Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/52/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a členov senátu JUDr. J. Zemaníkovej a JUDr. Petra Dukesa

v právnej veci ţalobcu: JUDr. J. V. – D., T., IČO: X., zast. advokátkou Doc. JUDr. M. P.,

CSc., H. proti ţalovanému: A., a. s. S.,

IČO: X., zast. advokátom JUDr. V. K., Ţ., o zaplatenie 14 758 477,50 eur s

príslušenstvom, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1

Cob/49/2007-626 zo dňa 10. októbra 2007, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu z a m i e t a .

Ţalovanému trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Humennom rozsudkom č. k. -529 zo dňa 7. mája 2007

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 3 381 826,20 Sk s 10,27 % úrokom

z omeškania od 04. 07. 2004 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol

a ţalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 569 800 Sk. Ţalobcovi odňal

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznané uznesením zo dňa 18. 07. 2006

č. k. -108 vo výške 50 %.

2

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy

14 758 477,50 Sk s príslušenstvom titulom vyplatenia dividend za roky 1998 aţ 2002, čomu

predchádzalo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o určení neplatnosti zmlúv o kúpe

cenných papierov a vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi JUDr. J. V.

a Ing. I. P. ako ţalobcami a JUDr. J. T., správca konkurznej podstaty úpadcu S., a. s.

v konkurze, V. Š., Ing. M. H. ako ţalovanými.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobca svoj nárok odôvodnil podľa § 178

ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého má akcionár právo na dividendu. Ţalobca poukázal na to,

ţe valné zhromaţdenie ţalovaného rozhodlo o rozdelení zisku na výplatu dividend

pre akcionárov v rokoch 1998 aţ 2002. Ţalobcovi, ktorému boli vrátené akcie v počte 68 700

kusov, čím mu mal pripadnúť nárok na dividendy za rok 1998 vo výške 2 162 126,40 Sk,

za rok 1999 vo výške 2 410 751,70 Sk, za rok 2000 vo výške 3 372 895,20 Sk, za rok 2001

vo výške 3 430 878 Sk a za rok 2002 vo výške 3 381 826,20 Sk teda v celkovej sume

14 758 477,50 Sk.

Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť z dôvodu, ţe o rozdelení dividend rozhoduje

valné zhromaţdenie, ktorého rozhodnutie nie je právnym úkonom a bez rozhodnutia valného

zhromaţdenia sa ţalobca nemôţe domáhať nároku na platenie. Poukázal na znenie ust. § 183

Obch. zák., ktoré upravuje kto môţe podať návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného

zhromaţdenia a v tejto súvislosti poukázal i na premlčacie lehoty s tým, ţe bez rozhodnutia

súdu o neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, ktorým bolo rozhodnuté o rozdelení

zisku v danom období, sa ţalobca nemôţe domáhať svojho nároku. Ţalovaný zároveň

vzniesol námietku premlčania nároku ţalobcu.

Súd z predloţených dôkazov zistil, ţe valné zhromaţdenie ţalovaného rozhodlo

o rozdelení zisku za obdobie rokov 1998 aţ 2002 a z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov

č. 300001139916 zistil, ţe ţalobca je majiteľom 68 700 kusov cenných papierov ţalovanej

spoločnosti. Ţalobca listom z 21. júna 2004 vyzval ţalovanú spoločnosť na vyplatenie

dividend za roky 1998 aţ 2002 s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave.

Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobe je moţné

vyhovieť len do výšky 3 381 826,20 Sk s príslušenstvom z dôvodu, ţe podľa rozsudku

3

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. júla 2002 / -473 / v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. apríla 2004 / -772 / ţalobca

nadobudol 68 700 kusov akcií ţalovanej spoločnosti spätne k 2. marcu 1998, t. j. k dátumu

uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá bola vyhlásená za absolútne neplatnú od samého začiatku.

Právo na dividendu je základným majetkovým právom akcionára, preto súd vyslovil

nesúhlas s názorom ţalovaného v súvislosti s uzneseniami valného zhromaţdenia spoločnosti.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku, súd dospel k názoru, ţe nárok na

dividendy, okrem nároku za rok 2002, je premlčaný s odkazom na § 397 Obch. zák., podľa

ktorého je premlčacia doba pre jednotlivé práva štyri roky. Nakoľko stanovy spoločnosti

neupravujú splatnosť dividendy, ani § 178 Obch. zák. v znení platnom do 01. 01. 2002,

súd vyslovil názor, ţe splatnosť dividendy za obdobie do 01. 01. 2002 nastáva prvým dňom

po konaní valného zhromaţdenia a pre uplatnenie nároku na dividendu platí štvorročná

premlčacia lehota. Ţalobca podal ţalobu na súde dňa 11. júla 2006, súd mal za to, ţe okrem

nároku za rok 2002, o ktorom rozhodlo valné zhromaţdenie dňa 29. apríla 2003 je premlčaný.

Z uvedeného dôvodu súd ţalobcovi priznal dividendu iba za rok 2002. Z priznanej časti

dividend súd rozhodol aj o úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení

s § 502 Obch. zák. od 4. júla 2004, t. j. od výzvy ţalobcu na vyplatenie dividend.

O trovách konania rozhodol podľa podľa pomeru úspechu

účastníkov konania tak, ţe ţalobca bol úspešný vo výške 23 % a ţalovaný vo výške 77 %

a podľa pomeru zásady úspechu súd odpočítal neúspech ţalovaného od jeho úspechu / 77-23 /

a priznal ţalovanému trovy konania do výšky 54 % z hodnoty konania tak, ako vyplýva

z výroku rozsudku.

Ţalobca podal proti zamietavej časti rozsudku odvolanie vrátane trov konania

a čiastočného odňatia poplatkovej povinnosti a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť

tak, aby ţalobe vyhovel v celom rozsahu.

V odôvodnení odvolania uviedol, ţe právny dôvodom nadobudnutia vlastníckeho

práva k akciám s účinkami ex tunc, bolo určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov

Krajským súdom v Bratislave, ktorý dokonca konštatoval, ţe išlo o úmyselné porušenie

4

zákona. Na základe uvedeného ţalobca získal s účinkami ex tunc od 03. 03. 1998 vlastnícke

právo k 67 800 ks akcií ţalovaného, čím získal aj podiel na zisku / dividendu /, ktorý valné

zhromaţdenie určilo na rozdelenie. Nestotoţnil sa s názorom vysloveným súdom, ţe nárok

s výnimkou roka 2002, je premlčaný. Taktieţ nesúhlasil s názorom, ţe si mohol svoj nárok

uplatniť uţ pri podaní ţaloby o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, pretoţe nemoţno spájať

ţalobu na plnenie so ţalobou na určenie. Podľa odvolateľa si mohol svoje právo prvýkrát

uplatniť na súde, keď vznikla objektívne moţnosť podať na jeho základe ţalobu, a tento

okamih bol daný aţ rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 23. júna 2004, pretoţe aţ po tomto dátume nadobudol ako vlastník právo s cennými

papiermi disponovať a realizovať akcionárske práva.

K úrokom z omeškania uviedol, ţe stanovy ţalovaného neupravujú splatnosť

dividendy, ani § 178 Obch. zák. platného do 31. 12. 2001, preto splatnosť dividendy nastala

prvým dňom nasledujúcim po konaní valného zhromaţdenia. Po 31. 12. 2001 podľa

§ 178 ods. 6 nastala splatnosť dividendy najskôr 60 dní od konania valného zhromaţdenia

a nasledujúceho dňa vznikol nárok na úrok z omeškania. Uviedol, ţe aj pre úroky

z omeškania začala plynúť premlčacia lehota aţ po právoplatnosti rozhodnutia Krajského

súdu v Bratislave, t. j. 23. 06. 2004.

Výrok o trovách konania napadol z dôvodu, ţe právny zástupca ţalovaného trovy

právneho zastúpenia v lehote 3 dní nevyčíslil tak, ako to vyplýva z ,

preto navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť a priznať ţalovanému len vyčíslené trovy konania.

Ţalovaný podal proti rozsudku v časti, v ktorej bolo ţalobe voči nemu vyhovené

odvolanie a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, ţe súd ţalobu zamietne.

Odvolanie odôvodnil tým, ţe pri skúmaní aktívnej legitimácie ţalobcu mal súd

zohľadniť označenie ţalobcu, ako aj skutočnosť, ţe podal ţalobu ako vlastník 68 700 kusov

akcií, hoci v čase podania ţaloby ich vlastnil len cca 5 000 kusov. Túto okolnosť ţalovaný

povaţuje za dôvod na zamietnutie ţaloby. Za obdobie, za ktoré ţalobca poţaduje

od vyplatenie dividend, boli akcionármi ţalovaného iní akcionári, ktorým boli aj dividendy

vyplatené. Podľa ţalovaného mal ţalobca poţadovať ţalovanú sumu od toho subjektu,

ktorý spôsobil, ţe v rozhodnom období ţalobca nebol oprávneným akcionárom.

5

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe poţaduje dividendy

iba za obdobie keď bol vlastníkom akcií a nie je právne relevantné, aký počet akcií vlastnil

ku dňu podania ţaloby, pretoţe po roku 2002 si dividendu neuplatňuje.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -628 zo dňa 10. októbra 2007

preskúmal napadnutý rozsudok podľa , , pričom bol viazaný dôvodmi

odvolaní do tej miery, ţe nebol oprávnený preskúmavať rozsudok z iných dôvodov,

neţ ktoré boli výslovne uvedené v odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady konania,

aj to len za predpokladu, ţe by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nakoľko

o odvolaní proti rozsudku v časti odňatia čiastočného oslobodenie od poplatkovej povinnosti

bolo rozhodnuté samostatným uznesením, táto časť uţ nebola predmetom preskúmavania

odvolacím súdom.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, ţe opodstatnené

je len odvolanie ţalobcu proti výroku o trovách konania.

Vzhľadom na to, ţe predmetom sporu je nárok upravený ,

je posudzovaný vzťah obchodnoprávnym vzťahom s aplikáciou ,

aj keď popritom je právne významné aj príslušné ustanovenie o cenných

papieroch za obdobie do 31. 12. 2001 a od 01. 01. 2002

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal opodstatnenosťou vznesenej námietky

premlčania ţalovaným a konštatoval, ţe súd prvého stupňa sa v konečnom dôsledku správne

s touto námietkou vysporiadal.

V rozhodnutí poukázal na znenie § 178 ods. 1 Obch. zák., a vyslovil, ţe niekto

iný ako akcionár / majiteľ účtu / si môţe robiť nároky na dividendu len za predpokladu,

ţe v rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu / § 178

ods. 5 Obch. zák. / je evidovaný na účte majiteľa ako osoba oprávnená nakladať s dividendami

/ z. č. , resp. z. č. /.

Definícia pojmu „majiteľ zaknihovaného cenného papiera“ bola upravená

aţ v z. č. , a je ním právnická alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla

cenný papier na základe zmluvy alebo na základe inej právnej skutočnosti ustanovenej

6

zákonom a je ako majiteľ cenného papiera zapísaná v evidencii Centrálneho depozitára

cenných papierov Slovenskej republiky, a .s. / z. č. /

ďalej len „centrálny depozitár“. Zápis konkrétnej osoby na účte majiteľa zaknihovaného

cenného papiera má konštitutívne účinky aj v prípade prevodu cenného papiera. Právne účinky

prevodu predajom cenného papiera nastávajú dňom uskutočnenia zápisu v centrálnom

depozitári / /. Opravu takéhoto zápisu / so spätnými

účinkami / vykoná centrálny depozitár jednak na námietku majiteľa účtu, ktorú uzná

za oprávnenú, ako aj na základe právoplatného rozhodnutia súdu / z. č. ,

resp. /. Stredisko i centrálny depozitár tak môţu urobiť

aj z vlastného podnetu, ak zistia vo svojej evidencii chybu / z. č. , resp.

z. č. /.

Ďalej z odôvodnenia odvolacieho rozsudku vyplýva, ţe majiteľom zaknihovaného

cenného papiera sa nestáva osoba, ktorá ho nadobudla na základe neplatného právneho,

či bezprávneho dôvodu. V tomto prípade centrálny depozitár zapísal ku dňu 14. 02. 2004

ţalobcu ako majiteľa 68 700 kusov akcií ţalovanej spoločnosti spätne k 03. 03. 1998 aj napriek

tomu, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave / -478 / nadobudol právoplatnosť

aţ 23. 06. 2004. Týmto vznikla ţalovanému povinnosť vymáhať od predtým evidovaného

majiteľa uvedených akcií vrátenie akýchkoľvek plnení získaných po dobu jeho evidencie ako

majiteľa akcií a vzhľadom na znenie § 179 ods. 1, 9 Obch. zák., je aktívne legitimovaný

výlučne ţalovaný. Ţalobca by nebol oprávnený na ţalobu o vydanie získaného majetkového

prospechu tretej osoby, na čom nič nemení ani uvedené rozhodnutie Krajského súdu

v Bratislave, ktorým bola V. Š. uloţená povinnosť vydať cenné papiere ţalobcovi.

Súd podľa § 391 ods. 1 Obch. zák. posudzoval začiatok plynutia premlčacej dobe

a vyslovil, ţe moţnosť uplatnenia práva na súde treba posudzovať objektívne, čo znamená,

ţe premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď vznikla objektívne moţnosť podať

ţalobu na súd, pričom na subjektívnej moţnosti oprávnenej osoby nezáleţí. Ţalobu

na vyplatenie dividend bolo moţné podať na súd za splnenia podmienok uvedených v § 178

ods. 1, 5, 6 Obch. zák., pokiaľ nemajú stanovy inú úpravu. Stanovy ţalovaného nemali

osobitnú úpravu splatnosti dividend.

Dňom 01. 07. 1999 nadobudlo účinnosť ust. § 178 ods. 6 Obch. zák. upravujúce

30 dňovú, resp. 60 dňovú splatnosť dividendy. V zmysle uvedeného ustanovenia spôsob

7

a miesto výplaty dividendy určí valné zhromaţdenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku.

V predmetnej veci splatnosť dividend za ten ktorý rok nastala najneskôr do 60 dní od konania

toho - ktorého valného zhromaţdenia, teda akcionárovi vzniklo právo uplatniť dividendy

uplynutím tejto 60 dňovej lehoty. Právo na vyplatenie dividendy sa premlčuje v štvorročnej

všeobecnej premlčacej dobe / § 397 Obch. zák. /, ktorej dĺţka môţe byť predĺţená

len písomným vyhlásením dlţníka / § 401 Obch. zák. / alebo pri náhrade škody za podmienok

uvedených v § 398 Obch. záki. Súd vychádzajúc z uvedených zásad vyslovil, ţe akcionár

si mohol kedykoľvek objektívne uplatniť zaplatenie dividend za ten ktorý rok uplynutím

60 dní od konania valného zhromaţdenia, v ktorom bolo rozhodnuté o rozdelení zisku

a o stanovení rozhodujúceho dňa pre určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendy.

Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov zo dňa

22. augusta 1997, mohol si ţalobca právo na dividendu uplatniť priamo ţalobou na plnenie,

nakoľko zo ţiadneho zákonného ustanovenia nie je moţné vyvodiť záver, ţe by ţalobca

nemohol po splatnosti dividendy za ten ktorý rok podať ţalobu na jej vyplatenie bez toho,

ţe by takejto ţalobe musela predchádzať úspešná ţaloba na určenie neplatnosti zmluvy o kúpe

a predaji cenných papierov. Ţalobca takýto dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy

tvrdil uţ v ţalobe podanej dňa 9. marca 1998. Ţalobu o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy

podal aţ 11. júla 2007. Podmienkou podania ţaloby na zaplatenie splatnej dividendy

nie je ani právoplatný rozsudok súdu o povinnosti tretej osoby / V. Š. / vydať ţalobcovi sporné

cenné papiere. Dôvodom, ktorý by vylučoval ţalobcu z reálnej moţnosti podať ţalobu na

zaplatenie splatných dividend, nie je ani nedostatok presných informácií o výške zisku

určeného valným zhromaţdením na rozdelenie.

K schváleniu ročnej závierky a rozdelenia zisku za rok 2001, ako aj k určeniu

rozhodujúceho dňa na uplatnenie práva na dividendu, došlo na valnom zhromaţdení dňa

26. apríla 2002 a pri 60 dňovej lehote, bola dividenda splatná dňa 25. júna 2006. Vychádzajúc

z takéhoto skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa rozhodol správne, keď ţalobu

na vyplatenie dividend za roky 1998 aţ 2001 zamietol. Správne rozhodol, keď za nepremlčaný

povaţoval len nárok na dividendu za rok 2002, vychádzajúc z rozhodnutia valného

zhromaţdenia zo dňa 29. apríla 2003, ktorým bol rozdelený zisk ţalovaného za rok 2002

a lehota na uplatnenie dividendy začala plynúť po 60 dňoch od konania VZ a posledný

deň lehoty pripadol na 29. júna 2003. K tomuto dátumu však ţalobca nebol / ani ku dňu

konania VZ / osoba oprávnená na vyplatenie dividendy, tou sa stal aţ 14. februára 2004,

8

so spätnými účinkami k 3. marcu 1998 zápisom 68 700 ks akcií na účet ţalobcu ako majiteľa,

ale aj na účet emitenta / ţalovaného /. Je preto vylúčené, aby sa ţalovaný mohol pred týmto

dňom dostať do omeškania so zaplatením uţ splatných dividend.

Súd vyslovil, ţe neplatnosť zmluvy o predaji a kúpe cenných papierov zo dňa

22. augusta 1997 má síce za následok, ţe ţalobca je formálne povaţovaný za majiteľa

68 700 ks akcií s účinkami ex tunc, t. j. ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo, avšak

nie je moţné postihovať ţalovanú spoločnosť úrokmi z omeškania za to, ţe akcie ţalobca

previedol neplatne na tretiu osobu, a ţe sa neskôr domáhal neplatnosti tohto prevodu.

Výšku úrokov ţiadny z účastníkov nenamietal, preto odvolací súd nemal právo

preskúmavať správnosť ustálenej výšky úrokov / /.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa

potvrdil.

Za čiastočne opodstatnené povaţoval odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu o trovách

konania a v tejto časti rozsudok zmenil tak, ţe o náhrade trov konania rozhodol pomerne tak,

ako vyplýva z výroku rozsudku.

Odvolací súd podľa pripustil proti rozhodnutiu dovolanie,

pretože za otázku zásadného právneho významu považoval vyriešenie spornej otázky,

kedy začína plynúť premlčacia doba v prípade opätovného zápisu akcií na účet

pôvodného majiteľa, ku ktorému došlo v dôsledku neplatnosti zmluvy o kúpe cenných

papierov.

Ţalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie v zákonnej lehote,

ktoré odôvodnil uvedením citácie z rozsudku odvolacieho súdu a vyslovil nesúhlas

s interpretáciou ust. a

Nesprávnosť vidí v tom, ţe uvedené ustanovenia sa nedotýkajú registrácie zmien

v osobách majiteľov cenných papierov, ale upravujú administratívny proces opravy

alebo doplnenia údajov o zapísaných majiteľoch cenných papierov. I v prípade extenzívneho

výkladu týchto ustanovení poukázal na to, ţe Stredisko cenných papierov malo vedomosť

o prebiehajúcom spore týkajúcom sa zaknihovaných akcií emitenta A., a. s., Stakčín, ale

9

vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie zmenu v osobe majiteľa akcií nevykonalo.

Nakoľko osoby uvedené v § 68 ods. 2 resp. § 64 zákona o cenných papieroch, zmenu

v osobách akcionárov v evidencii cenných papierov neiniciovali, ani Stredisko cenných

papierov „ex offo“, domáhal sa ţalobca podaním zo dňa 09. 03. 1998 vydania predbeţného

opatrenia na uloţenie príkazu Stredisku cenných papierov na registráciu pozastavenia výkonu

práva nakladať s akciami spoločnosti ţalovaného aţ do právoplatného skončenia veci

sp. zn. . Návrh na vydanie predbeţného opatrenia bol zamietnutý. Ţalobca nemal

objektívnu moţnosť realizovať svoje práva akcionára, ani nemal moţnosť sa oboznámiť

s hospodárskymi výsledkami spoločnosti. V čase podania ţaloby o určenie neplatnosti

kúpnych zmlúv a v čase priebehu súdneho konania, absentovala ţalobcovi na podanie ţaloby

z titulu nevyplatených dividend vo vzťahu k ţalovanému, aktívna legitimácia.

Vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uskutočnenia uvedených transakcií, ţalobca

ţiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť registráciu zmeny majiteľa na jeho účte cenných

papierov a v registri emitenta. Podľa § 68 ods. 2 zákona o cenných papieroch v znení platnom

v čase podania ţaloby, bol aktívne legitimovanou osobou na udelenie príkazu na registráciu

zmeny iba nadobúdateľ cenného papiera alebo ním poverený obchodník s cennými papiermi.

Ďalej v dovolaní uviedol, ţe Centrálny depozitár cenných papierov zaregistroval zmenu

v osobe majiteľa predmetných 68 700 ks akcií aţ dňa 14. februára 2005 / nie 14. 02. 2004

ako sa uvádza v rozsudku /.

Dovolateľ poukázal na znenie § 391 ods. 1 Obch. zák. a uviedol, ţe svoje právo

na dividendy mohol prvý krát uplatniť na súde aţ v deň právoplatnosti rozhodnutia Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. , ktoré bolo zákonom vyţadovaným podkladom

pre registráciu zmeny majiteľa akcií v evidencii cenných papierov / § 18 ods. 1 zákona

č. o cenných papieroch /. Dovolateľ zastáva názor, ţe aţ právoplatnosťou

rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. / 24. 06. 2004 / vznikla

ţalovanému povinnosť vymáhať od predtým evidovaného majiteľa dotknutých akcií vrátenie

akýchkoľvek plnení získaných za dobu jeho evidencie ako majiteľa akcií a tento

moment povaţuje za objektívnu skutočnosť dôleţitú pre začatie plynutia premlčacej doby

pre uplatnenie práva na dividendy.

10

Navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

K dovolaniu ţalobcu sa písomne vyjadril ţalovaný, ktorý citoval z dovolania ţalobcu

a uviedol, ţe názor dovolateľa nepovaţuje za správny, ktorý nemá oporu v právnych

predpisoch. K otázke moţnosti podať ţalobu uviedol, ţe dovolateľ uţ v marci 1998 podal

na súd ţalobu o neplatnosť právnych úkonov a vrátenie akcií a. s. A. Stakčín,

teda uţ v tom čase musel byť presvedčený o tom, ţe sa cíti byť vlastníkom uvedených akcií,

teda mu nič n nebránilo podať príslušné návrhy na vyplatenie dividend. Pri podaní takejto

ţaloby by miestne príslušný súd mal moţnosť, aţ do skončenia konania č. ,

konanie prerušiť, ktorú moţnosť dáva ustanovenie

K ďalšiemu tvrdeniu ohľadne nemoţnosti oboznámenia s hospodárskymi výsledkami

ţalovaného uviedol, ţe nie je pravdivé, pretoţe dovolateľ vo viacerých prípadoch podal ţaloby

o vyplatenie dividend.

Navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom

( ) proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

Základom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je záver, ţe nárok ţalobcu

na vyplatenie dividend za obdobie rokov 1998 aţ 2001 je premlčaný. Odvolací súd vo svojom

rozsudku pripustil dovolanie s vyslovením otázky zásadného právneho významu,

ktorá znie, kedy začína plynúť premlčacia doba v prípade opätovného zápisu akcií

na účet pôvodného majiteľa, ku ktorému došlo v dôsledku neplatnosti zmluvy o kúpe

cenných papierov.

V konaniach pred súdmi niţšieho stupňa nebol spochybnený nárok ţalobcu

na vyplatenie dividend, ani to, ţe kúpna zmluva o prevode 68 700 ks akcií je neplatná.

11

Spornou zostala len otázka, či ţalobca svoje právo na dividendy za obdobie od roka 1998

uplatnil v premlčacej dobe v nadväznosti na opätovný zápis akcií na účet ţalobcu.

Nakoľko právo na vyplatenie podielu zo zisku akciovej spoločnosti sa riadi

ustanoveniami , aj posudzovanie včasnosti uplatnenia práva s týmto

nárokom súvisiaceho sa vzťahuje ust. § 391 ods. 1 Obch. zák.

Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa,

keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné / § 391

ods. 1 obch. zák. / a premlčuje sa v štvorročnej dobe / §397 Obch. zák. /.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe premlčaniu podliehajú majetkové práva,

ktorých uspokojenie môţe byť vynútené súdnou cestou a začiatok premlčacej doby je spojený

s okamţikom, kedy sa právo stáva vynútiteľné, splatné. Moţnosť uplatnenia práva na súde

sa posudzuje objektívne, teda keď vznikla objektívna moţnosť podať ţalobu, pričom

nezáleţí na subjektívnej moţnosti oprávneného. Z tohto treba vyvodiť jednoznačný záver,

ţe pri posudzovaní sa uplatňuje objektívne hľadisko vylučujúce z úvahy akékoľvek

subjektívne prekáţky účastníkov právneho vzťahu. Z tohto dôvodu dovolací súd vyhodnotil

názor dovolateľa o jeho objektívnej nemoţnosti uplatniť právo na dividendy, za nesprávny.

Nesporne právo na dividendy za jednotlivé roky vzniklo uplynutím 60 dňa od konania

rozhodujúceho valného zhromaţdenia spoločnosti. Právoplatným rozsudkom / /,

bola vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov z 22. 08. 1997

/ 68 700 kusov /. Nakoľko súd v uvedenom konaní vyslovili absolútnu neplatnosť kúpnej

zmluvy / ţaloba bola doručená súdu dňa 09. 03. 1998 /, je takáto zmluva neplatná od počiatku,

teda nenastali ani zmluvou sledované účinky a ţalobca bol akcionárom ţalovaného i v roku

1998 a nasledujúcich, za ktoré si uplatnil dividendy. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu,

ku ktorej sa prihliada ex offo, ktorú nie je moţné konvalidovať / nie je moţná ani ratihabícia /

tieţ zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia. Ak platí objektívne hľadisko pri výklade

ustanovenia § 391 ods. 1 Obch. zák., potom ţalobca mohol objektívne uplatniť svoje právo

na dividendy / ţalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 22. 08. 1997 uplatnil na súde

uţ dňa 09. 03. 1998 / v premlčacej dobe, pretoţe pre jej plynutie v súvislosti vyslovením

absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode akcií, začala plynúť premlčacia doba

splatnosťou práva na dividendu, teda uplynutím 60 dní od konania valného zhromaţdenia,

na ktorom bolo schválené uznesenie o rozdelení zisku toho ktorého roku.

12

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd prijal názor, ţe pre plynutie premlčacej

doby na uplatnenie práva na dividendy nie je rozhodujúce, kedy došlo k opätovnému zápisu

akcií na účet pôvodného majiteľa / z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode

cenných papierov, ktorá je neplatná s účinkami ex tunc /.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru,

ţe rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny, preto dovolanie ţalobcu podľa § 243b

ods. 1 zamietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol tak, ţe ich ţalovanému

nepriznal, pretoţe si ich náhradu neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2012

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková