Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/214/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne ŠTUREC, s.r.o.,

so sídlom vo Svätý Anton 118, IČO: 36 311 324, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou

Natália Silnická, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Klincová 24, zastúpenou konateľkou

a advokátkou Mgr. Natáliou Silnickou, proti ţalovaným 1/ Slovenskej sporiteľni, a.s.

v skratke SLSP, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653,

2/ GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825,

3/ D. V., bývajúcemu v L., 4/ J. V., bývajúcej v L., 5/ DIALEX, s.r.o., so sídlom vo Veľkej

Mači 726, IČO: 36 803 294, o určenie neplatnosti dražby, vedenej na Okresnom súde

Ruţomberok pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline z 30. mája 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ aţ 5/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa ţalobou doručenou súdu 9. decembra 2009 domáhala voči ţalovaným

1/ aţ 5/ určenia neplatnosti draţby z 10. septembra 2009, osvedčenej notárskou zápisnicou

z 10. septembra 2009, č. N 504/2009, Nz 30680/2009, NCRls 31151/2009 notárkou JUDr.

Janou Vaľovou.

Okresný súd Ruţomberok rozsudkom z 15. augusta 2012, č. k. -98

ţalobu v celom rozsahu zamietol. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, ţe

navrhovateľ draţby (ţalovaný 1/) mal zriadené záloţné právo na dotknuté nehnuteľnosti

(zapísané na LV č. X.) na základe zmluvy o zriadení záloţného práva k týmto

nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi ţalovaným 1/ ako záloţným veriteľom a ţalobkyňou ako

2

záloţcom 29. decembra 2005, ktorá zabezpečovala pohľadávku z úverovej zmluvy

z 15. augusta 2005. Ţalovaný 1/ mal k vydraţeným nehnuteľnostiam postavenie záloţného

veriteľa, táto skutočnosť nebola spochybnená. Ţalobkyňa nepreukázala, ţe boli porušené

ustanovenia o dobrovoľných draţbách a doplnení zákona

č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), čím by bola dotknutá

na svojich právach. Nepreukázala, ţe by sa ţalovaný 1/ ako záloţný veriteľ domáhal

uspokojenia svojej pohľadávky v dvoch konaniach (mimo draţby aj v exekučnom konaní),

ani táto skutočnosť by však nespôsobila neplatnosť draţby. Ţalobkyňa (prostredníctvom

jediného konateľa) ospravedlnila mailom doručeným súdu 9. augusta 2012 svoju neúčasti

na pojednávaní 15. augusta 2012 a poţiadala o stanovenie nového termínu pojednávania.

Tento návrh, ktorý súd v zmysle aţ 3 nepovaţoval za úplný, odôvodnila

pracovnou neschopnosťou konateľa (pre pooperačný stav). V zmysle aţ 3

pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov. Návrh na odročenie pojednávania

obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhovateľ nezúčastní pojednávania, deň keď sa

účastník o dôvode dozvedel, a ak je to moţné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo

telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi ako návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie

pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania

musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe zdravotný stav účastníka alebo jeho

zástupcu neumoţňuje účasť na pojednávaní. Z dôvodu, ţe ţiadosť ţalobkyne neobsahovala

všetky predpísané náleţitosti súd pojednával v jej neprítomnosti.

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 30. mája 2013, sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1

), účastníkom odvolacieho konania náhradu trov nepriznal. Uviedol, ţe odvolanie

ţalobkyne je neopodstatnené. Namietaným postupom súd prvého stupňa neodňal ţalobkyni

moţnosť konať pred súdom. K tomu odvolací súd uviedol: „Podanie navrhovateľa – e-mail

zo dňa 8.8.2012, resp. jeho prílohy neobsahujú vyjadrenie ošetrujúceho lekára štatutárneho

zástupcu navrhovateľa K. K., že zdravotný stav menovaného mu neumožňuje účasť na

pojednávaní, resp., že menovaný nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného

zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania dňa 15.8.2012. Pokiaľ sa aj v podaní

podpísanom K. K.K.K. označenom ako „VEC: č. k. – ospravedlnenie

z pojednávania“ datovanom 08/2012 uvádza ako dôvod neúčasti na

pojednávaní dňa 15.8.2012 práceneschopnosť „vzniknutá z pooperačného stavu“, uvedené

nemožno bez ďalšieho považovať za potvrdenie o nemožnosti menovaného zúčastniť sa

3

pojednávania; predovšetkým však nejde o vyjadrenie ošetrujúceho lekára K. K.K.K., ale

o vyjadrenie samotného menovaného. Samotné potvrdenie o práceneschopnosti zo dňa

16.7.2012 v nemeckom jazyku neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle vyššie

citovaného ust. ; iný doklad – potvrdenie vystavené (ošetrujúcim) lekárom

navrhovateľ nepredložil. Preto súd prvého stupňa neodňal navrhovateľovi možnosť konať

pred súdom, ak neakceptoval ospravedlnenie konateľa navrhovateľa, resp. jeho žiadosť

o odročenie pojednávania dňa 15.8.2012, a konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Odvolací

súd poznamenáva, že pokiaľ navrhovateľ vo vyššie označenom podaní datovanom 08/2012

uviedol, že predkladá doklad o pracovnej neschopnosti, ktorá trvá minimálne do 20.8.2012,

toto trvanie z predloženého dokladu nevyplýva, keďže sa v ňom uvádza, že práceneschopnosť

trvá (Arbeitsunfähigkeit ab ....) od 16.7.2012, pričom K. K.K. bol opätovne objednaný

(Wiederbestellt für ...) na 30.7.2012. Z predmetného dokladu teda bez ďalšieho nevyplýva, že

práceneschopnosť trvala aj po 30.7.2012, hoci to nie je vylúčené. Predovšetkým však odvolací

súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ mala práceneschopnosť K. K.K.K. počnúc 16.7.2012

súvisieť s pooperačným stavom a doklad o práceneschopnosti bol vystavený zahraničným

lekárom, potom je zaujímavé, že menovaný počas práceneschopnosti vykonával funkciu

konateľa navrhovateľa, keď na adrese navrhovateľa (ŠTUREC, s.r.o., Svätý Anton 118) dňa

23.7.2012 prevzal predvolanie na pojednávanie na termín 15.8.2012, ako to vyplýva

z príslušnej doručenky. Vzhľadom na uvedené sa tvrdenie štatutárneho zástupcu navrhovateľa

o jeho nemožnosti zúčastniť sa pojednávania dňa 15.8.2012 javí ako účelové.“

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť

odôvodnila ustanovením (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom). Uviedla, ţe je právnickou osobu, ktorá v konaní pred súdom

nebola zastúpená v zmysle aţ Právnická osoba koná štatutárnym orgánom

alebo za ňu koná zástupca. Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti je jeden alebo viac

konateľov. Z obchodného registra vyplýva, ţe jediným konateľom ţalobkyne je od 15. apríla

2005 K. K.K., ktorý koná v mene spoločnosti samostatne tak, ţe k obchodnému menu

spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Ak súdy ospravedlnenie so ţiadosťou

o odročenie K. K.K. z 15.8.2012 povaţovali za podanie zástupcu ţalobkyne, potom takýto

návrh nebol (nemohol byť) súdu prvého stupňa predloţený, lebo ţalobkyňa ţiadneho zástupcu

v konaní nemala. Podľa ţalobkyne záver súdu prvého stupňa, ţe jej ţiadosť o odročenie

pojednávania nemá náleţitosti v zmysle aţ 3 , nemá oporu v uvádzanom

ustanovení. Ďalej dovolateľka uviedla: „Odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako

vecne správne, pričom ospravedlnenie z vytýčeného pojednávania posudzoval ako návrh

zástupcu žalobcu. V konaní žalobca ako bolo uvedené vyššie zástupcu nemal. Oba inštančné

súdy tú istú hmotnoprávnu situáciu posúdili z hľadiska výsledku síce zhodne, z hľadiska

procesnej situácie nepochybne rozdielne. Posúdiť zdravotný stav účastníka by totiž skôr

prislúchalo napr. daňovému úradu, alebo inému orgánu verejnej správy. Ošetrujúci orgán

konateľa spoločnosti žalobcu na jeho žiadosť pre potreby dovolacieho konania vydal dňa

18.7.2013 potvrdenie podľa ktorého bol pacient K.K. K.‚ po operácii od 16.7.2012 do

5.10.2012 práceneschopný (zasielam v prílohe). Pokiaľ odvolací súd tvrdí v dôvodoch

rozhodnutia, že konateľ počas práceneschopnosti vykonával funkciu konateľa a následne to

považuje za účelové potom takého závery odvolacieho súdu nemajú oporu vo

vykonanom dokazovaní. Odkiaľ berie odvolací súd zistenie, že konateľ žalobcu dňa v sídle

spoločnosti dňa 23.7.2012 prevzal predvolaníe na pojednávanie na deň 15.8.2012, ako to

vyplýva z príslušnej doručenky. V sídle spoločnosti, ktoré je rodinným domom, poštu bežne

preberajú tri osoby s priezviskom K., okrem K. K. K. i jeho brat aj syn. Odkiaľ odvolací súd

pokiaľ dokazovanie v tomto smere nedoplnil dospel takémuto záveru, nie je zrejmé.“

Rozhodnutie odvolacieho súdu má tie isté vady ako rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto ich

dovolateľka navrhla zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaní 3/ a 4/ sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu stotoţnili s názorom odvolacieho

súdu v tom, ţe namietaným postupom súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol bez účasti konateľa

ţalobkyne nedošlo k odňatiu moţnosti ţalobkyne konať pred súdom.

Ţalovaná 2/ vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie ţalobkyne odmietnuť. Konateľ

ţalobkyne pred pojednávaním uskutočneným 15. augusta 2012 súdu nepredloţil vyjadrenie

ošetrujúceho lekára, ţe nie je schopný bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia

zdravotného stavu ( ). Predvolanie na pojednávanie bolo doručené

ţalobkyni v súlade s na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri.

Ţalovaní 1/ a 5/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

5

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a

V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd vo veci samej nevyslovil právny názor, ktorým by boli

súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe

dovolanie ţalobkyne nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

K systému dovolacích dôvodov treba dodať, ţe existencia procesnej vady konania

v zmysle , na ktorú poukazuje ustanovenie , zakladá

nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a tieţ nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) moţno rozhodnutie

odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu prieskumu, len ak je dovolanie procesne prípustné

(v prípadoch uvedených v aţ 3 ) a nejde o prípady, kedy zákon prípustnosť

6

dovolania výslovne vylučuje (, ), čo však nie je tento prípad (viď

predchádzajúci odsek). Z uvedeného (i pre toto dovolacie konanie) plynie, ţe v prípade

procesne neprípustného dovolania dovolací súd nemá oprávnenie preskúmavať dovolateľkou

uplatnené dovolacie dôvody zaloţené v zmysle a

Dovolateľkou prípadne uplatnený dovolací dôvod ohľadne správnosti právneho posúdenia

veci odvolacím súdom ( ) dovolací súd nemôţe podrobiť

dovolaciemu prieskumu, za tohto stavu nie je umoţnené zaoberať sa tým, či súdy na vec

aplikovali (ne)správne normy a či ich aj (ne)správne vykladali.

Dovolanie ţalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v (tzv. vady zmätočnosti). Povinnosť skúmať, či konanie nie je

zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní došlo

a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rovnako tak nesprávne

právne posúdenie veci ( ), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto ani z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v tom, ţe súd prvého stupňa pojednával v jej neprítomnosti a vyhlásil

rozsudok, i keď pre takýto postup nemal splnené podmienky (v dôsledku jej riadneho

ospravedlnenia a ţiadosti o odročenie pojednávania).

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania.

Súd prvého stupňa vec prerokoval a rozhodol na prvom pojednávaní 15. augusta 2012

v jej neprítomnosti, nepovaţujúc jej návrh na odročenie pojednávania za úplný a uvádzaný

dôvod na odročenie („pracovnú neschopnosť jediného konateľa“ dokladovanú potvrdením

lekára zo 16. júla 2012) za váţny a dôleţitý.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Obsahom tohto základného práva však nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek

ţiadosti o odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôleţitého dôvodu“ (§ 101

ods. 2 ) v kaţdom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu

(viď ).

Dovolateľka v podstate namieta, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom

konať tým, ţe súd prvého stupňa v rozpore s vec prejednal a rozhodol v jej

neprítomnosti, hoci svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnila závaţným dôvodom a

poţiadala o odročenie pojednávania.

Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní – ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepoţiada z dôleţitého dôvodu

o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V zmysle aţ 3 (účinného od 1. januára 2012), pojednávanie sa

môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania,

musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa

o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky

okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a/

dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode

dozvedel, c/ ak je to moţné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré

súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania

zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí

obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu

neumoţňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa povaţuje vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, ţe účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia ţivota alebo závaţného

zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne

splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu,

a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého

dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepoţiada o odročenie

pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce poţiada, avšak nepreukáţe existenciu

dôleţitého dôvodu na odročenie pojednávania).

Najvyšší súd uţ vo viacerých rozhodnutiach uviedol, ţe ţiadosť o odročenie

pojednávania ( ) môţe súd posudzovať len na základe tých okolností, ktoré

sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Pokiaľ ide o ţalobkyňou predloţený

doklad o ukončení práceneschopnosti aţ v dovolacom konaní z 18. júla 2013 (viď č. l. 159

spisu), je zrejmé, ţe súdy niţších stupňov, ale ani dovolací súd na tento uţ prihliadať nemohli.

S účinnosťou od 1. januára 2012 ustanovenie predpisuje formálne

náleţitosti návrhu (ţiadosti) o odročenie pojednávania. Osobitne sa v odseku 3

uvádza, ţe pokiaľ je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho

zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára,

ţe zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumoţňuje účasť na pojednávaní. Pokiaľ

návrh na odročenie pojednávania obsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe zdravotný stav

účastníka alebo jeho zástupcu neumoţňuje účasť na pojednávaní, súd z neho vychádza

a v takom prípade tu môţe existovať dôleţitý dôvod pre odročenie pojednávania. Naproti

tomu, ak účastník dôleţitosť dôvodu nepreukáţe vyjadrením ošetrujúceho lekára, návrhu

na odročenie pojednávania v zmysle nemoţno vyhovieť.

V prejednávanej veci bol postup súdu prvého stupňa v súlade s

(v spojení s a ). Dovolací súd dospel k záveru, ţe obe z podmienok

uvedených v ustanovení boli splnené (a/ riadne predvolanie a absencia

ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu). Z obsahu spisu vyplýva, ţe

ţalobkyňa bola 26. júla 2012 riadne a včas predvolaná na súdne pojednávanie, ktoré súd

nariadil na 15. augusta 2012 o 9.30 hod. (viď doručenka pripojená na č. l. 70 spisu). Spolu

s predvolaním na pojednávanie jej boli dané aj procesné poučenia súdom, mimo iného aj

v zmysle aţ 6 o náleţitostiach návrhu na odročenie pojednávania

z hľadiska dôleţitých dôvodov, pre ktoré môţe súd pojednávanie odročiť (viď č. l. 72 spisu).

Ţalobkyňa (ako právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzeným) prostredníctvom

konateľa spoločnosti e-mailovým podaním z 8. augusta 2012 ospravedlnila svoju neúčasť

a poţiadala o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti (vzniknutej

z pooperačného stavu) jediného konateľa K. K., ako prílohu pripojila fotokópiu dokladu

o pracovnej neschopnosti konateľa zo 16. júla 2012. Návrh ţalobkyne o odročenie

pojednávania i keď obsahuje dôvod odročenia, ktorým je zdravotný stav jej jediného

konateľa, neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, tak ako to vyţaduje ustanovenie § 119

ods. 3

Súdna prax sa zhodla na tom, ţe: „V zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný stav účastníka konania dôvodom

na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to uţ spravidla pred rozhodnutím o ţiadosti

o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, ţe účastník konania

nie je schopný bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť

sa pojednávania.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2013, sp. zn.

prijatý občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

10. decembra 2013 na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky). Predmetné ustanovenie bolo zaradené do Občianskeho súdneho

poriadku okrem iného aj za účelom zamedzenia obštrukcií účastníkov konania vyhýbaním sa

10

účasti na pojednávaní najmä v súvislosti so zdravotnými dôvodmi a ospravedlňovaním ich

neúčasti. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára

2012, na konania začaté do 31. decembra 2011 sa pouţijú predpisy účinné od 1. januára 2012.

V preskúmavanej veci návrh ţalobkyne na odročenie pojednávania neobsahoval

vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe konateľ ţalobkyne bez ohrozenia ţivota alebo závaţného

zhoršenia zdravotného stavu nie je schopný sa zúčastniť pojednávania určeného

na 15. augusta 2012 a to aj napriek tomu, ţe o tom bola ţalobkyňa vopred poučená súdom

(viď č. l. 72 spisu). Súd prvého stupňa (i odvolací súd) postupovali správne, ak ustálili, ţe

zdravotný stav účastníka je dôvodom na odročenie pojednávania len v prípade, ţe účastník nie

je schopný bez ohrozenia ţivota, alebo závaţného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť

pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára, ktoré je

súčasťou návrhu na odročenie pojednávania. Vzhľadom na absenciu takého vyjadrenia lekára,

súd prvého stupňa nekonal v rozpore so zákonom, pokiaľ pojednávanie neodročil a rozhodol

vec prerokovať v neprítomnosti ţalobkyne. Na správnosti tohto záveru nič nemení ani

okolnosť, ţe v danom prípade je dotknutým subjektom právnická osoba (obchodná

spoločnosť), v mne ktorej uskutočňuje právne úkony len jej štatutárny orgán (jediný konateľ).

Ţalobkyňa je obchodnou spoločnosťou, teda právnickou osobou, ktorá môţe navonok konať

alebo uskutočňovať právne úkony nie len prostredníctvom konateľa (štatutárneho orgánu), ale

aj prostredníctvom zvoleného zástupcu, a to či uţ zástupcu s procesnou plnou mocou, teda

prostredníctvom advokáta alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu alebo

prostredníctvom jej zamestnancov, ktorým takáto pôsobnosť môţe priamo vplývať

z organizačnej štruktúry právnickej osoby alebo jej vnútroorganizačných aktov (napr. stanov,

zmlúv, dohôd a pod.). To, ţe takáto moţnosť bola u ţalobkyne vylúčená, dovolateľka

netvrdila. V dovolaní mimo iného uviedla: ... „V sídle spoločnosti ... poštu beţne preberajú

tri osoby ... .“ Ţalobkyňa nepreukázala existenciu akejkoľvek prekáţky, ktorá by jej bránila

vyuţitie takých zákonných prostriedkov, ktorými by zabezpečila ochranu svojich práv

v tomto súdom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti dáva

do pozornosti zásadu, ktorá platila uţ v rímskom práve - „vigilantibus iura scripta sunt“ -

„práva patria len bdelým“ (pozorným, ostraţitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa

aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú

včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiţ

predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich

podcenením, či zanedbaním môţu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

11

To platí obdobne aj o vyuţívaní zákonných procesných ustanovení zabezpečujúcich účasť

na pojednávaní, na ktoré bola ţalobkyňa včas a riadne predvolaná.

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobkyňa neopodstatnene

namieta, ţe v konaní jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Keďţe v prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s , odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní boli procesne úspešní ţalovaní, ktorým vzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Ţalovaní v dovolacom konaní

nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto im

dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júla 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková