Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)c6f/384536.860745.pdf
PDF · 159.98 KB
No categories available
3Obdo/52/2010
Najvyšší súd 3 Obdo 52/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a členov senátu JUDr. J. Zemaníkovej a JUDr. Petra Dukesa
v právnej veci ţalobcu: JUDr. J. V. – D., T., IČO: X., zast. advokátkou Doc. JUDr. M. P.,
CSc., H. proti ţalovanému: A., a. s. S.,
IČO: X., zast. advokátom JUDr. V. K., Ţ., o zaplatenie 14 758 477,50 eur s
príslušenstvom, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1
Cob/49/2007-626 zo dňa 10. októbra 2007, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu z a m i e t a .
Ţalovanému trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Humennom rozsudkom č. k. 12 Cb/109/2006-529 zo dňa 7. mája 2007
uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 3 381 826,20 Sk s 10,27 % úrokom
z omeškania od 04. 07. 2004 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol
a ţalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 569 800 Sk. Ţalobcovi odňal
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznané uznesením zo dňa 18. 07. 2006
č. k. 12 Rob/235/2006-108 vo výške 50 %.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy
14 758 477,50 Sk s príslušenstvom titulom vyplatenia dividend za roky 1998 aţ 2002, čomu
predchádzalo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o určení neplatnosti zmlúv o kúpe
cenných papierov a vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi JUDr. J. V.
a Ing. I. P. ako ţalobcami a JUDr. J. T., správca konkurznej podstaty úpadcu S., a. s.
v konkurze, V. Š., Ing. M. H. ako ţalovanými.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobca svoj nárok odôvodnil podľa § 178
ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého má akcionár právo na dividendu. Ţalobca poukázal na to,
ţe valné zhromaţdenie ţalovaného rozhodlo o rozdelení zisku na výplatu dividend
pre akcionárov v rokoch 1998 aţ 2002. Ţalobcovi, ktorému boli vrátené akcie v počte 68 700
kusov, čím mu mal pripadnúť nárok na dividendy za rok 1998 vo výške 2 162 126,40 Sk,
za rok 1999 vo výške 2 410 751,70 Sk, za rok 2000 vo výške 3 372 895,20 Sk, za rok 2001
vo výške 3 430 878 Sk a za rok 2002 vo výške 3 381 826,20 Sk teda v celkovej sume
14 758 477,50 Sk.
Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť z dôvodu, ţe o rozdelení dividend rozhoduje
valné zhromaţdenie, ktorého rozhodnutie nie je právnym úkonom a bez rozhodnutia valného
zhromaţdenia sa ţalobca nemôţe domáhať nároku na platenie. Poukázal na znenie ust. § 183
Obch. zák., ktoré upravuje kto môţe podať návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaţdenia a v tejto súvislosti poukázal i na premlčacie lehoty s tým, ţe bez rozhodnutia
súdu o neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, ktorým bolo rozhodnuté o rozdelení
zisku v danom období, sa ţalobca nemôţe domáhať svojho nároku. Ţalovaný zároveň
vzniesol námietku premlčania nároku ţalobcu.
Súd z predloţených dôkazov zistil, ţe valné zhromaţdenie ţalovaného rozhodlo
o rozdelení zisku za obdobie rokov 1998 aţ 2002 a z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov
č. 300001139916 zistil, ţe ţalobca je majiteľom 68 700 kusov cenných papierov ţalovanej
spoločnosti. Ţalobca listom z 21. júna 2004 vyzval ţalovanú spoločnosť na vyplatenie
dividend za roky 1998 aţ 2002 s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave.
Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobe je moţné
vyhovieť len do výšky 3 381 826,20 Sk s príslušenstvom z dôvodu, ţe podľa rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. júla 2002 / 43Cb 15/1998-473 / v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. apríla 2004 / 4Obo 148/2003-772 / ţalobca
nadobudol 68 700 kusov akcií ţalovanej spoločnosti spätne k 2. marcu 1998, t. j. k dátumu
uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá bola vyhlásená za absolútne neplatnú od samého začiatku.
Právo na dividendu je základným majetkovým právom akcionára, preto súd vyslovil
nesúhlas s názorom ţalovaného v súvislosti s uzneseniami valného zhromaţdenia spoločnosti.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku, súd dospel k názoru, ţe nárok na
dividendy, okrem nároku za rok 2002, je premlčaný s odkazom na § 397 Obch. zák., podľa
ktorého je premlčacia doba pre jednotlivé práva štyri roky. Nakoľko stanovy spoločnosti
neupravujú splatnosť dividendy, ani § 178 Obch. zák. v znení platnom do 01. 01. 2002,
súd vyslovil názor, ţe splatnosť dividendy za obdobie do 01. 01. 2002 nastáva prvým dňom
po konaní valného zhromaţdenia a pre uplatnenie nároku na dividendu platí štvorročná
premlčacia lehota. Ţalobca podal ţalobu na súde dňa 11. júla 2006, súd mal za to, ţe okrem
nároku za rok 2002, o ktorom rozhodlo valné zhromaţdenie dňa 29. apríla 2003 je premlčaný.
Z uvedeného dôvodu súd ţalobcovi priznal dividendu iba za rok 2002. Z priznanej časti
dividend súd rozhodol aj o úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení
s § 502 Obch. zák. od 4. júla 2004, t. j. od výzvy ţalobcu na vyplatenie dividend.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. podľa pomeru úspechu
účastníkov konania tak, ţe ţalobca bol úspešný vo výške 23 % a ţalovaný vo výške 77 %
a podľa pomeru zásady úspechu súd odpočítal neúspech ţalovaného od jeho úspechu / 77-23 /
a priznal ţalovanému trovy konania do výšky 54 % z hodnoty konania tak, ako vyplýva
z výroku rozsudku.
Ţalobca podal proti zamietavej časti rozsudku odvolanie vrátane trov konania
a čiastočného odňatia poplatkovej povinnosti a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť
tak, aby ţalobe vyhovel v celom rozsahu.
V odôvodnení odvolania uviedol, ţe právny dôvodom nadobudnutia vlastníckeho
práva k akciám s účinkami ex tunc, bolo určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov
Krajským súdom v Bratislave, ktorý dokonca konštatoval, ţe išlo o úmyselné porušenie
zákona. Na základe uvedeného ţalobca získal s účinkami ex tunc od 03. 03. 1998 vlastnícke
právo k 67 800 ks akcií ţalovaného, čím získal aj podiel na zisku / dividendu /, ktorý valné
zhromaţdenie určilo na rozdelenie. Nestotoţnil sa s názorom vysloveným súdom, ţe nárok
s výnimkou roka 2002, je premlčaný. Taktieţ nesúhlasil s názorom, ţe si mohol svoj nárok
uplatniť uţ pri podaní ţaloby o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, pretoţe nemoţno spájať
ţalobu na plnenie so ţalobou na určenie. Podľa odvolateľa si mohol svoje právo prvýkrát
uplatniť na súde, keď vznikla objektívne moţnosť podať na jeho základe ţalobu, a tento
okamih bol daný aţ rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23. júna 2004, pretoţe aţ po tomto dátume nadobudol ako vlastník právo s cennými
papiermi disponovať a realizovať akcionárske práva.
K úrokom z omeškania uviedol, ţe stanovy ţalovaného neupravujú splatnosť
dividendy, ani § 178 Obch. zák. platného do 31. 12. 2001, preto splatnosť dividendy nastala
prvým dňom nasledujúcim po konaní valného zhromaţdenia. Po 31. 12. 2001 podľa
§ 178 ods. 6 nastala splatnosť dividendy najskôr 60 dní od konania valného zhromaţdenia
a nasledujúceho dňa vznikol nárok na úrok z omeškania. Uviedol, ţe aj pre úroky
z omeškania začala plynúť premlčacia lehota aţ po právoplatnosti rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, t. j. 23. 06. 2004.
Výrok o trovách konania napadol z dôvodu, ţe právny zástupca ţalovaného trovy
právneho zastúpenia v lehote 3 dní nevyčíslil tak, ako to vyplýva z § 151 ods. 1 O. s. p.,
preto navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť a priznať ţalovanému len vyčíslené trovy konania.
Ţalovaný podal proti rozsudku v časti, v ktorej bolo ţalobe voči nemu vyhovené
odvolanie a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, ţe súd ţalobu zamietne.
Odvolanie odôvodnil tým, ţe pri skúmaní aktívnej legitimácie ţalobcu mal súd
zohľadniť označenie ţalobcu, ako aj skutočnosť, ţe podal ţalobu ako vlastník 68 700 kusov
akcií, hoci v čase podania ţaloby ich vlastnil len cca 5 000 kusov. Túto okolnosť ţalovaný
povaţuje za dôvod na zamietnutie ţaloby. Za obdobie, za ktoré ţalobca poţaduje
od vyplatenie dividend, boli akcionármi ţalovaného iní akcionári, ktorým boli aj dividendy
vyplatené. Podľa ţalovaného mal ţalobca poţadovať ţalovanú sumu od toho subjektu,
ktorý spôsobil, ţe v rozhodnom období ţalobca nebol oprávneným akcionárom.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe poţaduje dividendy
iba za obdobie keď bol vlastníkom akcií a nie je právne relevantné, aký počet akcií vlastnil
ku dňu podania ţaloby, pretoţe po roku 2002 si dividendu neuplatňuje.
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1Cob/49/2007-628 zo dňa 10. októbra 2007
preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3 O. s. p., pričom bol viazaný dôvodmi
odvolaní do tej miery, ţe nebol oprávnený preskúmavať rozsudok z iných dôvodov,
neţ ktoré boli výslovne uvedené v odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady konania,
aj to len za predpokladu, ţe by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nakoľko
o odvolaní proti rozsudku v časti odňatia čiastočného oslobodenie od poplatkovej povinnosti
bolo rozhodnuté samostatným uznesením, táto časť uţ nebola predmetom preskúmavania
odvolacím súdom.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, ţe opodstatnené
je len odvolanie ţalobcu proti výroku o trovách konania.
Vzhľadom na to, ţe predmetom sporu je nárok upravený Obchodným zákonníkom,
je posudzovaný vzťah obchodnoprávnym vzťahom s aplikáciou Obchodného zákonníka,
aj keď popritom je právne významné aj príslušné ustanovenie zák. č. 600/1992 Zb. o cenných
papieroch za obdobie do 31. 12. 2001 a od 01. 01. 2002 zák. č. 566/2001 Z. z.
Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal opodstatnenosťou vznesenej námietky
premlčania ţalovaným a konštatoval, ţe súd prvého stupňa sa v konečnom dôsledku správne
s touto námietkou vysporiadal.
V rozhodnutí poukázal na znenie § 178 ods. 1 Obch. zák., a vyslovil, ţe niekto
iný ako akcionár / majiteľ účtu / si môţe robiť nároky na dividendu len za predpokladu,
ţe v rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu / § 178
ods. 5 Obch. zák. / je evidovaný na účte majiteľa ako osoba oprávnená nakladať s dividendami
/ § 59 ods. 1 písm. d/ z. č. 600/1992 Zb., resp. § 105 ods. 1 písm. d/ z. č. 566/2001 Z. z. /.
Definícia pojmu „majiteľ zaknihovaného cenného papiera“ bola upravená
aţ v § 7 ods. 9 z. č. 566/2001 Z. z., a je ním právnická alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla
cenný papier na základe zmluvy alebo na základe inej právnej skutočnosti ustanovenej
zákonom a je ako majiteľ cenného papiera zapísaná v evidencii Centrálneho depozitára
cenných papierov Slovenskej republiky, a .s. / § 99 ods. 3 písm. b/ z. č. 566/2001 Z. z. /
ďalej len „centrálny depozitár“. Zápis konkrétnej osoby na účte majiteľa zaknihovaného
cenného papiera má konštitutívne účinky aj v prípade prevodu cenného papiera. Právne účinky
prevodu predajom cenného papiera nastávajú dňom uskutočnenia zápisu v centrálnom
depozitári / § 163 ods. 6 zák. č. 566/2001 Z. z. /. Opravu takéhoto zápisu / so spätnými
účinkami / vykoná centrálny depozitár jednak na námietku majiteľa účtu, ktorú uzná
za oprávnenú, ako aj na základe právoplatného rozhodnutia súdu / § 64 z. č. 600/1992 Zb.,
resp. § 108 ods. 1 zák. č.566/2001 Z. z. /. Stredisko i centrálny depozitár tak môţu urobiť
aj z vlastného podnetu, ak zistia vo svojej evidencii chybu / § 65 z. č. 600/1992 Zb., resp.
§ 108 ods. 3 z. č. 566/2001 Z. z. /.
Ďalej z odôvodnenia odvolacieho rozsudku vyplýva, ţe majiteľom zaknihovaného
cenného papiera sa nestáva osoba, ktorá ho nadobudla na základe neplatného právneho,
či bezprávneho dôvodu. V tomto prípade centrálny depozitár zapísal ku dňu 14. 02. 2004
ţalobcu ako majiteľa 68 700 kusov akcií ţalovanej spoločnosti spätne k 03. 03. 1998 aj napriek
tomu, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave / 43Cb/15/1998-478 / nadobudol právoplatnosť
aţ 23. 06. 2004. Týmto vznikla ţalovanému povinnosť vymáhať od predtým evidovaného
majiteľa uvedených akcií vrátenie akýchkoľvek plnení získaných po dobu jeho evidencie ako
majiteľa akcií a vzhľadom na znenie § 179 ods. 1, 9 Obch. zák., je aktívne legitimovaný
výlučne ţalovaný. Ţalobca by nebol oprávnený na ţalobu o vydanie získaného majetkového
prospechu tretej osoby, na čom nič nemení ani uvedené rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave, ktorým bola V. Š. uloţená povinnosť vydať cenné papiere ţalobcovi.
Súd podľa § 391 ods. 1 Obch. zák. posudzoval začiatok plynutia premlčacej dobe
a vyslovil, ţe moţnosť uplatnenia práva na súde treba posudzovať objektívne, čo znamená,
ţe premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď vznikla objektívne moţnosť podať
ţalobu na súd, pričom na subjektívnej moţnosti oprávnenej osoby nezáleţí. Ţalobu
na vyplatenie dividend bolo moţné podať na súd za splnenia podmienok uvedených v § 178
ods. 1, 5, 6 Obch. zák., pokiaľ nemajú stanovy inú úpravu. Stanovy ţalovaného nemali
osobitnú úpravu splatnosti dividend.
Dňom 01. 07. 1999 nadobudlo účinnosť ust. § 178 ods. 6 Obch. zák. upravujúce
30 dňovú, resp. 60 dňovú splatnosť dividendy. V zmysle uvedeného ustanovenia spôsob
a miesto výplaty dividendy určí valné zhromaţdenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku.
V predmetnej veci splatnosť dividend za ten ktorý rok nastala najneskôr do 60 dní od konania
toho - ktorého valného zhromaţdenia, teda akcionárovi vzniklo právo uplatniť dividendy
uplynutím tejto 60 dňovej lehoty. Právo na vyplatenie dividendy sa premlčuje v štvorročnej
všeobecnej premlčacej dobe / § 397 Obch. zák. /, ktorej dĺţka môţe byť predĺţená
len písomným vyhlásením dlţníka / § 401 Obch. zák. / alebo pri náhrade škody za podmienok
uvedených v § 398 Obch. záki. Súd vychádzajúc z uvedených zásad vyslovil, ţe akcionár
si mohol kedykoľvek objektívne uplatniť zaplatenie dividend za ten ktorý rok uplynutím
60 dní od konania valného zhromaţdenia, v ktorom bolo rozhodnuté o rozdelení zisku
a o stanovení rozhodujúceho dňa pre určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendy.
Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov zo dňa
22. augusta 1997, mohol si ţalobca právo na dividendu uplatniť priamo ţalobou na plnenie,
nakoľko zo ţiadneho zákonného ustanovenia nie je moţné vyvodiť záver, ţe by ţalobca
nemohol po splatnosti dividendy za ten ktorý rok podať ţalobu na jej vyplatenie bez toho,
ţe by takejto ţalobe musela predchádzať úspešná ţaloba na určenie neplatnosti zmluvy o kúpe
a predaji cenných papierov. Ţalobca takýto dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
tvrdil uţ v ţalobe podanej dňa 9. marca 1998. Ţalobu o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy
podal aţ 11. júla 2007. Podmienkou podania ţaloby na zaplatenie splatnej dividendy
nie je ani právoplatný rozsudok súdu o povinnosti tretej osoby / V. Š. / vydať ţalobcovi sporné
cenné papiere. Dôvodom, ktorý by vylučoval ţalobcu z reálnej moţnosti podať ţalobu na
zaplatenie splatných dividend, nie je ani nedostatok presných informácií o výške zisku
určeného valným zhromaţdením na rozdelenie.
K schváleniu ročnej závierky a rozdelenia zisku za rok 2001, ako aj k určeniu
rozhodujúceho dňa na uplatnenie práva na dividendu, došlo na valnom zhromaţdení dňa
26. apríla 2002 a pri 60 dňovej lehote, bola dividenda splatná dňa 25. júna 2006. Vychádzajúc
z takéhoto skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa rozhodol správne, keď ţalobu
na vyplatenie dividend za roky 1998 aţ 2001 zamietol. Správne rozhodol, keď za nepremlčaný
povaţoval len nárok na dividendu za rok 2002, vychádzajúc z rozhodnutia valného
zhromaţdenia zo dňa 29. apríla 2003, ktorým bol rozdelený zisk ţalovaného za rok 2002
a lehota na uplatnenie dividendy začala plynúť po 60 dňoch od konania VZ a posledný
deň lehoty pripadol na 29. júna 2003. K tomuto dátumu však ţalobca nebol / ani ku dňu
konania VZ / osoba oprávnená na vyplatenie dividendy, tou sa stal aţ 14. februára 2004,
so spätnými účinkami k 3. marcu 1998 zápisom 68 700 ks akcií na účet ţalobcu ako majiteľa,
ale aj na účet emitenta / ţalovaného /. Je preto vylúčené, aby sa ţalovaný mohol pred týmto
dňom dostať do omeškania so zaplatením uţ splatných dividend.
Súd vyslovil, ţe neplatnosť zmluvy o predaji a kúpe cenných papierov zo dňa
22. augusta 1997 má síce za následok, ţe ţalobca je formálne povaţovaný za majiteľa
68 700 ks akcií s účinkami ex tunc, t. j. ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo, avšak
nie je moţné postihovať ţalovanú spoločnosť úrokmi z omeškania za to, ţe akcie ţalobca
previedol neplatne na tretiu osobu, a ţe sa neskôr domáhal neplatnosti tohto prevodu.
Výšku úrokov ţiadny z účastníkov nenamietal, preto odvolací súd nemal právo
preskúmavať správnosť ustálenej výšky úrokov / § 212 ods. 1 O. s. p. /.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p.
potvrdil.
Za čiastočne opodstatnené povaţoval odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu o trovách
konania a v tejto časti rozsudok zmenil tak, ţe o náhrade trov konania rozhodol pomerne tak,
ako vyplýva z výroku rozsudku.
Odvolací súd podľa § 238 ods. 3 O. s. p. pripustil proti rozhodnutiu dovolanie,
pretože za otázku zásadného právneho významu považoval vyriešenie spornej otázky,
kedy začína plynúť premlčacia doba v prípade opätovného zápisu akcií na účet
pôvodného majiteľa, ku ktorému došlo v dôsledku neplatnosti zmluvy o kúpe cenných
papierov.
Ţalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie v zákonnej lehote,
ktoré odôvodnil uvedením citácie z rozsudku odvolacieho súdu a vyslovil nesúhlas
s interpretáciou ust. § 64 a § 65 zákona o cenných papieroch č. 600/1992 Zb.
Nesprávnosť vidí v tom, ţe uvedené ustanovenia sa nedotýkajú registrácie zmien
v osobách majiteľov cenných papierov, ale upravujú administratívny proces opravy
alebo doplnenia údajov o zapísaných majiteľoch cenných papierov. I v prípade extenzívneho
výkladu týchto ustanovení poukázal na to, ţe Stredisko cenných papierov malo vedomosť
o prebiehajúcom spore týkajúcom sa zaknihovaných akcií emitenta A., a. s., Stakčín, ale
vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie zmenu v osobe majiteľa akcií nevykonalo.
Nakoľko osoby uvedené v § 68 ods. 2 resp. § 64 zákona o cenných papieroch, zmenu
v osobách akcionárov v evidencii cenných papierov neiniciovali, ani Stredisko cenných
papierov „ex offo“, domáhal sa ţalobca podaním zo dňa 09. 03. 1998 vydania predbeţného
opatrenia na uloţenie príkazu Stredisku cenných papierov na registráciu pozastavenia výkonu
práva nakladať s akciami spoločnosti ţalovaného aţ do právoplatného skončenia veci
sp. zn. 43 Cb 15/98. Návrh na vydanie predbeţného opatrenia bol zamietnutý. Ţalobca nemal
objektívnu moţnosť realizovať svoje práva akcionára, ani nemal moţnosť sa oboznámiť
s hospodárskymi výsledkami spoločnosti. V čase podania ţaloby o určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv a v čase priebehu súdneho konania, absentovala ţalobcovi na podanie ţaloby
z titulu nevyplatených dividend vo vzťahu k ţalovanému, aktívna legitimácia.
Vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uskutočnenia uvedených transakcií, ţalobca
ţiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť registráciu zmeny majiteľa na jeho účte cenných
papierov a v registri emitenta. Podľa § 68 ods. 2 zákona o cenných papieroch v znení platnom
v čase podania ţaloby, bol aktívne legitimovanou osobou na udelenie príkazu na registráciu
zmeny iba nadobúdateľ cenného papiera alebo ním poverený obchodník s cennými papiermi.
Ďalej v dovolaní uviedol, ţe Centrálny depozitár cenných papierov zaregistroval zmenu
v osobe majiteľa predmetných 68 700 ks akcií aţ dňa 14. februára 2005 / nie 14. 02. 2004
ako sa uvádza v rozsudku /.
Dovolateľ poukázal na znenie § 391 ods. 1 Obch. zák. a uviedol, ţe svoje právo
na dividendy mohol prvý krát uplatniť na súde aţ v deň právoplatnosti rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 43 Cb 15/98, ktoré bolo zákonom vyţadovaným podkladom
pre registráciu zmeny majiteľa akcií v evidencii cenných papierov / § 18 ods. 1 zákona
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch /. Dovolateľ zastáva názor, ţe aţ právoplatnosťou
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 43 Cb 15/98 / 24. 06. 2004 / vznikla
ţalovanému povinnosť vymáhať od predtým evidovaného majiteľa dotknutých akcií vrátenie
akýchkoľvek plnení získaných za dobu jeho evidencie ako majiteľa akcií a tento
moment povaţuje za objektívnu skutočnosť dôleţitú pre začatie plynutia premlčacej doby
pre uplatnenie práva na dividendy.
Navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
K dovolaniu ţalobcu sa písomne vyjadril ţalovaný, ktorý citoval z dovolania ţalobcu
a uviedol, ţe názor dovolateľa nepovaţuje za správny, ktorý nemá oporu v právnych
predpisoch. K otázke moţnosti podať ţalobu uviedol, ţe dovolateľ uţ v marci 1998 podal
na súd ţalobu o neplatnosť právnych úkonov a vrátenie akcií a. s. A. Stakčín,
teda uţ v tom čase musel byť presvedčený o tom, ţe sa cíti byť vlastníkom uvedených akcií,
teda mu nič n nebránilo podať príslušné návrhy na vyplatenie dividend. Pri podaní takejto
ţaloby by miestne príslušný súd mal moţnosť, aţ do skončenia konania č. 43 Cb 15/98,
konanie prerušiť, ktorú moţnosť dáva ustanovenie O. s. p.
K ďalšiemu tvrdeniu ohľadne nemoţnosti oboznámenia s hospodárskymi výsledkami
ţalovaného uviedol, ţe nie je pravdivé, pretoţe dovolateľ vo viacerých prípadoch podal ţaloby
o vyplatenie dividend.
Navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
( § 238 ods. 3 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. )
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p.
a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
Základom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je záver, ţe nárok ţalobcu
na vyplatenie dividend za obdobie rokov 1998 aţ 2001 je premlčaný. Odvolací súd vo svojom
rozsudku pripustil dovolanie s vyslovením otázky zásadného právneho významu,
ktorá znie, kedy začína plynúť premlčacia doba v prípade opätovného zápisu akcií
na účet pôvodného majiteľa, ku ktorému došlo v dôsledku neplatnosti zmluvy o kúpe
cenných papierov.
V konaniach pred súdmi niţšieho stupňa nebol spochybnený nárok ţalobcu
na vyplatenie dividend, ani to, ţe kúpna zmluva o prevode 68 700 ks akcií je neplatná.
Spornou zostala len otázka, či ţalobca svoje právo na dividendy za obdobie od roka 1998
uplatnil v premlčacej dobe v nadväznosti na opätovný zápis akcií na účet ţalobcu.
Nakoľko právo na vyplatenie podielu zo zisku akciovej spoločnosti sa riadi
ustanoveniami Obchodného zákonníka, aj posudzovanie včasnosti uplatnenia práva s týmto
nárokom súvisiaceho sa vzťahuje ust. § 391 ods. 1 Obch. zák.
Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa,
keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné / § 391
ods. 1 obch. zák. / a premlčuje sa v štvorročnej dobe / §397 Obch. zák. /.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe premlčaniu podliehajú majetkové práva,
ktorých uspokojenie môţe byť vynútené súdnou cestou a začiatok premlčacej doby je spojený
s okamţikom, kedy sa právo stáva vynútiteľné, splatné. Moţnosť uplatnenia práva na súde
sa posudzuje objektívne, teda keď vznikla objektívna moţnosť podať ţalobu, pričom
nezáleţí na subjektívnej moţnosti oprávneného. Z tohto treba vyvodiť jednoznačný záver,
ţe pri posudzovaní sa uplatňuje objektívne hľadisko vylučujúce z úvahy akékoľvek
subjektívne prekáţky účastníkov právneho vzťahu. Z tohto dôvodu dovolací súd vyhodnotil
názor dovolateľa o jeho objektívnej nemoţnosti uplatniť právo na dividendy, za nesprávny.
Nesporne právo na dividendy za jednotlivé roky vzniklo uplynutím 60 dňa od konania
rozhodujúceho valného zhromaţdenia spoločnosti. Právoplatným rozsudkom / 43Cb 15/98 /,
bola vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov z 22. 08. 1997
/ 68 700 kusov /. Nakoľko súd v uvedenom konaní vyslovili absolútnu neplatnosť kúpnej
zmluvy / ţaloba bola doručená súdu dňa 09. 03. 1998 /, je takáto zmluva neplatná od počiatku,
teda nenastali ani zmluvou sledované účinky a ţalobca bol akcionárom ţalovaného i v roku
1998 a nasledujúcich, za ktoré si uplatnil dividendy. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
ku ktorej sa prihliada ex offo, ktorú nie je moţné konvalidovať / nie je moţná ani ratihabícia /
tieţ zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia. Ak platí objektívne hľadisko pri výklade
ustanovenia § 391 ods. 1 Obch. zák., potom ţalobca mohol objektívne uplatniť svoje právo
na dividendy / ţalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 22. 08. 1997 uplatnil na súde
uţ dňa 09. 03. 1998 / v premlčacej dobe, pretoţe pre jej plynutie v súvislosti vyslovením
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode akcií, začala plynúť premlčacia doba
splatnosťou práva na dividendu, teda uplynutím 60 dní od konania valného zhromaţdenia,
na ktorom bolo schválené uznesenie o rozdelení zisku toho ktorého roku.
Na základe vyššie uvedeného dovolací súd prijal názor, ţe pre plynutie premlčacej
doby na uplatnenie práva na dividendy nie je rozhodujúce, kedy došlo k opätovnému zápisu
akcií na účet pôvodného majiteľa / z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode
cenných papierov, ktorá je neplatná s účinkami ex tunc /.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru,
ţe rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny, preto dovolanie ţalobcu podľa § 243b
ods. 1 O. s. p. zamietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol tak, ţe ich ţalovanému
nepriznal, pretoţe si ich náhradu neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. apríla 2012
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková