Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/52/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. V. a 2/ M. V.,

oboch bývajúcich v Š.Š., proti ţalovanému M. R., bývajúcemu v Š.Š., zastúpenému Mgr.

Róbertom Čibrikom, advokátom so sídlom v Š., Hlavná č. 14, o určenie neplatnosti zmluvy,

vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 31. januára

2012, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 18. januára 2011, č. k. -68 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali proti ţalovanému určenia neplatnosti zmluvy

o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam z 23. októbra 2007, na základe

ktorej bol ako fiduciárny vlastník nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š.,

zapísaných na LV č. X., vedeného Správou katastra Šaľa, zapísaný ţalovaný (ďalej len

„zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam“ a „nehnuteľnosti“).

Ţalobcov zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovanému trovy konania

vo výške 251,36 eur do troch dní k rukám jeho právneho zástupcu. Právne svoje rozhodnutie

vo veci samej odôvodnil a a v znení účinnom

k 23. októbru 2007. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe medzi

účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o pôţičke 23. októbra 2007, predmetom ktorej bolo

odovzdanie 2 700 000,- Sk ţalovaným ako veriteľom ţalobcom ako dlţníkom, ktorá

skutočnosť vyplývala z čl. I zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva

k nehnuteľnostiam, ktorú ţalobcovia podpísali a ktorých podpisy na tejto zmluve boli úradne

overené. Pokiaľ ţalobcovia v rozpore s obsahom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom

2

práva k nehnuteľnostiam v čl. I (ţe im ako dlţníkom ţalovaný ako veriteľ poskytol

2 700 000,- Sk) tvrdili iné (ţe ţiadne peniaze od ţalovaného nedostali), tvrdenú skutočnosť

v konaní nepreukázali. Okresný súd mal tieţ preukázané, ţe na zabezpečenie pohľadávky

ţalovaného zo zmluvy o pôţičke bola 23. októbra 2007 zároveň platne uzatvorená aj zmluva

o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej

bol 16. novembra 2007 Správou katastra Šaľa povolený vklad vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech ţalovaného. O náhrade trov konania

súd prvého stupňa rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“).

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 31. januára 2012, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil neplatnosť zmluvy

o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam. Ţalovaného zaviazal k povinnosti

zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne k rukám ich advokáta náhradu trov konania v sume

777,37 eur do troch dní. Po zopakovaní dokazovania oboznámením sa so zmluvou

o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam a vyjadrení sa právnych zástupcov

účastníkov k moţnému pouţitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom

rozhodovaní veci nebolo pouţité a bolo pre rozhodnutie veci podľa názoru odvolacieho súdu

rozhodujúce, odvolací súd vec posúdil podľa a v znení

účinnom do 31. decembra 2007 a podľa a

v znení účinnom od 1. januára 2008. Dospel pritom k záveru, ţe zmluva o zabezpečení

záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam je absolútne neplatným právnym úkonom

z dôvodu, ţe odporovala kategorickému zákazu vyjadrenému v § 553c ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa

tým, ţe si natrvalo ponechá prevedené právo, uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej

pohľadávky, sú neplatné. Podľa názoru odvolacieho súdu išlo v preskúmavanej veci o takýto

prípad, pretoţe podľa dohody o splatnosti úveru v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom

práva k nehnuteľnostiam, malo dôjsť k splateniu úveru formou splátok najneskôr 25. októbra

2010 a podstatou dojednania bolo, ţe ak nebude záväzok splnený, nadobudne ţalovaný

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam natrvalo. Hoci ustanovenie § 553c ods. 2 Občianskeho

zákonníka aplikované na danú vec nadobudlo účinnosť aţ po uzavretí zmluvy o zabezpečení

záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, odvolací súd bol toho názoru, ţe toto

ustanovenie je moţné na vec aplikovať vzhľadom na prechodné ustanovenie § 879j

, podľa ktorého sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne

3

vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky

z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Pretoţe v danej veci mal účinok trvalosti prevodu práva nastať v prípade, ţe pohľadávka

nebude splatená do 25. októbra 2010, teda aţ v období po nadobudnutí účinnosti § 553c ods. 2

a , t. j. po 1. januári 2008, odvolací súd uzavrel, ţe takéto

dojednanie svojim účelom a obsahom odporuje právnej úprave. Vzhľadom na uvedené bolo

podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočným zaoberať sa poskytnutím pôţičky ţalobcom

ţalovaným, na zabezpečenie ktorej mala zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva

k nehnuteľnostiam slúţiť. K otázke naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení

odvolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 31. júla 2009, sp. zn. konštatoval len rozpornosť judikatúry týkajúcej

sa preukazovania naliehavého právneho záujmu a potrebu byť tolerantnejší a naliehavý

právny záujem vidieť i tam, kde by v zmysle starších záverov rozhodovacej praxe súdov

a teórie občianskeho procesného práva byť nemusel. O náhrade trov konania rozhodol

odvolací súd podľa zásady úspechu v zmysle a a

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie ţalovaný z dôvodu podľa

a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol zrušiť

rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Inú vadu konania, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) videl dovolateľ

v postupe odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa z úplne iných

dôvodov, na aké poukazovali ţalobcovia v odvolaní proti rozsudku, čím podľa jeho názoru

v rozpore s rozhodol nad rámec podaného odvolania. Ţalovaný namietal

aj nesprávne právne posúdenie veci ( ) v otázke naliehavého

právneho záujmu na poţadovanom určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku

prevodom práva k nehnuteľnostiam. Podľa názoru dovolateľa nesprávne právne posúdenie

spočíva aj v určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva

k nehnuteľnostiam ako celku. Uviedol, ţe moţno aplikovať

výlučne len na ustanovenie zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva

k nehnuteľnostiam, podľa ktorého sa ţalovaný ako veriteľ stane definitívnym vlastníkom

nehnuteľností v prípade, ak pohľadávka nebude uspokojená do 25. októbra 2010. Ostatné

ustanovenia zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam sú podľa jeho

názoru v súlade s platným právom s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 879j

a nie je ţiadny právny dôvod vysloviť ich neplatnosť.

Aj po zmenách, ktoré v úprave zabezpečovacieho prevodu práva nastali po 1. januári 2008

je totiţ zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam legitímnym

prostriedkom na zabezpečenie pohľadávok veriteľa, vrátane dojednania trvalého prenechania

prevedeného práva, ak je dohodnuté po splatnosti pohľadávky.

Ţalobcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V danej veci ide o takéto

rozhodnutie odvolacieho súdu, čím je daná prípustnosť dovolania.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom dovolania

i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľ nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ aţ g/ V dovolacom konaní však vyšla najavo vada v zmysle

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa zamietol ţalobu, keď na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o pôţičke

a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd jeho

rozhodnutie zmenil majúc za to, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva

k nehnuteľnostiam je absolútne neplatným právnym úkonom, pretoţe obsahovala dojednanie,

podstatou ktorého bolo trvalé nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ţalovaným

v prípade, ak nebude záväzok ţalobcov splnený najneskôr do 25. októbra 2010.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti rozhodnutia v zmysle

V odôvodnení rozhodnutia, ktorým odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa, a teda

ho v celom rozsahu nahrádza, musí odvolací súd uviesť, čoho sa domáha ţalobca a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, stručne, jasne a výstiţne musí vysvetliť, ktoré

skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

a ako vec právne posúdil.

V preskúmavanej veci odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol ako rozhodol

súd prvého stupňa, čoho sa domáhali odvolatelia a podľa akých právnych ustanovení posúdil

absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam

s uvedením ich právnej interpretácie. V odôvodnení rozhodnutia tak chýba uvedenie, čoho

sa domáhali ţalobcovia a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, z akých dôkazov

odvolací súd vychádzal, akými úvahami a riadil pri hodnotení dôkazov jednotlivo

a v ich vzájomnej súvislosti, aké skutkové závery vyvodil z dôkazov a ktoré skutočnosti

povaţoval za preukázané. Len na konkrétny a v odôvodnení uvedený zistený skutkový stav,

z ktorého súd vychádza, môţe súd aplikovať určité právne ustanovenie. Bez uvedenia vyššie

uvedených náleţitosti v odôvodnení rozhodnutia, dovolací súd nemôţe posúdiť správnosť

zaujatých právnych záverov odvolacím súdom. V danej veci tak bolo povinnosťou

odvolacieho súdu vysporiadať sa so skutkovými závermi, napr. či došlo medzi účastníkmi

k uzavretiu zmluvy o pôţičke (úvere), ak áno, aká bola poskytnutá peňaţná suma, či táto

suma bola splácaná, či a odkedy došlo k omeškaniu, či bola uzatvorená zmluva o zabezpečení

záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam a čo bolo jej obsahom (či obsahom bola

aj samotná zmluva o pôţičke, resp. úvere), či bol na jej základe ako vlastník v katastri

nehnuteľnosti zapísaný ţalovaný a pod. Zvlášť, keď dôvod odvolania ţalobcov spočíval

v nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa (odvolatelia namietali, ţe k uzavretiu

zmluvy o pôţičke nedošlo, teda neexistoval ţiaden záväzok, z ktorého dôvodu potom

nemohla byť platnou zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam,

ktorá má akcesorickú povahu a môţe existovať len popri hlavnom záväzku). Na základe

uvedeného, ak súd dospeje k záveru, ţe nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôţičke (úvere), najskôr

z tohto dôvodu sa zaoberá platnosťou zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva

k nehnuteľnostiam (za predpokladu danosti naliehavého právneho záujmu na poţadovanom

určení) a aţ v prípade, ak dospeje k záveru, ţe k uzavretiu zmluvy o pôţičke (úvere) došlo,

zaoberá sa neplatnosťou akcesorickej zmluvy z iných dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ďalej poukazuje na to, ţe napriek vyššie uvedenému, v odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho súdu chýba odôvodnenie právneho záveru neplatnosti zmluvy o zabezpečení

záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti v celom rozsahu (nielen dohody, ktorej obsahom

bolo trvalé prevedenie práva pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky) a tieţ danosti

naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení v tejto preskúmavanej konkrétnej veci,

teda v čom odvolací súd videl naliehavý právny záujem ţalobcov na poţadovanom určení

a podľa akých právnych ustanovení ho posúdil (všeobecné konštatovanie odvolacieho súdu

o tolerantnosti, resp. potrebe vidieť naliehavý právny záujem i tam, kde by byť nemusel, nie

je presvedčivým odôvodnením vzťahujúcim sa na danú rozhodovanú vec).

Na základe vyššie uvedeného je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné,

keď neobsahuje náleţitosti rozsudku v zmysle V odôvodnení rozhodnutia

sa súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na príslušné právne

ustanovenia, podľa ktorých vec posúdil a prijaté právne závery, ale tieţ s poukazom

na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti. Účelom

odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu

a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným

podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie

je dostatočne skutkovo a právne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových

záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi

vychádzal, podľa akých právnych ustanovení vec posúdil a ako ich interpretoval,

ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 , je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá

moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite

argumentovať.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu,

t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť

postupu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany,

aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje

sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil,

8

ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Dovolateľ v dovolaní namietal postup odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa z iných dôvodov, na aké poukazovali ţalobcovia v odvolaní proti rozsudku.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie

je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ vzhľadom na obsah

dovolania zaoberal i tým, či konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Po preskúmaní

dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, moţno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v písm. a/ aţ f/ tohto

ustanovenia. Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 212 ods. 1

, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa , súd

nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v písm. a/ aţ d/

tohto ustanovenia.

V preskúmavanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu zistil, ţe proti

rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie ţalobcovia, v ktorom namietali skutkové

zistenia súdu prvého stupňa. Uviedli, ţe sa nikdy nestali dlţníkmi ţalovaného

a ţe so ţalovaným neuzavreli zmluvu o pôţičke, ktorá bola poskytnutá inej osobe a táto osoba

pôţičku aj splácala, z ktorého dôvodu (keď pôţička nebola poskytnutá im, ale inej osobe)

zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam nikdy nemohla

nadobudnúť platnosť. Súdu prvého stupňa vytýkali, ţe dôkazné bremeno ohľadom

preukázania (ne)odovzdania peňazí zo zmluvy o pôţičke preniesol na nich, hoci podľa ich

názoru skutočnosť, ţe ţalovaný im poskytol pôţičku, mal preukázať on sám. Ďalej súdu

9

prvého stupňa vytýkali, ţe za preukázané poskytnutie pôţičky stačilo ustanovenie

čl. I zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam. Poukázali

na potvrdenie, ktoré podľa ich názoru preukazuje, ţe im peniaze v čase uvádzanom

ţalovaným, nemohli byť ţalovaným reálne odovzdané. Podaného odvolania sa právny

zástupca ţalobcov pridrţiaval v celom rozsahu aj na pojednávaní pred odvolacím súdom.

Spornou skutočnosťou v predmetnej veci medzi účastníkmi konania tak bola skutočnosť,

či došlo k odovzdaniu peňazí a uzatvoreniu zmluvy o pôţičke (úvere), ktorej záväzok

mal byť zabezpečený zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam.

Odvolací súd, nezaoberajúci sa dôvodmi odvolania, spočívajúcimi v nesprávnych skutkových

zisteniach súdu prvého stupňa, ale otázkou právneho posúdenia zmluvy o zabezpečení

záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam v zmysle

v spojení s , zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobe

vyhovel z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva

k nehnuteľnostiam bez vysporiadania sa so skutkovými závermi v prejednávanej veci.

Odvolací súd sa tak dôsledne neriadil , podľa ktorého je viazaný

dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, ţe na iné pochybenie súdu prvého stupňa,

ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom

rozhodnutí o odvolaní prihliadnuť nemôţe, aj keby takéto porušenie zistil. Odvolací súd môţe

pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej

lehote (okrem tých, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti). V preskúmavanej veci,

ako uţ bolo vyššie uvedené, z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu navyše vyplýva,

ţe sa dôvodmi odvolania namietanými ţalobcami vôbec nezaoberal.

So zreteľom na uvedený nesprávny postup odvolacieho súdu, dospel dovolací súd

k záveru, ţe odvolací súd zaťaţil konanie aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

Skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa a inej vade

podľa je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnými

procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu vysporiadať sa o otázkou naliehavého právneho

záujmu na poţadovanom určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva

10

k nehnuteľnostiam. V prípade, ţe dospeje k záveru, ţe tento záujem je daný, bude jeho úlohou

zaoberať sa a vysporiadať sa so všetkými dôvodmi odvolania ţalobcov a v súvislosti

so skutkovými závermi následne s platnosťou zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva

k nehnuteľnostiam. Svoje skutkové a právne závery odvolací súd náleţite odôvodní

vo svojom rozhodnutí v zmysle

Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod ďalej uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza,

ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska

správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých

rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom.

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu

opodstatnenosti námietky dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci, Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová