Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
96d/397752.eea80d.pdf
PDF · 134.83 KB
No categories available
3Obdo/48/2013
Najvyšší súd 3Obdo/48/2013
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny
Pramukovej v právnej veci ţalobcu: S., so sídlom T., IČO: X., zast. C. v. o. s., so sídlom Š.,
IČO: X., proti ţalovanému: I., s. r. o., so sídlom Š., IČO: X., o neplatnosť odstúpenia
od zmluvy, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
26Cob/151/2012-583 zo dňa 21. marca 2013, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre zo dňa 21. marca 2013 č. k. 26Cob/151/2012-583 z a m i e t a.
Ţalobca j e p o v i n n ý ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu zaplatiť trovy
dovolacieho konania vo výške 81,46 eur.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 23Cb/87/2011-446 zo dňa 21. 09. 2012 rozhodol
tak, ţe ţalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
ţe o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil, ţe odstúpenie od zmluvy o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia
uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 27. 08. 2008, ktoré učinil ţalovaný listom
zo dňa 06. 06. 2011 je neplatné.
S poukazom na ustanovenie § 80 písmeno c/ O. s. p. konštatoval, ţe ţalobca má
naliehavý právny záujem na určení, či odstúpenie od zmluvy o spolupráci na zabezpečenie
ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 27. 08. 2008, ktoré
ţalovaný učinil listom zo dňa 06. 06. 2011 je neplatné. Vzhľadom na námietku vznesenú
právny zástupcom ţalovaného sa zaoberal platným uzavretím zmluvy o spolupráci
na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa 27. 08. 2008 ako otázkou predbeţnou,
pretoţe odstúpiť moţno iba od zmluvy platnej.
Zmluvu o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa 27. 08. 2008
na základe vykonaného dokazovania označil za uzavretú v rozpore so zákonom
bez predchádzajúceho súhlasu správnej rady školy /§ 41 ods. 1 písmeno a/ zákona
č. 131/2002 Z. z./ za absolútne neplatnú, keďţe rektor univerzity prekročil svoje oprávnenie
konať menom vysokej školy, keď zmluvu podpísal bez predchádzajúceho súhlasu
akademického senátu správnej rady univerzity. Keďţe od neplatnej zmluvy nemoţno
odstúpiť, uviedol, ţe nebolo moţné posudzovať, či bolo odstúpenie od zmluvy platné alebo
neplatné. Napriek takto vyslovenému právnemu záveru poznamenal, ţe ţalovaný zhotovil
stavbu nad rámec dohodnutý v zmluve, minimálne so súhlasom a vedomím ţalobcu a ţe
znaleckým posudkom bolo preukázané, ţe stavba má vyššiu cenu aká bola dohodnutá
v zmluve /90 000 000 Sk/, a preto bol ţalobca čl. VIII ods. 5 povinný uzavrieť dodatok
k zmluve, ktorým by došlo k rozšíreniu vecného plnenia ţalobcom ţalovanému a teda, ak by
súd dospel k záveru, ţe účastníci zmluvu uzatvorili platne tak by odstúpenie od zmluvy
ţalovaným určil za platné.
O odvolaní ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu ako odvolací súd rozhodol Krajský súd
v Nitre rozsudkom č. k. 26Cob/151/2012-583 zo dňa 21. marca 2013 tak, ţe prvostupňový
rozsudok potvrdil a podľa § 238 ods. 3 O. s. p. pripustil dovolanie.
Za otázku zásadného právneho významu označil moţnosť odlišného výkladu
ustanovení zákona o vysokých školách upravujúcich obsah schvaľovania návrhov rektora
na právne úkony neţ, ktorý v danom prípade pouţil odvolací súd a tieţ absenciu známej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá by riešila predmetný právny
problém.
V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe so závermi o neplatnosti zmluvy
o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa 27. 08. 2008 sa stotoţnil.
Nad rámec uvedený v pasáţi odôvodnenia, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval
ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o vysokých školách, nakladanie s majetkom verejnej vysokej
školy upravujúce osobitný predpis /pozn. zákon č. 176/2004 Z. z./ o nakladaní s majetkom
verejnoprávnych inštitúcii, § 9 ods. 1 písmeno i/ veta pred bodkočiarkou zákona o vysokých
školách, § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách, § 41 ods. 6 zákona o vysokých
školách, § 10 ods. 1 veta prvá, § 1 ods. 1 písmeno b/ zákona č. 176/2004 Z. z., § 12 ods. 3
veta druhá zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii. Konštatoval, ţe
zmluvou o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa 27. 08. 2008 mal
ţalobca, ktorý mal postavenie verejnej vysokej školy nadobudnúť nehnuteľnosť – ubytovacie
zariadenie je vybudovaním zo strany ţalovaného na ţalobcovom pozemku s tým, ţe ako
protiplnenie mal ţalobca podľa zmluvy na ţalovaného previesť vlastnícke právo k iným
nehnuteľnostiam vo vlastníctve ţalobcu. Za nesporné označil, ţe vzhľadom na cenu
nehnuteľností, ktoré mali byť predmetnou zmluvou ţalobcom nadobudnuté a tieţ prevedené
sa na nakladanie s majetkom ţalobcu vzťahuje zákonná poţiadavka jeho predbeţného
schválenia tak zo strany jeho akademického senátu /ako jedného z orgánov akademickej
samosprávy verejnej školy v zmysle § 7 písmeno a/ zákona o vysokých školách/ ako aj
zo strany jeho správnej rady /ako orgánu uplatňujúceho a presadzujúceho verejný záujem
v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s vyuţívaním jej majetku a finančných
prostriedkov poskytnutých jej štátom v zmysle § 40 ods. 1 zákona o vysokých školách/.
Za sporné označil, či predmetom schválenia uvedenými orgánmi má byť návrh právneho
úkonu zmluva s uţ jasne stanovenými podmienkami ako tvrdí ţalovaný alebo či postačuje
schválenie len určitého spôsobu naloţenia s majetkom verejnej školy ako naopak tvrdil
ţalobca.
Odvolací súd sa stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe z hľadiska uvedenej
zákonnej úpravy je potrebné, aby sa predmetom schválenia stal návrh na uzatvorenie zmluvy
so ţalovaným s jasne koncipovanými právami a povinnosťami, ktoré majú pre zmluvné strany
z uzavretej zmluvy vyplývať a ţe tento zmluvný návrh musí byť koncipovaný uţ v štádiu
uvedeného predbeţného schvaľovania tak konkrétne, ţe v prípade jeho schválenia bude jeho
následným prijatím kontraktačný proces ukončený. Uvedený názor podľa odvolacieho súdu
podporuje aj dikcia § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách, podľa ktorého dáva
správna rada verejnej vysokej školy predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora
na právne úkony, ktorými má dôjsť k nakladaniu s majetkom verejnej vysokej školy.
Odvolací súd za návrh právneho úkonu v tomto prípade povaţoval návrh dvojstranného
právneho úkonu zmluvu, ktorá mala byť účastníkmi uzavretá uţ s presne vymedzenými
zmluvnými podmienkami. Podľa odvolacieho súdu bez znalostí práv a povinností
vyplývajúcich zo zamýšľanej zmluvy by napokon akademický senát ani správna rada ţalobcu
nemohli adekvátne posúdiť účelnosť a výhodnosť právneho úkonu pre verejnú vysokú školu.
Získanie ich súhlasu iba pre investičný zámer stroho koncipovaný podľa odvolacieho súdu je
iba formálnym schvaľovacím procesom. Pri formálne poňatom schvaľovacom procese by
správna rada verejnej vysokej školy nemohla adekvátne uplatniť svoje primárne zákonné
poslanie vyplývajúce jej z ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o vysokých školách. Konštatoval,
ţe keďţe v prejednávanom prípade k vypracovaniu návrhu na uzavretie zmluvy došlo aţ
následne po schválení investičného zámeru, nemohol byť návrh zmluvy predmetom
schválenia príslušných orgánov verejnej vysokej školy. Na podporu tohto právneho názoru
citoval aj ustanovenia § 12 ods. 3 vety druhej zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní
s majetkom verejnoprávnych inštitúcii.
K otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu odvolací súd vyslovil, ţe
prvostupňový súd pri posúdení tejto otázky pochybil, nakoľko určovacia ţaloba, ktorou
sa ţalobca v danom prípade domáha určenia neplatnosti odstúpenia ţalovaného od zmluvy
nemôţe ani v prípade, ak by ţalobe bolo vyhovené vytvoriť pevný právny základ pre vzťah
účastníkov. Z uvedeného dôvodu aj určenie neplatnosti odstúpenia ţalovaného od neplatnej
zmluvy z praktického hľadiska označil za úplne neopodstatnené a teda ţaloba mala byť
zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd z iných právnych
dôvodov napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou
28. 05. 2013 podal dovolanie ţalobca podaním doručeným súdu 21. 06. 2013 a navrhol
napadnutý rozsudok, ale aj rozsudok prvého stupňa zrušiť a vec im vrátiť na nové konanie,
alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, ţe odstúpenie od zmluvy
o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným
dňa 27. 08. 2008, ktoré učinil ţalovaný listom zo dňa 06. júna 2011 je neplatné.
Obidve rozhodnutia označil za také, ktoré nesprávne interpretujú zásadný dôkaz
predloţený ţalobcom, a to zápisnicu zo zasadnutia Správnej rady SPU. Dovolateľ popísal
podrobne skutkový stav veci s upozornením, ţe pokiaľ bude rozhodnuté v jeho neprospech
bude to mať likvidačný dopad na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu. Prípustnosť
dovolania kvalifikoval ustanovením § 238 ods. 3 a § 237 písmeno f/ O. s. p. Za odňatie
moţnosti konať pred súdom povaţuje to, ţe krajský súd aplikoval na posúdenie veci právne
ustanovenie § 12 ods. 3 druhej vety zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom
verejnoprávnych inštitúcii, ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol pouţitý a bez výzvy súdu
účastníkom konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili /odkaz
na rozhodnutie pod R 36/2010/. Ďalej namietal, ţe krajský súd nevykonal dokazovanie
týkajúce sa udelenia súhlasu Správnej rady SPU so zmluvou, napriek tomu, ţe ţalobca na túto
skutočnosť upozornil. Navrhol pre odstránenie akýchkoľvek pochybností vypočuť predsedu
alebo členov správnej rady SPÚ, aby sa vyjadrili k obsahu súhlasu Správnej rady SPU tak ako
je vyjadrené v písomnom uznesení. Poţiadavku zákona o vysokých školách, aby
pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy bol udelený súhlas akademického senátu
správnej rady ţalobca povaţuje za splnenú s poukazom na písomný súhlas s investičným
zámerom na výstavbu nového ubytovacieho zariadenia za vecné protiplnenie. I keď v čase
podpisovania zmluvy neexistovala ţiadna projektová dokumentácia vzhľadom na to, ţe
všetku dokumentáciu zabezpečoval ţalovaný ţalobca predpokladal, ţe akákoľvek zmena
ceny, resp. jej navýšenie bude moţné iba za súhlasu ţalobcu. Ţalobca popisoval podrobne
otázku ukončenia predraţenia stavby a uviedol, ţe odmena podľa ţalovaného by sa mala
zvýšiť o 45 miliónov pôvodných korún. Uvedené porušenie zmluvy s ohľadom na výsledok
znaleckého dokazovania posudku označil za absurdné. S poukazom na uznesenie Správnej
rady SPU konštatoval, ţe výstavba nového ubytovacieho zariadenia zámenou za vecné
plnenie bola správnou radou schválená.
Sporným podľa ţalobcu je v podstate iba to, či predmetom schválenia uvedenými
orgánmi má byť návrh právneho úkonu zmluvy s uţ jasne stanovenými podmienkami ako
tvrdí ţalovaný alebo či postačuje schválenie určitého spôsobu naloţenia s majetkom verejnej
školy ako tvrdí ţalobca. Názor v tomto smere povaţuje dovolateľ za nemysliteľný, nakoľko
akademické orgány nemajú právnické vzdelanie a poţiadavka posudzovať a schvaľovať
povinnosti a práva vyplývajúce zo zmluvného vzťahu presahuje poţiadavky zakotvené
zákonom o vysokých školách. Podľa ţalobcu zákonodarca kladie výhradne dôraz
k poţiadavke udeliť súhlas na vykonanie právnych úkonov a nie k samotnému právnemu
úkonu. Ţalobca sa v dovolaní zaoberal výkladom zákona o nakladaní s majetkom
verejnoprávnych inštitúcii a osobitne s odstúpením od zmluvy v súvislosti a s poţiadavkou
ţalovaného o navýšenie vecného protiplnenia o 45 mil. Sk.
K dovolaniu ţalobcu zaujal stanovisko ţalovaný podaním doručeným súdu
18. 07. 2013. Napadnuté rozhodnutie povaţuje za také, ktoré netrpí ţiadnymi vadami,
napadnutý rozsudok je vecne správny. Za zrejmé označil, ţe uzavretá nepomenovaná zmluva
medzi účastníkmi obsahuje takú úpravu práv a povinností, ktorá je odlišná od investičného
zámeru, ktorým sa Správna rada SPU zaoberala a teda vôbec nepojednávala ani o minimálnej
hodnote budúcej stavby ako o podmienkach, za ktorých bude vysoká škola povinná rozšíriť
rozsah vecného protiplnenia vo forme nehnuteľnosti. Podľa ţalovaného i keď odvolací súd
dovolanie pripustil neexistuje dôvod, pre ktorý by rozhodnutie potom po právnej stránke malo
význam pre fungovanie vysokých škôl a ich akademických orgánov. K námietke ţalobcu
ohľadne odlišnej aplikácie právneho ustanovenia ako bola pouţitá v prvostupňovom
rozhodnutí poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 210/2009,
podľa ktorého odvolací súd je povinný vyzvať účastníka konania, aby sa vyjadril k moţnému
pouţitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní pouţité vôbec
nebolo, avšak len v prípade, ak je takéto doposiaľ nepouţité ustanovenie právneho predpisu
pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Ţalovaný je presvedčený, ţe od zmluvy odstúpil platne
a trvá na tom, ţe boli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy, avšak s ohľadom
na skutočnosť, ţe aţ v priebehu konania zistil, ţe zmluva bola uzatvorená
bez predchádzajúceho súhlasu správnej rady a teda neplatne, o čom predtým vedomosť nemal.
Podľa ţalovaného boli vykonané všetky dôkazy a dôkaz navrhnutý ţalobcom by bol
nadbytočný, nakoľko v čase zasadnutia správnej rady dňa 30. 04. 2008 ešte neboli
medzi účastníkmi ani vo forme návrhu predloţené, resp. formulované podstatné náleţitosti
zmluvy správnej rady SPU, preto o nich ani nemohli vedieť a logicky nemohli ani vyjadriť
k nim súhlas. Poukázal na ustanovenie § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách,
podľa ktorého správna rada vysokej školy dáva prechádzajúci písomný súhlas k návrhom
rektora na právne úkony, ktorými chce verejná škola nadobudnúť nehnuteľnosť, ktorej cena je
vyššia ako päťnásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu povaţujú
za hmotný majetok. Za túto cenu sa pokladá suma, za ktorú v určitom čase a na určitom
mieste sa predáva taký alebo porovnateľný nehnuteľný majetok. Suma zodpovedajúca
päťnásobku tejto sumy predstavuje 15 000 000 Sk, to jest, 49 799 eur. Podľa ţalovaného
ţalobca nepochopil, ţe súdy konštatovali, ţe investičný zámer tak ako ho schválila správna
rada SPU nespĺňa kritéria právneho úkonu z pohľadu určitosti prejavu vôle. Prvostupňový súd
nehovorí o povinnosti schvaľovať text zmluvy, avšak musí byť udelený súhlas pri znalosti
základných obsahových náleţitostí právneho úkonu, ktorými je predovšetkým špecifikácia
predmetu plnenia v takom rozsahu, ktorý je však zrozumiteľný a ktorý umoţňuje osobe, ktorá
má vyjadriť súhlas vyhodnotiť návrh. K úryvkom predloţeným ţalobcom vo vyjadrení
zo dňa 11. 03. 2011 ţalovaný uviedol, ţe tieto sa netýkajú nadobudnutia nehnuteľného
majetku, ktorého cena prevyšuje hranicu definujú § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých
školách, a preto predloţené uznesenie nie je moţné porovnávať s predmetným uznesením
správnej rady SPU v tomto spore. Podľa ţalovaného ţalobca veľmi dobre vie akým spôsobom
sa formuluje súhlas k návrhu právnych úkonov, čo je zrejmé aj napr. z uznesenia 4.1 na strane
3 tej istej zápisnice zo zasadnutia správnej rady zo dňa 30. 04. 2008, kde je v inom prípade
precízne formulovaný písomný súhlas so zámenou nehnuteľného majetku, pričom sú v ňom aj
podrobne špecifikované dotknuté nehnuteľnosti. Napadnutý rozsudok ţalovaný povaţuje
za vecne správny, a preto dovolanie navrhol zamietnuť a priznať ţalovanému trovy
dovolacieho konania vo výške 11 517,05 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie ţalobcu proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou 28. 05. 2013 podľa ustanovenia § 242 ods. 1
O. s. p. ako podané v zákonnej lehote /§ 240 O. s. p./ a spĺňajúce náleţitosti dané ustanovením
§ 241 O. s. p. s tým, ţe prípustnosť dovolania je daná § 238 ods. 3 O. s. p. a ţalobca
v dovolaní uvádza prípustnosť dovolania aj podľa ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p.
Čo sa týka prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3 O. s. p. odvolací súd za otázku
zásadného právneho významu označil domnienku odlišného výkladu ustanovení zákona
o vysokých školách upravujúcich obsah schvaľovania návrhov rektora na právne úkony neţ,
ktorý v danom prípade odvolací súd pouţil a tieţ vzhľadom na absenciu známej judikatúry
Z koncipovanej otázky zásadného právneho významu nie je zrejmé, ktorých iných ustanovení
sa moţnosť odlišného výkladu týka ako tých aké ustanovenia odvolací súd pouţil.
Jednoznačné však je, ţe odvolací súd prípustnosť dovolania pripustil, otázku zásadného
významu formuloval, tak dovolací súd sa s jej výkladom zaoberal tak ako bola odvolacím
súdom zadaná.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia a predloţených dôkazov je zrejmé, ţe predmetom
sporu je ţalobca ţalobcu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o zabezpečení
ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 27. 08. 2008.
Základom pre posúdenie dôvodnosti dovolania je posúdenie označenej odvolacím
súdom otázky zásadného právneho významu, a to moţnosť odlišného výkladu ustanovení
zákona o vysokých školách upravujúcich obsah schvaľovania návrhov rektora na právne
úkony neţ, ktorý pouţil odvolací súd v danom prípade.
Dôvodom, pre ktorý obidva súdy vyslovili absolútnu neplatnosť právneho úkonu –
zmluvy o zabezpečení ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi účastníkmi dňa 27. 08. 2008
je nedostatok súhlasu správnej rady SPU, čo označil za podmienku platnosti tejto zmluvy
v zmysle zákona o vysokých školách.
Skúmanie otázky preukázania naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení
neplatnosti odstúpenia od zmluvy dovolací súd označil za právne irelevantné, nakoľko
vo veci bolo rozhodnuté ako o veci, kde ţalobca naliehavý právny záujem preukázal súdom
prvého stupňa a aj súdom odvolacím. Konštatovanie odvolacieho súdu v jeho rozhodnutí,
v ktorom uviedol, ţe naliehavý právny záujem ţalobcu na určení nie je označil za právne
bezvýznamné s poukazom na to, ţe sám odvolací súd vo veci rozhodol tak ako by podmienka
naliehavého právneho záujmu splnená bola.
Z ustanovenia § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách vyplýva, ţe správna
rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne
úkony, ktorými chce verejná vysoká škola nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktorého cena je
vyššia ako päťnásobok sumy, za ktorú v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva
taký porovnateľný nehnuteľný majetok.
Zmluva o zabezpečení ubytovacieho zariadenia uzatváraná účastníkmi konania
dňa 27. 08. 2008 jednoznačne takýmto právnym úkonom je. Z dokladu predloţeného v spise
/zmluva o zabezpečení ubytovacieho zariadenia/ je zjavné, ţe nebola opatrená súhlasom
správnej rady školy a ani k tejto zmluve sa ţiadny súhlas správnej rady SPU v spise
nenachádza. Obidva súdy dospeli k správnemu právnemu názoru, ţe rektor verejnej vysokej
školy podpisom tejto zmluvy prekročil jeho oprávnenie, keď bez súhlasu správnej rady SPU
s týmto právnym úkonom zmluvu podpísal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vysloveným právnym názorom s poukazom
na citované znenie zákona o vysokých školách stotoţnil. Tvrdenie ţalobcu v dovolaní, ţe
ţalobca podmienku danú ustanovením § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách
splnil, keď správna rada SPU schválila investičný zámer dovolací súd označil za nedôvodné.
Je pravdou, ţe investičný zámer je v podstate prvotná štúdia predchádzajúca projektovej
dokumentácii, ktorá sa zaoberá budúcou stavbou, jej charakterom a okrajovo určuje
podmienky, miesto a charakter budúcej stavby. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe
stavba ubytovacie zariadenie, ktoré mal ţalovaný vybudovať nemala byť vybudovaná v niţšej
cene ako 90 000 000 Sk a ţalobca v podstate objednávateľ v zmluve o zabezpečení stavby
nijak neoznačený mal poskytnúť za zrealizovanie stavby vecné protiplnenie, a to previesť
do vlastníctva ţalovaného nehnuteľnosť – starý internát, ktorý mal vo vlastníctve. I keď teda
investičný zámer, ktorý správna rada SPU schválil je v širšom slova zmysle oboznámením
sa v budúcnosti s budovanou investíciou, investičný zámer nie je právnym úkonom,
neobsahuje konkrétne práva a povinnosti a nie je zaväzujúci. Ide o v podstate o štúdiu
na základe, ktorej by mohla byť v budúcnosti vypracovaná projektová úloha a ďalšie projekty
v nasledujúcich štádiách projektovej prípravy a realizácii stavby. Z hore vyššie citovaného
ustanovenia zákona o vysokých školách jednoznačne vyplýva, ţe správna rada verejnej
vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorá
podmienka pri uzatváraní zmluvy o zabezpečení ubytovacieho zariadenia zo dňa 27. 08. 2008
zo strany ţalobcu splnená nebola. Ide o jednoznačnú podmienku pre podpis rektora vysokej
školy na právny úkon, ktorým chcel nadobudnúť nehnuteľný majetok za vecné protiplnenie,
teda učiniť prevod jeho nehnuteľnosti súvisiaci s hospodárením verejnej vysokej školy SPU.
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§ 10a ods. 1 O. s. p./ v zmysle uvedených dôvodov
dospel k záveru, ţe obidva súdy rozhodli v súlade so zákonom, keď zmluvu o zabezpečení
ubytovacieho zariadenia označili za absolútne neplatný právny úkon, od ktorého nie je moţné
platne odstúpiť. S otázkami dôvodnosti odstúpenia od zmluvy sa vzhľadom na fakt, ţe
odstúpenie od zmluvy sa týka zmluvy absolútnej neplatnej, nemal dôvod zaoberať. Dovolací
súd sa nemal dôvod zaoberať s ostatnými námietkami ţalobcu uvedenými v dovolaní
vzhľadom na to, ţe najzákladnejšou a východiskovou otázkou pre posúdenie dovolania je, či
odstúpenie od zmluvy sa týka odstúpenia od zmluvy platnej uzavretej. Ostatné námietky
ţalobcu sú uţ nasledovné a majúce význam iba za predpokladu, ţe odstúpenie od zmluvy by
sa týkalo zmluvy o zabezpečení ubytovacieho zariadenia uzavretej platne.
Z obsahu dovolania ţalobcu je zrejmé, ţe dovolanie podal aj podľa ustanovenia § 237
písmeno f/ O. s. p. Za odňatie moţnosti konať pred súdom ţalobca v dovolaní označil
nedostatočne zistený skutkový stav, nevykonanie dôkazu ním navrhnutých a prekvapivosť
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení okrem dôvodov uvedených
prvostupňovým súdom pouţil aj iné odôvodnenia, ku ktorému sa ţalobca nemal moţnosť
vyjadriť.
Ţalovaný správne vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe akékoľvek
dokazovanie navrhnuté ţalobcom vzhľadom na to, ţe právny úkon zmluva o zabezpečení
ubytovacieho zariadenia predtým ako ju rektor podpísal, súhlasom správnej rady SPU
opatrená nebola, a preto vykonávanie akýchkoľvek iných dôkazov bolo bezpredmetné.
Tvrdenie ţalobcu, ţe prípustnosť dovolania je daná aj ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p.
z dôvodu, ţe odvolací súd v dôvodoch jeho rozhodnutia citoval aj ustanovenia iného zákona
ako citoval prvostupňový súd dovolací súd kvalifikoval za bezpredmetné, nakoľko vzhľadom
na fakt, ţe predmet sporu určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa týka zmluvy absolútne
neplatnej a akékoľvek citované doplňujúce ustanovenia odvolacím súdom aké boli uvedené
v prvostupňovom rozhodnutí pre výsledok rozhodnutia v danej veci nemá ţiadny právny
význam a vypovedaciu hodnotu. Posledný dôvod s poukazom na ustanovenia § 237 písmeno
f/ O. s. p. nepreskúmateľnosť a nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dovolací
súd označil za nepreukázaný, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutí obidvoch rozhodnutí je
jednoznačne zrejmé, pre ktorý dôvod obidva súdy ţalobu zamietli. Pre úplnosť posúdenia
prípustnosti dovolania z dôvodu nedostatočného odôvodnenia dovolací súd uvádza, ţe
i v prípade nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia nejde vţdy o procesnú vadu,
ktorá má za následok procesnej vady v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písmeno b/ O. s. p.
zakladajúcej prípustnosť dovolania. V prípade nedostatočného odôvodnenia by dovolací súd
mohol prihliadať len vtedy keby dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu bolo prípustné
z iného dôvodu, ktorá podmienka v danom spore splnená nebola.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie ţalobcu v zmysle
ustanovenia § 243b ods. 1 O. s. p. ako právne nedôvodné zamietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal trovy
v dovolacom konaní tak, ţe ţalobcovi v dovolacom konaní priznal trovy za jeden úkon
právnej pomoci, vyjadrenie k dovolaniu vrátane paušálnej náhrady a 20 % DPH /vzhľadom
na predmet sporu určenie neplatnosti odstúpenia zmluvy/ vo výške 81,46 eur s poukazom
na ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 v spojení s vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. júla 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová