Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6ECdo/152/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného B., so sídlom

v B. v dovolacom konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou V.. so sídlom v B., za ktorú

koná J. advokát a konateľ, proti povinnej T., bývajúcej vo V., o vymoženie 605,13 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31.januára 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený podal súdnej exekútorke Mgr. Jane Sitášovej návrh na vykonanie exekúcie

na vymoţenie peňaţného plnenia na podklade pripojeného rozhodcovského rozsudku

z 20. júla 2012, sp. zn. vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom

v Bratislave, Trnavská cesta 7. Súdna exekútorka následne poţiadala v zmysle § 44

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) okresný súd

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Nitra (exekučný súd) uznesením z 8. novembra 2012 č. k.

-12 ţiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, ţe z rozhodcovského rozsudku,

na poklade ktorého sa vykonanie exekúcie navrhuje, vyplýva, ţe povinná bola zaviazaná

na splnenie povinnosti z dôvodu, ţe nesplatila úver poskytnutý jej právnym predchodcom

oprávneného (Poštová banka, a.s.) na základe zmluvy o úvere. S prihliadnutím na povahu

2

účastníkov a obsah tejto zmluvy dospel k záveru, ţe ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere

uzavretú podľa o spotrebiteľských úveroch a na vec treba preto

aplikovať Exekučného poriadku a ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách. Vychádzal z názoru, ţe v exekučnom konaní súd je povinný

uţ pri rozhodovaní o ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia ex offo posúdiť nekalú

povahu zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doloţky), ktorou je zaloţená právomoc

rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Za základ svojho rozhodnutia vzal zistenie,

ţe rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť o ţalobe na splnenie

povinnosti vrátiť úver aj s príslušenstvom, z článku 11.2 Obchodných podmienok pre úver

(verzia 1/2007), v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská doloţka, podľa ktorej akékoľvek spory,

ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok (ZoÚ a OP), budú riešené

dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných

sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť,

výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom

zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA a MEDIAČNÁ, a.s. (RAM)

podľa jeho vnútorných predpisov a ţe strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM

podriadia s tým, ţe toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné, pričom miestom

rozhodcovského konania je Bratislava. Podľa exekučného súdu uvedená rozhodcovská

doloţka nebola dojednaná individuálne a vytvára v neprospech spotrebiteľa značnú

nerovnováhu práv a povinností účastníkov spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená doloţka odníma

povinnej moţnosť poţiadať o riešenie prípadného sporu „štátny súd“, deleguje všetky

právomoci len na rozhodcovský súd v Bratislave, čo môţe sťaţiť povinnej prístup k súdu.

Dospel preto k záveru, ţe rozhodcovskú doloţku treba povaţovať za neprijateľnú zmluvnú

podmienku a teda za neplatnú. Takáto rozhodcovská doloţka nemohla zaloţiť právomoc

rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu

oprávneným predloţený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul. Ţiadosti

súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nevyhovel.

Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávneného uznesením z 31. januára 2013 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa stotoţnil

so skutkovými a právnymi závermi exekučného súdu. Má za to, ţe predmetný exekučný titul

je v rozpore so zákonom, keďţe celý postup od rozhodcovskej doloţky aţ po rozhodcovský

rozsudok je prejavom zneuţitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom

3

zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd

výkon práv oprávneného – dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doloţky povaţuje

za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho

bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní

uţ v štádiu rozhodovania exekučného súdu o ţiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, nakoľko súdna exekútorka ţiadala vykonať exekúciu na podklade

exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doloţku ani nemal byť vydaný,

pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Okrem

toho uviedol, ţe i podľa jeho názoru je rozhodcovská doloţka neprijateľná, lebo spotrebiteľ

si ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

obchodnými podmienkami oprávneného. Mal moţnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo

podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu. Povaţoval preto rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol takúto ţiadosť,

za vecne správne.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie oprávnený. Navrhol,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdnu exekútorku

vykonaním exekúcie, alebo aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacími

dôvodmi uvedenými v ustanovení , , ; dovolací dôvod podľa

v spojení s ustanoveniami , , ,

(sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkom

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Podľa názoru dovolateľa

konajúce súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci, lebo nesprávne interpretovali

ustanovenie Exekučného poriadku a a

o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nedisponuje oprávnením určovať existenciu,

či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu, prípadne

konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Ak tak exekučný súd v danej veci urobil,

konal nad rámec jemu zverených oprávnení. Ďalej namietal, ţe právoplatný rozhodcovský

rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok

všeobecného súdu, a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t. j. spôsobilý byť

podkladom pre exekúciu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je teda prekáţkou pre opätovné

4

prejednanie veci. Exekučný súd nie je preto oprávnený skúmať „materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný.“

Ak tak exekučný súd v danej veci urobil, konal v rozpore s ustanovením

Za neprijateľné povaţoval ďalej to, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, hoci sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, podanie

ktorého bolo podľa zákona potrebné (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Ak napriek

tomu konanie prebehlo, ide o prípad vady uvedenej v . Taktieţ namietal,

ţe postupom súdov mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo

na spravodlivý súdny proces podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Odňatie moţnosti odôvodnil tým, ţe mu nebolo

umoţnené riadne a zákonným spôsobom uplatniť priznané právo z rozhodcovského rozsudku

v exekučnom konaní a ţe prvostupňový i odvolací súd nedostatočne odôvodnili svoje

rozhodnutia. Nesúhlasil s názorom exekučného súdu, ţe v exekučnom konaní je exekučný

súd oprávnený ex offo skúmať meritórny súlad rozhodcovského rozsudku s hmotnoprávnou

úpravou a teda, ţe z úradnej moci je oprávnený rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej

doloţky. Podľa oprávneného exekučnému súdu to neumoţňuje ţiadne zákonné ustanovenie.

Pri skúmaní dôvodov zamietnutia ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučný súd musí obmedziť len na také dôvody, ktoré

majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôţe preskúmavať rozhodcovský rozsudok

z hľadiska jeho súladu so všeobecne záväznými predpismi. Exekučný súd nie je totiţ vecne

príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom

prostriedku (zákon mu neumoţňuje vykonávať dokazovanie vo veci samej, zrušiť alebo

zmeniť výrok rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej). Rovnako ani ustanovenie § 45

zákona o rozhodcovskom konaní neumoţňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu. Tejto zásade

zodpovedá aj vymedzenie dôvodov pre zastavenie exekúcie, včítane dôvodu uvedeného pod

písm. c/ ustanovenia § 45 ods. 1 citovaného zákona (toto ustanovenie odkazuje

nie na konkrétny obsah plnenia, ale na jeho povahu). Za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie povaţoval nepostačujúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako

aj odvolacieho súdu. Namietal, ţe v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nemal moţnosť

podať kvalifikované odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa a ţe odvolací súd sa vôbec

nezaoberal ani tými odvolacími dôvodmi, ktoré v odvolaní uviedol. Dovolanie odôvodnil tieţ

tým, ţe súdy niţších stupňov povaţovali nesprávne zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú

5

v zmysle a tak na uvedený zmluvný vzťah nesprávne aplikovali

ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v a ţe záver súdov

niţších stupňov, podľa ktorého rozhodcovská doloţka ja neplatná, je nesprávnou aplikáciou

ustanovenia (ďalej len ), ktoré v čase

dojednania rozhodcovskej doloţky nebolo ani účinné.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

6

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení aţ c/ Dovolanie oprávneného preto

podľa a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Dovolateľ v dovolaní namieta, ţe súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci

( )

Právomoc súdu je upravená v ustanoveniach a ;

jej nedostatok sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má za následok

zastavenie konania a (prípadné) postúpenie veci inému orgánu.

Dovolateľ v predmetnej veci vadu konania podľa ustanovenia

nevyvodzoval z toho, ţe súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc

v exekučnom konaní nepopieral. Namietal, ţe súdy sa nesprávnou a ústavne nesúladnou

interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2

o rozhodcovskom konaní postavili do pozície orgánu

vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá v rámci zverenej

právomoci exekučným súdom neprináleţí. Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolateľ namietal

nesprávnu aplikáciu a výklad o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov a Zákona o rozhodcovskom konaní. Keďţe

v predmetnej veci boli rozhodnutia súdov vydané v exekučnom konaní, v ktorom

rozhodovanie súdov vyplýva priamo zo zákona (napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku), súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Námietka dovolateľa o existencii vady konania v zmysle nie je preto

dôvodná.

2. Dovolateľ v dovolaní tvrdil, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. d/

, lebo konajúce súdy znovu skúmali materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,

rozhodcovské konanie a zmluvu, na základe ktorej bol vydaný.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe

sa prejednávať znova.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) patrí k procesným podmienkam konania a jej

existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva

v tom, ţe právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje

moţnosť totoţnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je

daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých uţ bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva

z rovnakého skutku). O totoţnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten

istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade,

8

ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania,

či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa uplatní

aj v exekučnom konaní ( ).

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetnému exekučnému konaniu

nepredchádzalo ţiadne iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania, ktoré

by sa týkalo tých istých účastníkov a ktoré by s konečnou platnosťou bolo skončené inak, ako

vymoţením (uspokojením) vymáhanej pohľadávky. Prekáţku rozsúdenej veci pre exekučné

konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní,

a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského

rozsudku, je materiálne vykonateľný.

Oprávnený preto neopodstatnene namieta, ţe súdy niţších stupňov zaťaţili konanie

vadou uvedenou v

3. Podľa názoru oprávneného je konanie súdov niţších stupňov postihnuté aj vadou

podľa , ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť tým,

ţe nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné.

Podľa dovolacieho súdu o takúto vadu v posudzovanej veci nejde.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe konať aj bez návrhu,

je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd, ale v danej veci, začal konať na základe ţiadosti súdnej exekútorky

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej

doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

9

oprávnený uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov niţších

stupňov.

4. Oprávnený v dovolaní tieţ namieta, ţe súdy mu v konaní odňali moţnosť pred

súdom konať v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax

je jednotná v tom, ţe za porušenie práva v zmysle treba povaţovať

aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom

stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je totiţ zastavenie exekúcie, čím

sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia

(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn.

).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd i exekučný súd správne posúdili

splnenie podmienok pre zamietnutie ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný uţ v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

(resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doloţky).

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani

neosvojoval postavenie odvolacieho súdu, tak ako to mylne tvrdil v svojom dovolaní

10

dovolateľ. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky exekučný súd len realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie

posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Takéto oprávnenie má exekučný súd aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyuţije moţnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade zisteného nedostatku

v tomto smere je exekučný súd oprávnený konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto

postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa

(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. ).

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doloţky z dôvodu, ţe nebola individuálne dojednaná a ţe

spôsobovala nevyváţenosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinnej. Dovolací súd sa stotoţňuje so závermi odvolacieho a exekučného súdu

a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Keďţe exekučný súd zistil uţ pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ţe

exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloţeného oprávneným, je v rozpore

so zákonom, dospel k správnemu záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú ţiadosť zamietol a odvolací súd

jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o prípad zamietnutia ţiadosti súdnej exekútorky o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre toto rozhodnutie neboli splnené zákonné

predpoklady. Postup súdov niţších stupňov nemal preto za následok odňatie moţnosti

oprávnenému pred súdom konať ( ).

Podľa názoru dovolacieho súdu ani námietka dovolateľa týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nie je

opodstatnená.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

11

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , ,

, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predloţené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdnej exekútorke o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zrozumiteľne a primerane vysvetlil. Odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi

rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa

uviedol ďalšie argumenty a tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami oprávneného

uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď v dostatočnom

12

rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnou

exekútorkou. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného oprávneného neuspokojuje,

neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2

; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek oprávneného.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a ; odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia

spĺňa.

5. Dovolateľom namietané ďalšie vady konaní a rozhodnutí súdov, t. j. ţe ich konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe ich

rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/

), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale prípustnosť dovolania

nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto ani zohľadniť prípadné

vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia a neboli

zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

oprávneného podľa v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

13

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júla 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková