Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
53e/393453.260eb6.pdf
PDF · 131.79 KB
No categories available
4Cdo/52/2013
Najvyšší súd 4 Cdo 52/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. V. a 2/ M. V.,
oboch bývajúcich v Š.Š., proti ţalovanému M. R., bývajúcemu v Š.Š., zastúpenému Mgr.
Róbertom Čibrikom, advokátom so sídlom v Š., Hlavná č. 14, o určenie neplatnosti zmluvy,
vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26 C 287/2010, o dovolaní ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2012, sp. zn. 10 Co 78/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 31. januára
2012, sp. zn. 10 Co 78/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom z 18. januára 2011, č. k. 26 C 287/2010-68 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali proti ţalovanému určenia neplatnosti zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam z 23. októbra 2007, na základe
ktorej bol ako fiduciárny vlastník nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š.,
zapísaných na LV č. X., vedeného Správou katastra Šaľa, zapísaný ţalovaný (ďalej len
„zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam“ a „nehnuteľnosti“).
Ţalobcov zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovanému trovy konania
vo výške 251,36 eur do troch dní k rukám jeho právneho zástupcu. Právne svoje rozhodnutie
vo veci samej odôvodnil § 553 ods. 1 a 2 a § 657 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
k 23. októbru 2007. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe medzi
účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o pôţičke 23. októbra 2007, predmetom ktorej bolo
odovzdanie 2 700 000,- Sk ţalovaným ako veriteľom ţalobcom ako dlţníkom, ktorá
skutočnosť vyplývala z čl. I zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnostiam, ktorú ţalobcovia podpísali a ktorých podpisy na tejto zmluve boli úradne
overené. Pokiaľ ţalobcovia v rozpore s obsahom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva k nehnuteľnostiam v čl. I (ţe im ako dlţníkom ţalovaný ako veriteľ poskytol
2 700 000,- Sk) tvrdili iné (ţe ţiadne peniaze od ţalovaného nedostali), tvrdenú skutočnosť
v konaní nepreukázali. Okresný súd mal tieţ preukázané, ţe na zabezpečenie pohľadávky
ţalovaného zo zmluvy o pôţičke bola 23. októbra 2007 zároveň platne uzatvorená aj zmluva
o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej
bol 16. novembra 2007 Správou katastra Šaľa povolený vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech ţalovaného. O náhrade trov konania
súd prvého stupňa rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 31. januára 2012, sp. zn.
10 Co 78/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil neplatnosť zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam. Ţalovaného zaviazal k povinnosti
zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne k rukám ich advokáta náhradu trov konania v sume
777,37 eur do troch dní. Po zopakovaní dokazovania oboznámením sa so zmluvou
o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam a vyjadrení sa právnych zástupcov
účastníkov k moţnému pouţitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní veci nebolo pouţité a bolo pre rozhodnutie veci podľa názoru odvolacieho súdu
rozhodujúce, odvolací súd vec posúdil podľa § 553 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31. decembra 2007 a podľa § 553c ods. 2 a § 879j Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 1. januára 2008. Dospel pritom k záveru, ţe zmluva o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam je absolútne neplatným právnym úkonom
z dôvodu, ţe odporovala kategorickému zákazu vyjadrenému v § 553c ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa
tým, ţe si natrvalo ponechá prevedené právo, uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej
pohľadávky, sú neplatné. Podľa názoru odvolacieho súdu išlo v preskúmavanej veci o takýto
prípad, pretoţe podľa dohody o splatnosti úveru v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom
práva k nehnuteľnostiam, malo dôjsť k splateniu úveru formou splátok najneskôr 25. októbra
2010 a podstatou dojednania bolo, ţe ak nebude záväzok splnený, nadobudne ţalovaný
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam natrvalo. Hoci ustanovenie § 553c ods. 2 Občianskeho
zákonníka aplikované na danú vec nadobudlo účinnosť aţ po uzavretí zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, odvolací súd bol toho názoru, ţe toto
ustanovenie je moţné na vec aplikovať vzhľadom na prechodné ustanovenie § 879j
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Pretoţe v danej veci mal účinok trvalosti prevodu práva nastať v prípade, ţe pohľadávka
nebude splatená do 25. októbra 2010, teda aţ v období po nadobudnutí účinnosti § 553c ods. 2
a § 879j Občianskeho zákonníka, t. j. po 1. januári 2008, odvolací súd uzavrel, ţe takéto
dojednanie svojim účelom a obsahom odporuje právnej úprave. Vzhľadom na uvedené bolo
podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočným zaoberať sa poskytnutím pôţičky ţalobcom
ţalovaným, na zabezpečenie ktorej mala zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnostiam slúţiť. K otázke naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení
odvolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 31. júla 2009, sp. zn. 1 MCdo 1/2009 konštatoval len rozpornosť judikatúry týkajúcej
sa preukazovania naliehavého právneho záujmu a potrebu byť tolerantnejší a naliehavý
právny záujem vidieť i tam, kde by v zmysle starších záverov rozhodovacej praxe súdov
a teórie občianskeho procesného práva byť nemusel. O náhrade trov konania rozhodol
odvolací súd podľa zásady úspechu v zmysle § 224 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie ţalovaný z dôvodu podľa
§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol zrušiť
rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Inú vadu konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) videl dovolateľ
v postupe odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa z úplne iných
dôvodov, na aké poukazovali ţalobcovia v odvolaní proti rozsudku, čím podľa jeho názoru
v rozpore s § 212 O.s.p. rozhodol nad rámec podaného odvolania. Ţalovaný namietal
aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke naliehavého
právneho záujmu na poţadovanom určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnostiam. Podľa názoru dovolateľa nesprávne právne posúdenie
spočíva aj v určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnostiam ako celku. Uviedol, ţe § 553c Občianskeho zákonníka moţno aplikovať
výlučne len na ustanovenie zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnostiam, podľa ktorého sa ţalovaný ako veriteľ stane definitívnym vlastníkom
nehnuteľností v prípade, ak pohľadávka nebude uspokojená do 25. októbra 2010. Ostatné
ustanovenia zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam sú podľa jeho
názoru v súlade s platným právom s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 879j
Občianskeho zákonníka a nie je ţiadny právny dôvod vysloviť ich neplatnosť.
Aj po zmenách, ktoré v úprave zabezpečovacieho prevodu práva nastali po 1. januári 2008
je totiţ zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam legitímnym
prostriedkom na zabezpečenie pohľadávok veriteľa, vrátane dojednania trvalého prenechania
prevedeného práva, ak je dohodnuté po splatnosti pohľadávky.
Ţalobcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p.
a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V danej veci ide o takéto
rozhodnutie odvolacieho súdu, čím je daná prípustnosť dovolania.
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania
i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať
pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľ nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237
písm. a/ aţ g/ O.s.p. V dovolacom konaní však vyšla najavo vada v zmysle § 237 písm. f/
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa zamietol ţalobu, keď na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o pôţičke
a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd jeho
rozhodnutie zmenil majúc za to, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnostiam je absolútne neplatným právnym úkonom, pretoţe obsahovala dojednanie,
podstatou ktorého bolo trvalé nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ţalovaným
v prípade, ak nebude záväzok ţalobcov splnený najneskôr do 25. októbra 2010.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
V odôvodnení rozhodnutia, ktorým odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa, a teda
ho v celom rozsahu nahrádza, musí odvolací súd uviesť, čoho sa domáha ţalobca a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, stručne, jasne a výstiţne musí vysvetliť, ktoré
skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
a ako vec právne posúdil.
V preskúmavanej veci odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol ako rozhodol
súd prvého stupňa, čoho sa domáhali odvolatelia a podľa akých právnych ustanovení posúdil
absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam
s uvedením ich právnej interpretácie. V odôvodnení rozhodnutia tak chýba uvedenie, čoho
sa domáhali ţalobcovia a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, z akých dôkazov
odvolací súd vychádzal, akými úvahami a riadil pri hodnotení dôkazov jednotlivo
a v ich vzájomnej súvislosti, aké skutkové závery vyvodil z dôkazov a ktoré skutočnosti
povaţoval za preukázané. Len na konkrétny a v odôvodnení uvedený zistený skutkový stav,
z ktorého súd vychádza, môţe súd aplikovať určité právne ustanovenie. Bez uvedenia vyššie
uvedených náleţitosti v odôvodnení rozhodnutia, dovolací súd nemôţe posúdiť správnosť
zaujatých právnych záverov odvolacím súdom. V danej veci tak bolo povinnosťou
odvolacieho súdu vysporiadať sa so skutkovými závermi, napr. či došlo medzi účastníkmi
k uzavretiu zmluvy o pôţičke (úvere), ak áno, aká bola poskytnutá peňaţná suma, či táto
suma bola splácaná, či a odkedy došlo k omeškaniu, či bola uzatvorená zmluva o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam a čo bolo jej obsahom (či obsahom bola
aj samotná zmluva o pôţičke, resp. úvere), či bol na jej základe ako vlastník v katastri
nehnuteľnosti zapísaný ţalovaný a pod. Zvlášť, keď dôvod odvolania ţalobcov spočíval
v nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa (odvolatelia namietali, ţe k uzavretiu
zmluvy o pôţičke nedošlo, teda neexistoval ţiaden záväzok, z ktorého dôvodu potom
nemohla byť platnou zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam,
ktorá má akcesorickú povahu a môţe existovať len popri hlavnom záväzku). Na základe
uvedeného, ak súd dospeje k záveru, ţe nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôţičke (úvere), najskôr
z tohto dôvodu sa zaoberá platnosťou zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnostiam (za predpokladu danosti naliehavého právneho záujmu na poţadovanom
určení) a aţ v prípade, ak dospeje k záveru, ţe k uzavretiu zmluvy o pôţičke (úvere) došlo,
zaoberá sa neplatnosťou akcesorickej zmluvy z iných dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej
republiky ďalej poukazuje na to, ţe napriek vyššie uvedenému, v odôvodnení rozhodnutia
odvolacieho súdu chýba odôvodnenie právneho záveru neplatnosti zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti v celom rozsahu (nielen dohody, ktorej obsahom
bolo trvalé prevedenie práva pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky) a tieţ danosti
naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení v tejto preskúmavanej konkrétnej veci,
teda v čom odvolací súd videl naliehavý právny záujem ţalobcov na poţadovanom určení
a podľa akých právnych ustanovení ho posúdil (všeobecné konštatovanie odvolacieho súdu
o tolerantnosti, resp. potrebe vidieť naliehavý právny záujem i tam, kde by byť nemusel, nie
je presvedčivým odôvodnením vzťahujúcim sa na danú rozhodovanú vec).
Na základe vyššie uvedeného je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné,
keď neobsahuje náleţitosti rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia
sa súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na príslušné právne
ustanovenia, podľa ktorých vec posúdil a prijaté právne závery, ale tieţ s poukazom
na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti. Účelom
odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným
podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie
je dostatočne skutkovo a právne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových
záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi
vychádzal, podľa akých právnych ustanovení vec posúdil a ako ich interpretoval,
ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157
ods. 2 O.s.p., je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá
moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite
argumentovať.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu,
t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť
postupu.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil,
ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Dovolateľ v dovolaní namietal postup odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa z iných dôvodov, na aké poukazovali ţalobcovia v odvolaní proti rozsudku.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie
je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ vzhľadom na obsah
dovolania zaoberal i tým, či konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Po preskúmaní
dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, moţno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v písm. a/ aţ f/ tohto
ustanovenia. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 212 ods. 1
O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 212 ods. 2 O.s.p., súd
nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v písm. a/ aţ d/
tohto ustanovenia.
V preskúmavanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu zistil, ţe proti
rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie ţalobcovia, v ktorom namietali skutkové
zistenia súdu prvého stupňa. Uviedli, ţe sa nikdy nestali dlţníkmi ţalovaného
a ţe so ţalovaným neuzavreli zmluvu o pôţičke, ktorá bola poskytnutá inej osobe a táto osoba
pôţičku aj splácala, z ktorého dôvodu (keď pôţička nebola poskytnutá im, ale inej osobe)
zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam nikdy nemohla
nadobudnúť platnosť. Súdu prvého stupňa vytýkali, ţe dôkazné bremeno ohľadom
preukázania (ne)odovzdania peňazí zo zmluvy o pôţičke preniesol na nich, hoci podľa ich
názoru skutočnosť, ţe ţalovaný im poskytol pôţičku, mal preukázať on sám. Ďalej súdu
prvého stupňa vytýkali, ţe za preukázané poskytnutie pôţičky stačilo ustanovenie
čl. I zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam. Poukázali
na potvrdenie, ktoré podľa ich názoru preukazuje, ţe im peniaze v čase uvádzanom
ţalovaným, nemohli byť ţalovaným reálne odovzdané. Podaného odvolania sa právny
zástupca ţalobcov pridrţiaval v celom rozsahu aj na pojednávaní pred odvolacím súdom.
Spornou skutočnosťou v predmetnej veci medzi účastníkmi konania tak bola skutočnosť,
či došlo k odovzdaniu peňazí a uzatvoreniu zmluvy o pôţičke (úvere), ktorej záväzok
mal byť zabezpečený zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam.
Odvolací súd, nezaoberajúci sa dôvodmi odvolania, spočívajúcimi v nesprávnych skutkových
zisteniach súdu prvého stupňa, ale otázkou právneho posúdenia zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam v zmysle § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobe
vyhovel z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnostiam bez vysporiadania sa so skutkovými závermi v prejednávanej veci.
Odvolací súd sa tak dôsledne neriadil § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je viazaný
dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, ţe na iné pochybenie súdu prvého stupňa,
ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodnutí o odvolaní prihliadnuť nemôţe, aj keby takéto porušenie zistil. Odvolací súd môţe
pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej
lehote (okrem tých, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti). V preskúmavanej veci,
ako uţ bolo vyššie uvedené, z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu navyše vyplýva,
ţe sa dôvodmi odvolania namietanými ţalobcami vôbec nezaoberal.
So zreteľom na uvedený nesprávny postup odvolacieho súdu, dospel dovolací súd
k záveru, ţe odvolací súd zaťaţil konanie aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a inej vade
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnými
procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu vysporiadať sa o otázkou naliehavého právneho
záujmu na poţadovanom určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnostiam. V prípade, ţe dospeje k záveru, ţe tento záujem je daný, bude jeho úlohou
zaoberať sa a vysporiadať sa so všetkými dôvodmi odvolania ţalobcov a v súvislosti
so skutkovými závermi následne s platnosťou zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnostiam. Svoje skutkové a právne závery odvolací súd náleţite odôvodní
vo svojom rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod ďalej uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza,
ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska
správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých
rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom.
Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu
opodstatnenosti námietky dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci, Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová