Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/250/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. K., bývajúceho v B.,

proti ţalovaným: 1/ I. B., 2/ K. B., obom bývajúcim v B., 3/ Slovenskému pozemkovému

fondu, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, 4/ Okresnému úradu Trenčín – katastrálny

odbor, so sídlom v Trenčíne, Piaristická 25, 5/ I. Š., starostovi obce K., K. 52, o určenie

neplatnosti právneho úkonu, odstránenie prekážok a iné, vedenej na Okresnom súde Nové

Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne z 28. marca 2013 sp. zn. , , takto

rozhodol:

1/ konanie o dovolaní proti výroku uznesenia Krajského súdu v Trenčíne z 28. marca

2013 sp. zn. , , ktorým bolo rozhodnuté, ţe sudkyňa

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom JUDr. H. P. nie je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Mesto nad Váhom pod sp. zn.

z a s t a v u j e ,

2/ dovolanie proti výroku uznesenia Krajského súdu v Trenčíne z 28. marca 2013

sp. zn. , , ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

v časti o zamietnutí návrhu na vrátenie súdnych poplatkov vo výške 796 € ţalobcovi,

o d m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením

z 2. novembra 2012 č.k. -739 zamietol návrh ţalobcu na vrátenie súdnych

poplatkov vo výške 2.288 €. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţaloba zo 16. marca 2009

obsahovala celkom 11 samostatných návrhov (petitov), za ktoré súd vyrubil ţalobcovi súdne

poplatky v celkovej výške 1.094, 50 € (11 x 99,50 €) podľa poloţky 1b Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov, pričom časť súdneho poplatku vo výške 100 € ţalobca zaplatil pri

podaní ţaloby a ostatných 994,50 € na výzvu súdu prvého stupňa. O ôsmich petitoch bolo

rozhodnuté čiastočným (nie medzitýmnym) rozsudkom súdu prvého stupňa z 21. júla 2009

č.k. -180 tak, ţe boli zamietnuté. Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie, za ktoré

súd prvého stupňa vyrubil súdne poplatky v celkovej výške 796 € (8 x 99,50 €) podľa § 6

ods. 2 druhá veta , pričom časť súdneho poplatku vo výške 100 €

ţalobca zaplatil pri podaní odvolania a ostatných 696 € na základe uznesenia súdu prvého

stupňa. Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil; proti jeho rozhodnutiu podal

ţalobca dovolanie, za ktoré súd prvého stupňa vyrubil súdne poplatky v celkovej výške

1.592 € (2 x 696 €) podľa tretia veta , pričom časť súdneho

poplatku vo výške 100 € ţalobca zaplatil pri podaní odvolania a ostatných 1.492 € na výzvu

súdu prvého stupňa. Dovolanie ţalobcu bolo dovolacím súdom odmietnuté, rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 19. decembra 2011. Nárok ţalobcu na vrátenie súdnych poplatkov,

zaloţený na tvrdení o nesprávnosti rozhodnutí súdu prvého stupňa o vyrubení súdnych

poplatkov ( v spojení s aţ 3

Zb.), nemoţno povaţovať za dôvodný, nakoľko uvedené rozhodnutia sú správne.

Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie ţalobcu uznesením

z 28. marca 2013 sp. zn. , rozhodnutie súdu prvého stupňa

vo výroku o zamietnutí návrhu ţalobcu na vrátenie súdnych poplatkov za odvolanie vo výške

796 € potvrdil (výrok II., ), a vo výroku o zamietnutí návrhu ţalobcu

na vrátenie súdnych poplatkov za dovolanie zmenil tak, ţe ţalobcovi vrátil súdny poplatok

za dovolanie, krátený o 1 %, t.j., vo výške 1.576,08 € (výrok III., § 11 ods. 3, 4 zákona

č. ). Citovaným uznesením odvolací súd tieţ rozhodol o námietke zaujatosti

ţalobcu voči zákonnej sudkyni súdu prvého stupňa tak, ţe zákonnú sudkyňu z prejednávania

a rozhodovania veci nevylúčil (výrok I.), a nariadil opravu identifikačného čísla súdneho

spisu na odvolaním napadnutom rozhodnutí (výrok IV.). V odôvodnení uznesenia sa vyjadril

k viacerým námietkam ţalobcu ohľadne postupu súdu prvého stupňa a nedostatkov jeho

rozhodnutia, ktoré nepovaţoval za dôvodné.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu a výroku, ktorým odvolací

súd rozhodol o námietke zaujatosti (výroky I. a II.), podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil

porušením svojich procesných práv zaručených mu (

ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 142 ods. 3; ďalej len „ústava“), Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (; ďalej len „dohovor“),

(, , , , , a ), o súdoch

(, , a , a ) a vyhláškou č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (§ 58

ods. 4, § 61 ods. 3). Tvrdil, ţe návrh na vrátenie súdnych poplatkov bol samostatným

návrhom, podaným „po právoplatnosti rozhodnutí v súdnom konaní v predmetnej veci začatej

na Okresnom súde Nové mesto nad Váhom (sp. zn. ), t.j. potom ako sa predmetná

vec stala vecou „res iudicata“ a potom ako bol prvostupňový súd, resp. samosudca

prvostupňového súdu nečinný vo veci vrátenia súdnych poplatkov, keďţe súd nekonal bez

návrhu.“ Preto o ňom nemala rozhodovať tá istá sudkyňa, ktorá v právoplatnej skončenej veci

sp. zn. rozhodla rozsudkom z 21. júla 2009, ale mal byť pridelený (inému)

zákonnému sudcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Nedodrţaním tohto postupu

došlo k porušeniu práva ţalobcu na zákonného sudcu, čo odvolací súd nechal bez

povšimnutia. Súdy opomenuli svoju zákonnú povinnosť prejednať návrh verejne

na pojednávaní, čo odvolací súd odôvodnil len tým, ţe išlo o procesné rozhodnutie. Tieţ došlo

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko rozsudok z 21. júla 2009 nemoţno

povaţovať len za čiastočný, keďţe ním bol zamietnutý „primárny a prejudiciálny právny

návrh, resp. právny nárok na určenie neplatnosti namietanej kúpnej zmluvy,“ čím zanikol

dôvod na rozhodovanie aj o ďalších čiastkových návrhoch v ţalobe a celá vec sa stala

rozsúdenou. Rozhodnutia súdov majú i formálne nedostatky, nakoľko neboli vlastnoručne

podpísané sudkyňou, resp. predsedníčkou senátu, a jednotlivé listy neboli pevne spojené

preloţením ľavého horného rohu listov, zopnutím a odtlačením príslušnej úradnej pečiatky

tak, ako je to v praxi pri verejných listinách zauţívané, napr. u notárov. Z uvedených dôvodov

ţiadal, aby dovolací súd po verejnom prejednaní veci zmenil uznesenie odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutých častiach v prospech ţalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý má právnické vzdelanie

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom

napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Keďţe dovolaním boli napadnuté dva výroky

uznesenia odvolacieho súdu (I/ a II/), dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania vo vzťahu

ku kaţdému z nich.

1. Skutočnosť, ţe určité rozhodnutie vydal krajský súd, ešte neznamená, ţe tento súd

rozhodoval ako súd odvolací. V občianskom súdnom konaní totiţ krajský súd môţe

rozhodovať nielen ako súd odvolací ( ), ale aj ako súd prvého stupňa

(napr. ) a tieţ ako súd nadriadený ( ).

Rozhodnutie krajského súdu o tom, ţe sudca okresného súdu je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci, je rozhodnutím vydaným mimo inštančného postupu,

kedy krajský súd nerozhoduje ako súd odvolací, ale ako súd nadriadený; proti rozhodnutiu

krajského súdu nie sú v tomto prípade pripustené opravné

prostriedky; preto ani neexistuje funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom

prostriedku rozhodnúť.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak do právomoci súdu patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Z uvedených dôvodov muselo byť konanie o dovolaní ţalobcu proti výroku uznesenia

odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodlo o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne, zastavené

( v spojení s ).

2. Podľa je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak odvolací súd a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie

stanoviska. Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,

ktoré nevykazuje ţiaden zo znakov uznesenia podľa Dovolanie preto

podľa citovaných ustanovení prípustné nie je.

Vzhľadom na obsah dovolania i zákonnú povinnosť ( ) prihliadnuť

na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal

dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

nezakladajú. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle aţ c/ a neboli v dovolaní

nenamietané a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa obsahu dovolacích námietok je konanie postihnuté vadami v zmysle § 237

písm. d/, f/ a g/

Existencia vady podľa zakladá zmätočnosť rozhodnutia

na prekáţke právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata). Uvedená prekáţka, vyslovená

v ustanovení , vylučuje moţnosť znovu prejednať vec, ktorá uţ bola

súdom právoplatne rozhodnutá. Predpokladá totoţnosť osôb, ktoré boli účastníkmi

predchádzajúceho konania, ako aj totoţnosť predmetu konania. O tých istých účastníkov ide

aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom

procesnom postavení. Totoţnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo

stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe

ktorých bol uplatnený (t.j. ak je zaloţený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom

právnom dôvode).

V prejednávanej veci uvedená námietka neobstojí. Predmetom ţaloby zo 16. marca

2009 bolo celkom 11 samostatných petitov; o 8 z nich bolo právoplatne rozhodnuté

čiastočným rozsudkom súdu prvého stupňa z 21. júla 2009 č.k. -180, a ostatné 3

sú naďalej predmetom tohto konania, pričom ide o konanie podľa Občianskeho súdneho

poriadku (tzv. konanie vo veci samej). Predmetom návrhu ţalobcu zo 4. septembra 2012

(doplneného 16. októbra 2012) je vrátenie súdnych poplatkov, ktoré ţalobca za konanie

vo veci samej (resp. za jednotlivé petity) zaplatil, a to podľa § 11 a § 12 zákona

č. Súdne konanie vo veci samej treba odlišovať od činnosti súdu vo veciach

poplatkov. Pri posudzovaní práv a povinností účastníkov konania vo veciach poplatkov totiţ

súd rozhoduje podľa osobitného zákona () a Občiansky súdny

poriadok pouţije „len“ primerane ( ). Je teda zrejmé, ţe pre

uplatnenie námietky rozsúdenej veci (prípadne i námietky začatej veci, keďţe konanie

vo veci samej nie je právoplatne skončené v celom rozsahu) nie je splnená podmienka

totoţnosti predmetu konania. Je však tieţ nesporné (a logické), ţe konanie vo veci samej,

t.j. o ţalobe a konanie o návrhu na vrátenie súdnych poplatkov spolu priamo súvisia,

čo je dôvodom pre to, aby sa neviedli oddelene. Vada konania podľa

je preto namietaná nedôvodne.

O procesnú vadu v zmysle , spočívajúcu v odňatí moţnosti konať

pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumoţnil účastníkovi vykonať práva

priznané mu za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Uvedená vada konania je dôsledkom porušenia práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý súdny proces.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ,

dohovoru) je umoţniť kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý

súdny proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a pouţití

relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie

sú svojvoľné, neudrţateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel

zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho

poţiadavkami ().

Dovolateľ vyvodil existenciu vady podľa z tej skutočnosti, ţe

súdy neprejednali jeho návrh verejne na pojednávaní. V tejto súvislosti dovolací súd

s poukazom na charakter konania o súdnych poplatkoch (pozri vyššie) zdôrazňuje, ţe ide

o konanie, v ktorom sa pojednávanie nenariaďuje (porovnaj ,

), preto ani na rozhodnutia súdov v tomto konaní (majúcich zásadne formu uznesenia),

nie je dôvod „primerane“ aplikovať povinnosť ich verejného vyhlásenia (

v spojení s , resp. s ).

So zreteľom na námietku dovolateľa o porušení jeho práva na zákonného sudcu (čl. 48

ods. 1 ) sa dovolací súd zaoberal aj otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Dovolateľ túto vadu spája s vadou podľa ,

tvrdiac, ţe návrh na vrátenie súdnych poplatkov bol samostatným návrhom na začatie

konania, preto mal byť pridelený novému zákonnému sudcovi a prejednaný v inom konaní.

V tejto súvislosti dovolací súd konštatuje, ţe vzhľadom na neexistenciu vady podľa § 237

písm. d/ a na charakter konania o súdnych poplatkoch nemoţno postup, kedy o návrhu

na vrátenie súdnych poplatkov rozhodovala tá istá sudkyňa ako v súvisiacom konaní vo veci

samej, povaţovať za nezákonný .

Pokiaľ ide o dovolateľom namietané formálne nedostatky rozhodnutí súdov niţších

stupňov, dovolací súd sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý sa k rovnakej

námietke ţalobcu uţ vyjadril vo svojom rozhodnutí.

Dovolanie je odôvodnené i nesprávnosťou právnych záverov zaujatých súdmi niţších

stupňov, teda nesprávnym právnym posúdením veci ( ).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade

opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe

ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Keďţe v prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

voči ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd však ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. júla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková