Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/239/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Lawyer Partners,

a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich

Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene a na účet ktorej koná advokát

a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni Slovenskej republike, v jej

mene Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné

námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 26. júna 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. júna

2013, sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 24. apríla 2012, č. k.

10 C 63/2010- 312 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 24. apríla 2012, č. k. –312

konanie, ktorým sa navrhovateľka domáhala zaplatenia 48 679 456,76 € titulom náhrady

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trnava, zastavil

a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

navrhovateľka nesplnila povinnosť zaplatiť v stanovenej lehote (60 dní) preddavok

na trovy konania v sume 2 433 972,84 €, ktorá jej bola uložená uznesením zo 14. februára

2012, právoplatným 17. februára 2012. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľky, podľa

ktorého z ustanovenia vyplýva, že v prípade, keď navrhovateľ nezloží

preddavok na trovy konania, súd nemôže zastaviť konanie iba vtedy, ak ho zároveň nezloží aj

odporca, ktorý je povinný preddavok uložiť. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1

písm. c/

2

Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. júna 2013, sp. zn. uznesenie

súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (, ) a odporkyni náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že pre zastavenie konania podľa ustanovenia

musia byť splnené uvedené zákonné predpoklady, ktoré v danej veci aj splnené

boli. Návrh na postup súdu podľa tohto ustanovenia podala odporkyňa, u navrhovateľky

neboli splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Odporkyňa túto

povinnosť nemá, keďže jej majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa

osobitného predpisu o konkurznom konaní. Na splnenie povinnosti súd navrhovateľke, ktorá

uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre

jednu plnoletú fyzickú osobu, poskytol lehotu 60 dní. Najneskôr do rozhodnutia odvolacieho

súdu ale nezaplatila (ani v časti) preddavok na trovy konania. Ak za týchto skutkových

a právnych okolností navrhovateľka svoju povinnosť nesplnila, nasleduje jediný možný

zákonný spôsob, t. j. zastavenie konania ako sankcia za nesplnenie zákonnej povinnosti.

Odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2012,

sp. zn. . O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s ,

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a rovnakými vadami postihnuté

uznesenie prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila u § 237 písm. f/ O.s.p, pretože súd môže

uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa len vtedy, ak

o takejto povinnosti rozhoduje na návrh odporcu, ktorý má, resp. v prípade pozitívneho

rozhodnutia súdu bude mať, povinnosť zložiť preddavok na trovy konania a to v rovnakej

výške ako navrhovateľ. V prípade, ak návrh na zloženie preddavku podal odporca, ktorý nemá

povinnosť, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu nebude mať povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako navrhovateľ, pretože jeho majetkové

pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní,

musí súd takýto návrh zamietnuť a to s poukazom na ústavne súladnú interpretáciu § 141a

ods. 1 a nie sankcionovať navrhovateľa zastavením konania. Uloženie povinnosti

navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania tam, kde je odporca od takejto povinnosti

vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj keď navrhovateľ zaťažený

povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť a súd musí vec prejednať

v merite. Uloženie povinnosti viazané na súdom stanovenú lehotu tak spôsobí výlučne

3

zbytočný prieťah v konaní a to presne v dĺžke stanovenej lehoty. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je arbitrárne a neobstojí pre nedostatok dôvodov. Z jeho odôvodnenia vôbec nie

je zrejmé, akou úvahou súd (súdy) dospeli k tomu, že na podklade musí

byť konanie zastavené, ak navrhovateľka preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote

nezložila a odporkyňa, ktorá nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložila.

Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania, zastúpená v súlade s ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho

prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia V zmysle platnej právnej

úpravy je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska (

ods. 1, písm. a/ a písm. b/ ). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky (, , ).

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod

prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska.

Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil

a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie navrhovateľky preto podľa ustanovenia a nie je

prípustné.

Prípustnosť dovolania navrhovateľky by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(pozri napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Navrhovateľka procesné vady konania v zmysle , , netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Keďže navrhovateľka v predmetnej veci namietala, že jej súdy svojim postupom

(zastavením konania) odňali možnosť konať pred súdom ( ), dovolací súd

sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či v konaní došlo k vade vyplývajúcej z ustanovenia

a dospel k záveru, že k takejto vade v konaní došlo.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( ) treba vo všeobecnosti

rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých

procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej

ochrany ich práv a právom chráneným záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie

možnosti konať pred súdom považuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie, hoci

pre takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady.

V danej veci bolo konanie zastavené v zmysle ustanovenia , preto

relevantnou otázkou, ktorou sa dovolací súd musel zaoberať, bola otázka, či boli splnené

zákonné predpoklady pre takýto postup súdu (súdov).

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením zo 14. februára 2012

(právoplatným 17. februára 2012), č. k. –285 uložil navrhovateľke povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania v sume 2 433 972,84 € na účet súdu do 60 dní

od právoplatnosti tohto uznesenia. Takto rozhodol na návrh odporkyne - podaním

z 10. januára 2012 (čl. 272). Zistil, že sú splnené podmienky pre uloženie takejto povinnosti,

nakoľko navrhovateľka v konaní uplatňuje právo na zaplatenie sumy 48 679 456,76 €

(vo výške presahujúcej 400-násobok životného minima), uloženie povinnosti navrhla

odporkyňa a navrhovateľka (napriek výzve) nepreukázala splnenie predpokladov

na oslobodenie od súdnych poplatkov ( ). Navrhovateľka povinnosť zložiť

preddavok nesplnila a preddavok nezložila ani odporkyňa. Preto následne súd konanie

zastavil (uznesením z 24. apríla 2012, č. k. –312).

Podľa (zavedeného do zákonom

č. účinnou od 1. januára 2012) navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa v celom rozsahu

a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej

ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve

súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka

nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ

preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť

preddavok ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku

na trovy konania zastaví.

Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že uloženie povinnosti zložiť preddavok

na trovy konania prichádza do úvahy pri súčasnom splnení týchto zákonných podmienok:

a/ predmetom konania je právo na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400-násobok životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, b/ uloženie povinnosti navrhol odporca,

c/ u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138

) v celom rozsahu.

Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve (súčasne

s navrhovateľom) aj odporcu. Teda ak odporca navrhne, aby navrhovateľ zložil preddavok

na trovy konania, sám musí počítať s tým, že aj on bude na zloženie preddavku vyzvaný.

Výnimka, kedy odporca nemusí zložiť preddavok na trovy konania spočíva v tom, že jeho

majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu (§ 2 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov).

Sankciu za nesplnenie povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok na trovy konania

ustanovuje štvrtá veta v prípade, ak preddavok zložil odporca, ktorý má

povinnosť ho zložiť. Touto je zastavenie konania v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na jeho

zloženie, ktorá (podľa výslovného znenia zákona) prichádza do úvahy vtedy, keď navrhovateľ

preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezloží a nezloží ho ani odporca, ktorý

má povinnosť preddavok (súčasne s navrhovateľom) zložiť.

V danej veci nie je sporné, že navrhovateľka v určenej lehote a výške preddavok

na trovy konania nezložila a odporkyňou je účastníčka, ktorá nemohla byť na zloženie

preddavku ani vyzvaná, pretože jej majetkové pomery ako dlžníčky nemožno usporiadať

podľa osobitného predpisu.

Z toho možno vyvodiť záver, že sankcia v podobe zastavenia konania sa

na navrhovateľku nevzťahovala, lebo odporkyni nebolo možné povinnosť zložiť preddavok

(z uvedeného dôvodu) uložiť (ani ho nezložila). Preto neboli splnené zákonné predpoklady

pre zastavenie konania podľa a súd mal v konaní pokračovať.

K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí

zo 14. novembra 2013, sp. zn. , ktoré bolo občianskoprávnym kolégiom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. júna 2014 prijaté na uverejnenie v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky s právnou vetou:

„I keď navrhovateľ nesplnil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ktorú mu

súd uložil podľa , konanie nemožno zastaviť, ak je odporcom subjekt

uvedený v o konkurze a reštrukturalizácii“.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že postupom súdov nižšieho

stupňa - zastavením konania - bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu, ale aj rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júla 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková