia považovali
za urážajúce, osočujúce, nehorázne, nepravdivé a absurdné, pričom zdôraznili, že ako
sudcovia pristupujú k výkonu svojej funkcie vždy zodpovedne a profesionálne. Vo veci
vedenej pod sp. zn. 3Obdo/25/2012 dotknutí sudcovia prehlásili, že nemajú akýkoľvek vzťah
k veci, účastníkom konania ani k ich zástupcom. Za daných okolností však zhodne uviedli, že
po podanej námietke zaujatosti v nadväznosti aj na trestné oznámenie a podnet na začatie
disciplinárneho konania zo strany žalobcu sa nepovažujú za nezaujatých k žalobcovi.
Najvyšší súd v tejto veci dospel k záveru, že vychádzajúc z objektívneho hľadiska založenom
na trestnom oznámení žalobcu a návrhu na disciplinárne konanie sudcov najvyššieho súdu
JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. Ľ. a rešpektujúc aj samotné vyjadrenia namietaných sudcov
existuje tu vzťah k účastníkovi konania v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p.
V predmetnej veci sudkyne najvyššieho súdu JUDr. J. a JUDr. Ľ. namietli svoju
zaujatosť, kde poukázali na rozhodnutie najvyššieho súdu (č. k. 2Ndob/20/2012), ktorým boli
vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci toho istého účastníka – žalobcu 1/ JUDr. J.J.
ako v danej veci. Najvyšší súd sa preto najskôr zameral na subjektívnu stránku nestrannosti
sudcov, pričom vychádzal z vyjadrení sudcov o tom, že sa vo veci cítia byť zaujatí. Dôvod,
pre ktorí sa cítia byť zaujatí vidia v tom, že JUDr. J.J. na nich podal v inom konaní trestné
oznámenie a obvinil ich, že pri rozhodovaní boli ovplyvnení druhým účastníkom konania
prevzatím úplatku.
Podľa Najvyššieho súdu samotná skutočnosť, že sudca sa zo svojich subjektívnych
hľadísk „cíti zaujatý“ buď vo vzťahu k účastníkovi konania alebo k zástupcovi účastníka
alebo že sa zo svojho osobného pohľadu domnieva, že v jeho prípade by mohli vzniknúť
pochybnosti o jeho nezaujatosti bez ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie
z prejednávania a rozhodovania veci. Nestrannosť sudcu nemôže bez ďalšieho ohroziť len
samotná skutočnosť, že na konajúcich sudcov bolo účastníkom konania alebo jeho zástupcom
podané v minulosti trestné oznámenie, keď v konkrétnej veci neexistuje podľa § 14 ods. 1
O. s. p. dôvod na vylúčenie sudcov. Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí
podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti.
Je potrebné uviesť, že od podania trestného oznámenia žalobcom na menované
sudkyne a rovnako aj od následne vydaného rozhodnutia najvyššieho súdu
zo 17. októbra 2012 č. k. 2Ndob/20/2012, ktorým boli vylúčené z rozhodovania v inej veci
JUDr. J.J. uplynulo už dlhšie časové obdobie, za ktoré mohlo dôjsť k oslabeniu negatívneho
vzťahu menovaných sudkýň k žalobcovi JUDr. J.J., pričom na rozdiel od ostatného konania
ani JUDr. J.J. nevzniesol v predmetnom konaní námietku zaujatosti vo veci konajúcich
sudkýň.
V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že s poukazom na § 30 Zákona č. 385/2000
Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov má sudca pri výkone
súdnictva zachovať vecný prístup za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby
jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať
svoje konanie aj sféru svojich vnútorných citov. Súčasťou vecného prístupu sudcu
k prejednávanej veci a k účastníkom konania je teda aj schopnosť sudcu vnútorne sa vyrovnať
s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania ako aj s eventuálnou kritikou
jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (R 74/1998).
Najvyšší súd po oboznámení sa obsahom uznesenia najvyššieho súdu
zo 17. októbra 2012 č. k. 2Ndob/20/2012 vo vzťahu k sudkyniam, o ktorých vylúčení súd
rozhoduje ďalej skúmal nestrannosť aj z hľadiska objektívnej stránky, či nastala taká situácia,
kedy by sudkyne mohli byť zaujaté, resp. či existuje reálna obava z nedostatku nestrannosti
a zakladá sa na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.
Najvyšší súd dospel k záveru, že z obsahu uvedeného rozhodnutia existencia oprávnených
pochybností o nestrannosti menovaných sudkýň najvyššieho súdu vo vzťahu k predmetnej
veci nevyplýva. Ako je zrejmé z rozhodnutia č. k. 2Ndob/20/2012 účastník JUDr. J.J.
v uvedenej veci sám namietol zaujatosť menovaných sudkýň, že podal na ne trestné
oznámenie a podnet na začatie disciplinárneho konania a jeho útoky na menované sudkyne
boli takej intenzity, že najvyšší súd dospel k záveru, že v dotknutom prípade existoval vzťah
k účastníkovi konania v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p. V predmetnej veci však žalobca JUDr. J.J.
zaujatosť menovaných sudkýň nenamietal, pričom z uvedeného rozhodnutia ani z obsahu
spisu nevyplýva, že by existovali konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by vzbudzovali
pochybnosť o zaujatosti sudkýň JUDr. J. a JUDr. Ľ.. Preto z uvedených skutočností nemožno
vyvodiť, že by v predmetnej veci boli splnené podmienky, ktoré predpokladá ust. § 14 ods. 1
O. s. p., t. j., že by existoval konkrétny pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom,
ktorý by vzbudzoval pochybnosť o zaujatosti menovaných sudkýň.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že u sudkýň najvyššieho súdu
JUDr. J. a JUDr. Ľ. nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, keďže neexistuje žiadny
dôvod zakladajúci pochybnosť o ich nezaujatosti. Vzťah uvedených sudkýň aj vzhľadom
na časový odstup od rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci 2Ndob/20/2012 k žalobcovi 1/
nemožno považovať za takej povahy a intenzity, že by napriek zákonom stanovenej
povinnosti neboli schopné vo veci nezávisle a nestranne rozhodovať. Vzhľadom k tomu, že
neboli naplnené dôvody na vylúčenie sudkýň v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p. najvyšší súd
sudkyne JUDr. J. a JUDr. Ľ. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na najvyššom súde
pod sp. zn. 3Obdo/36/2014 nevylúčil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 01. júla 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. I.