Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/48/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny

Pramukovej v právnej veci ţalobcu: S., so sídlom T., IČO: X., zast. C. v. o. s., so sídlom Š.,

IČO: X., proti ţalovanému: I., s. r. o., so sídlom Š., IČO: X., o neplatnosť odstúpenia

od zmluvy, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.

-583 zo dňa 21. marca 2013, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre zo dňa 21. marca 2013 č. k. -583 z a m i e t a.

Ţalobca j e p o v i n n ý ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu zaplatiť trovy

dovolacieho konania vo výške 81,46 eur.

2

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. -446 zo dňa 21. 09. 2012 rozhodol

tak, ţe ţalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy zamietol a o trovách konania rozhodol tak,

ţe o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd určil, ţe odstúpenie od zmluvy o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia

uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 27. 08. 2008, ktoré učinil ţalovaný listom

zo dňa 06. 06. 2011 je neplatné.

S poukazom na ustanovenie písmeno c/ konštatoval, ţe ţalobca má

naliehavý právny záujem na určení, či odstúpenie od zmluvy o spolupráci na zabezpečenie

ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 27. 08. 2008, ktoré

ţalovaný učinil listom zo dňa 06. 06. 2011 je neplatné. Vzhľadom na námietku vznesenú

právny zástupcom ţalovaného sa zaoberal platným uzavretím zmluvy o spolupráci

na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa 27. 08. 2008 ako otázkou predbeţnou,

pretoţe odstúpiť moţno iba od zmluvy platnej.

Zmluvu o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa 27. 08. 2008

na základe vykonaného dokazovania označil za uzavretú v rozpore so zákonom

bez predchádzajúceho súhlasu správnej rady školy /§ 41 ods. 1 písmeno a/ zákona

č. / za absolútne neplatnú, keďţe rektor univerzity prekročil svoje oprávnenie

konať menom vysokej školy, keď zmluvu podpísal bez predchádzajúceho súhlasu

akademického senátu správnej rady univerzity. Keďţe od neplatnej zmluvy nemoţno

odstúpiť, uviedol, ţe nebolo moţné posudzovať, či bolo odstúpenie od zmluvy platné alebo

neplatné. Napriek takto vyslovenému právnemu záveru poznamenal, ţe ţalovaný zhotovil

stavbu nad rámec dohodnutý v zmluve, minimálne so súhlasom a vedomím ţalobcu a ţe

znaleckým posudkom bolo preukázané, ţe stavba má vyššiu cenu aká bola dohodnutá

v zmluve /90 000 000 Sk/, a preto bol ţalobca čl. VIII ods. 5 povinný uzavrieť dodatok

k zmluve, ktorým by došlo k rozšíreniu vecného plnenia ţalobcom ţalovanému a teda, ak by

3

súd dospel k záveru, ţe účastníci zmluvu uzatvorili platne tak by odstúpenie od zmluvy

ţalovaným určil za platné.

O odvolaní ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu ako odvolací súd rozhodol Krajský súd

v Nitre rozsudkom č. k. -583 zo dňa 21. marca 2013 tak, ţe prvostupňový

rozsudok potvrdil a podľa pripustil dovolanie.

Za otázku zásadného právneho významu označil moţnosť odlišného výkladu

ustanovení zákona o vysokých školách upravujúcich obsah schvaľovania návrhov rektora

na právne úkony neţ, ktorý v danom prípade pouţil odvolací súd a tieţ absenciu známej

judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá by riešila predmetný právny

problém.

V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe so závermi o neplatnosti zmluvy

o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa 27. 08. 2008 sa stotoţnil.

Nad rámec uvedený v pasáţi odôvodnenia, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval

ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o vysokých školách, nakladanie s majetkom verejnej vysokej

školy upravujúce osobitný predpis /pozn. / o nakladaní s majetkom

verejnoprávnych inštitúcii, § 9 ods. 1 písmeno i/ veta pred bodkočiarkou zákona o vysokých

školách, § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách, § 41 ods. 6 zákona o vysokých

školách, veta prvá, písmeno b/ ,

veta druhá zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii. Konštatoval, ţe

zmluvou o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa 27. 08. 2008 mal

ţalobca, ktorý mal postavenie verejnej vysokej školy nadobudnúť nehnuteľnosť – ubytovacie

zariadenie je vybudovaním zo strany ţalovaného na ţalobcovom pozemku s tým, ţe ako

protiplnenie mal ţalobca podľa zmluvy na ţalovaného previesť vlastnícke právo k iným

nehnuteľnostiam vo vlastníctve ţalobcu. Za nesporné označil, ţe vzhľadom na cenu

nehnuteľností, ktoré mali byť predmetnou zmluvou ţalobcom nadobudnuté a tieţ prevedené

sa na nakladanie s majetkom ţalobcu vzťahuje zákonná poţiadavka jeho predbeţného

schválenia tak zo strany jeho akademického senátu /ako jedného z orgánov akademickej

samosprávy verejnej školy v zmysle § 7 písmeno a/ zákona o vysokých školách/ ako aj

zo strany jeho správnej rady /ako orgánu uplatňujúceho a presadzujúceho verejný záujem

4

v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s vyuţívaním jej majetku a finančných

prostriedkov poskytnutých jej štátom v zmysle § 40 ods. 1 zákona o vysokých školách/.

Za sporné označil, či predmetom schválenia uvedenými orgánmi má byť návrh právneho

úkonu zmluva s uţ jasne stanovenými podmienkami ako tvrdí ţalovaný alebo či postačuje

schválenie len určitého spôsobu naloţenia s majetkom verejnej školy ako naopak tvrdil

ţalobca.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe z hľadiska uvedenej

zákonnej úpravy je potrebné, aby sa predmetom schválenia stal návrh na uzatvorenie zmluvy

so ţalovaným s jasne koncipovanými právami a povinnosťami, ktoré majú pre zmluvné strany

z uzavretej zmluvy vyplývať a ţe tento zmluvný návrh musí byť koncipovaný uţ v štádiu

uvedeného predbeţného schvaľovania tak konkrétne, ţe v prípade jeho schválenia bude jeho

následným prijatím kontraktačný proces ukončený. Uvedený názor podľa odvolacieho súdu

podporuje aj dikcia § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách, podľa ktorého dáva

správna rada verejnej vysokej školy predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora

na právne úkony, ktorými má dôjsť k nakladaniu s majetkom verejnej vysokej školy.

Odvolací súd za návrh právneho úkonu v tomto prípade povaţoval návrh dvojstranného

právneho úkonu zmluvu, ktorá mala byť účastníkmi uzavretá uţ s presne vymedzenými

zmluvnými podmienkami. Podľa odvolacieho súdu bez znalostí práv a povinností

vyplývajúcich zo zamýšľanej zmluvy by napokon akademický senát ani správna rada ţalobcu

nemohli adekvátne posúdiť účelnosť a výhodnosť právneho úkonu pre verejnú vysokú školu.

Získanie ich súhlasu iba pre investičný zámer stroho koncipovaný podľa odvolacieho súdu je

iba formálnym schvaľovacím procesom. Pri formálne poňatom schvaľovacom procese by

správna rada verejnej vysokej školy nemohla adekvátne uplatniť svoje primárne zákonné

poslanie vyplývajúce jej z ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o vysokých školách. Konštatoval,

ţe keďţe v prejednávanom prípade k vypracovaniu návrhu na uzavretie zmluvy došlo aţ

následne po schválení investičného zámeru, nemohol byť návrh zmluvy predmetom

schválenia príslušných orgánov verejnej vysokej školy. Na podporu tohto právneho názoru

citoval aj ustanovenia vety druhej o nakladaní

s majetkom verejnoprávnych inštitúcii.

5

K otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu odvolací súd vyslovil, ţe

prvostupňový súd pri posúdení tejto otázky pochybil, nakoľko určovacia ţaloba, ktorou

sa ţalobca v danom prípade domáha určenia neplatnosti odstúpenia ţalovaného od zmluvy

nemôţe ani v prípade, ak by ţalobe bolo vyhovené vytvoriť pevný právny základ pre vzťah

účastníkov. Z uvedeného dôvodu aj určenie neplatnosti odstúpenia ţalovaného od neplatnej

zmluvy z praktického hľadiska označil za úplne neopodstatnené a teda ţaloba mala byť

zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd z iných právnych

dôvodov napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou

28. 05. 2013 podal dovolanie ţalobca podaním doručeným súdu 21. 06. 2013 a navrhol

napadnutý rozsudok, ale aj rozsudok prvého stupňa zrušiť a vec im vrátiť na nové konanie,

alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, ţe odstúpenie od zmluvy

o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným

dňa 27. 08. 2008, ktoré učinil ţalovaný listom zo dňa 06. júna 2011 je neplatné.

Obidve rozhodnutia označil za také, ktoré nesprávne interpretujú zásadný dôkaz

predloţený ţalobcom, a to zápisnicu zo zasadnutia Správnej rady SPU. Dovolateľ popísal

podrobne skutkový stav veci s upozornením, ţe pokiaľ bude rozhodnuté v jeho neprospech

bude to mať likvidačný dopad na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu. Prípustnosť

dovolania kvalifikoval ustanovením a písmeno f/ Za odňatie

moţnosti konať pred súdom povaţuje to, ţe krajský súd aplikoval na posúdenie veci právne

ustanovenie druhej vety o nakladaní s majetkom

verejnoprávnych inštitúcii, ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol pouţitý a bez výzvy súdu

účastníkom konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili /odkaz

na rozhodnutie pod R 36/2010/. Ďalej namietal, ţe krajský súd nevykonal dokazovanie

týkajúce sa udelenia súhlasu Správnej rady SPU so zmluvou, napriek tomu, ţe ţalobca na túto

skutočnosť upozornil. Navrhol pre odstránenie akýchkoľvek pochybností vypočuť predsedu

alebo členov správnej rady SPÚ, aby sa vyjadrili k obsahu súhlasu Správnej rady SPU tak ako

je vyjadrené v písomnom uznesení. Poţiadavku zákona o vysokých školách, aby

pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy bol udelený súhlas akademického senátu

správnej rady ţalobca povaţuje za splnenú s poukazom na písomný súhlas s investičným

6

zámerom na výstavbu nového ubytovacieho zariadenia za vecné protiplnenie. I keď v čase

podpisovania zmluvy neexistovala ţiadna projektová dokumentácia vzhľadom na to, ţe

všetku dokumentáciu zabezpečoval ţalovaný ţalobca predpokladal, ţe akákoľvek zmena

ceny, resp. jej navýšenie bude moţné iba za súhlasu ţalobcu. Ţalobca popisoval podrobne

otázku ukončenia predraţenia stavby a uviedol, ţe odmena podľa ţalovaného by sa mala

zvýšiť o 45 miliónov pôvodných korún. Uvedené porušenie zmluvy s ohľadom na výsledok

znaleckého dokazovania posudku označil za absurdné. S poukazom na uznesenie Správnej

rady SPU konštatoval, ţe výstavba nového ubytovacieho zariadenia zámenou za vecné

plnenie bola správnou radou schválená.

Sporným podľa ţalobcu je v podstate iba to, či predmetom schválenia uvedenými

orgánmi má byť návrh právneho úkonu zmluvy s uţ jasne stanovenými podmienkami ako

tvrdí ţalovaný alebo či postačuje schválenie určitého spôsobu naloţenia s majetkom verejnej

školy ako tvrdí ţalobca. Názor v tomto smere povaţuje dovolateľ za nemysliteľný, nakoľko

akademické orgány nemajú právnické vzdelanie a poţiadavka posudzovať a schvaľovať

povinnosti a práva vyplývajúce zo zmluvného vzťahu presahuje poţiadavky zakotvené

zákonom o vysokých školách. Podľa ţalobcu zákonodarca kladie výhradne dôraz

k poţiadavke udeliť súhlas na vykonanie právnych úkonov a nie k samotnému právnemu

úkonu. Ţalobca sa v dovolaní zaoberal výkladom zákona o nakladaní s majetkom

verejnoprávnych inštitúcii a osobitne s odstúpením od zmluvy v súvislosti a s poţiadavkou

ţalovaného o navýšenie vecného protiplnenia o 45 mil. Sk.

K dovolaniu ţalobcu zaujal stanovisko ţalovaný podaním doručeným súdu

18. 07. 2013. Napadnuté rozhodnutie povaţuje za také, ktoré netrpí ţiadnymi vadami,

napadnutý rozsudok je vecne správny. Za zrejmé označil, ţe uzavretá nepomenovaná zmluva

medzi účastníkmi obsahuje takú úpravu práv a povinností, ktorá je odlišná od investičného

zámeru, ktorým sa Správna rada SPU zaoberala a teda vôbec nepojednávala ani o minimálnej

hodnote budúcej stavby ako o podmienkach, za ktorých bude vysoká škola povinná rozšíriť

rozsah vecného protiplnenia vo forme nehnuteľnosti. Podľa ţalovaného i keď odvolací súd

dovolanie pripustil neexistuje dôvod, pre ktorý by rozhodnutie potom po právnej stránke malo

význam pre fungovanie vysokých škôl a ich akademických orgánov. K námietke ţalobcu

ohľadne odlišnej aplikácie právneho ustanovenia ako bola pouţitá v prvostupňovom

7

rozhodnutí poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. ,

podľa ktorého odvolací súd je povinný vyzvať účastníka konania, aby sa vyjadril k moţnému

pouţitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní pouţité vôbec

nebolo, avšak len v prípade, ak je takéto doposiaľ nepouţité ustanovenie právneho predpisu

pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Ţalovaný je presvedčený, ţe od zmluvy odstúpil platne

a trvá na tom, ţe boli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy, avšak s ohľadom

na skutočnosť, ţe aţ v priebehu konania zistil, ţe zmluva bola uzatvorená

bez predchádzajúceho súhlasu správnej rady a teda neplatne, o čom predtým vedomosť nemal.

Podľa ţalovaného boli vykonané všetky dôkazy a dôkaz navrhnutý ţalobcom by bol

nadbytočný, nakoľko v čase zasadnutia správnej rady dňa 30. 04. 2008 ešte neboli

medzi účastníkmi ani vo forme návrhu predloţené, resp. formulované podstatné náleţitosti

zmluvy správnej rady SPU, preto o nich ani nemohli vedieť a logicky nemohli ani vyjadriť

k nim súhlas. Poukázal na ustanovenie § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách,

podľa ktorého správna rada vysokej školy dáva prechádzajúci písomný súhlas k návrhom

rektora na právne úkony, ktorými chce verejná škola nadobudnúť nehnuteľnosť, ktorej cena je

vyššia ako päťnásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu povaţujú

za hmotný majetok. Za túto cenu sa pokladá suma, za ktorú v určitom čase a na určitom

mieste sa predáva taký alebo porovnateľný nehnuteľný majetok. Suma zodpovedajúca

päťnásobku tejto sumy predstavuje 15 000 000 Sk, to jest, 49 799 eur. Podľa ţalovaného

ţalobca nepochopil, ţe súdy konštatovali, ţe investičný zámer tak ako ho schválila správna

rada SPU nespĺňa kritéria právneho úkonu z pohľadu určitosti prejavu vôle. Prvostupňový súd

nehovorí o povinnosti schvaľovať text zmluvy, avšak musí byť udelený súhlas pri znalosti

základných obsahových náleţitostí právneho úkonu, ktorými je predovšetkým špecifikácia

predmetu plnenia v takom rozsahu, ktorý je však zrozumiteľný a ktorý umoţňuje osobe, ktorá

má vyjadriť súhlas vyhodnotiť návrh. K úryvkom predloţeným ţalobcom vo vyjadrení

zo dňa 11. 03. 2011 ţalovaný uviedol, ţe tieto sa netýkajú nadobudnutia nehnuteľného

majetku, ktorého cena prevyšuje hranicu definujú § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých

školách, a preto predloţené uznesenie nie je moţné porovnávať s predmetným uznesením

správnej rady SPU v tomto spore. Podľa ţalovaného ţalobca veľmi dobre vie akým spôsobom

sa formuluje súhlas k návrhu právnych úkonov, čo je zrejmé aj napr. z uznesenia 4.1 na strane

3 tej istej zápisnice zo zasadnutia správnej rady zo dňa 30. 04. 2008, kde je v inom prípade

precízne formulovaný písomný súhlas so zámenou nehnuteľného majetku, pričom sú v ňom aj

8

podrobne špecifikované dotknuté nehnuteľnosti. Napadnutý rozsudok ţalovaný povaţuje

za vecne správny, a preto dovolanie navrhol zamietnuť a priznať ţalovanému trovy

dovolacieho konania vo výške 11 517,05 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie ţalobcu proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou 28. 05. 2013 podľa ustanovenia § 242 ods. 1

ako podané v zákonnej lehote / / a spĺňajúce náleţitosti dané ustanovením

s tým, ţe prípustnosť dovolania je daná a ţalobca

v dovolaní uvádza prípustnosť dovolania aj podľa ustanovenia písmeno f/

Čo sa týka prípustnosti dovolania podľa odvolací súd za otázku

zásadného právneho významu označil domnienku odlišného výkladu ustanovení zákona

o vysokých školách upravujúcich obsah schvaľovania návrhov rektora na právne úkony neţ,

ktorý v danom prípade odvolací súd pouţil a tieţ vzhľadom na absenciu známej judikatúry

Z koncipovanej otázky zásadného právneho významu nie je zrejmé, ktorých iných ustanovení

sa moţnosť odlišného výkladu týka ako tých aké ustanovenia odvolací súd pouţil.

Jednoznačné však je, ţe odvolací súd prípustnosť dovolania pripustil, otázku zásadného

významu formuloval, tak dovolací súd sa s jej výkladom zaoberal tak ako bola odvolacím

súdom zadaná.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia a predloţených dôkazov je zrejmé, ţe predmetom

sporu je ţalobca ţalobcu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o zabezpečení

ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 27. 08. 2008.

Základom pre posúdenie dôvodnosti dovolania je posúdenie označenej odvolacím

súdom otázky zásadného právneho významu, a to moţnosť odlišného výkladu ustanovení

zákona o vysokých školách upravujúcich obsah schvaľovania návrhov rektora na právne

úkony neţ, ktorý pouţil odvolací súd v danom prípade.

Dôvodom, pre ktorý obidva súdy vyslovili absolútnu neplatnosť právneho úkonu –

zmluvy o zabezpečení ubytovacieho zariadenia uzavretej medzi účastníkmi dňa 27. 08. 2008

9

je nedostatok súhlasu správnej rady SPU, čo označil za podmienku platnosti tejto zmluvy

v zmysle zákona o vysokých školách.

Skúmanie otázky preukázania naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení

neplatnosti odstúpenia od zmluvy dovolací súd označil za právne irelevantné, nakoľko

vo veci bolo rozhodnuté ako o veci, kde ţalobca naliehavý právny záujem preukázal súdom

prvého stupňa a aj súdom odvolacím. Konštatovanie odvolacieho súdu v jeho rozhodnutí,

v ktorom uviedol, ţe naliehavý právny záujem ţalobcu na určení nie je označil za právne

bezvýznamné s poukazom na to, ţe sám odvolací súd vo veci rozhodol tak ako by podmienka

naliehavého právneho záujmu splnená bola.

Z ustanovenia § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách vyplýva, ţe správna

rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne

úkony, ktorými chce verejná vysoká škola nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktorého cena je

vyššia ako päťnásobok sumy, za ktorú v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva

taký porovnateľný nehnuteľný majetok.

Zmluva o zabezpečení ubytovacieho zariadenia uzatváraná účastníkmi konania

dňa 27. 08. 2008 jednoznačne takýmto právnym úkonom je. Z dokladu predloţeného v spise

/zmluva o zabezpečení ubytovacieho zariadenia/ je zjavné, ţe nebola opatrená súhlasom

správnej rady školy a ani k tejto zmluve sa ţiadny súhlas správnej rady SPU v spise

nenachádza. Obidva súdy dospeli k správnemu právnemu názoru, ţe rektor verejnej vysokej

školy podpisom tejto zmluvy prekročil jeho oprávnenie, keď bez súhlasu správnej rady SPU

s týmto právnym úkonom zmluvu podpísal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vysloveným právnym názorom s poukazom

na citované znenie zákona o vysokých školách stotoţnil. Tvrdenie ţalobcu v dovolaní, ţe

ţalobca podmienku danú ustanovením § 41 ods. 1 písmeno a/ zákona o vysokých školách

splnil, keď správna rada SPU schválila investičný zámer dovolací súd označil za nedôvodné.

Je pravdou, ţe investičný zámer je v podstate prvotná štúdia predchádzajúca projektovej

dokumentácii, ktorá sa zaoberá budúcou stavbou, jej charakterom a okrajovo určuje

podmienky, miesto a charakter budúcej stavby. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe

10

stavba ubytovacie zariadenie, ktoré mal ţalovaný vybudovať nemala byť vybudovaná v niţšej

cene ako 90 000 000 Sk a ţalobca v podstate objednávateľ v zmluve o zabezpečení stavby

nijak neoznačený mal poskytnúť za zrealizovanie stavby vecné protiplnenie, a to previesť

do vlastníctva ţalovaného nehnuteľnosť – starý internát, ktorý mal vo vlastníctve. I keď teda

investičný zámer, ktorý správna rada SPU schválil je v širšom slova zmysle oboznámením

sa v budúcnosti s budovanou investíciou, investičný zámer nie je právnym úkonom,

neobsahuje konkrétne práva a povinnosti a nie je zaväzujúci. Ide o v podstate o štúdiu

na základe, ktorej by mohla byť v budúcnosti vypracovaná projektová úloha a ďalšie projekty

v nasledujúcich štádiách projektovej prípravy a realizácii stavby. Z hore vyššie citovaného

ustanovenia zákona o vysokých školách jednoznačne vyplýva, ţe správna rada verejnej

vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorá

podmienka pri uzatváraní zmluvy o zabezpečení ubytovacieho zariadenia zo dňa 27. 08. 2008

zo strany ţalobcu splnená nebola. Ide o jednoznačnú podmienku pre podpis rektora vysokej

školy na právny úkon, ktorým chcel nadobudnúť nehnuteľný majetok za vecné protiplnenie,

teda učiniť prevod jeho nehnuteľnosti súvisiaci s hospodárením verejnej vysokej školy SPU.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / v zmysle uvedených dôvodov

dospel k záveru, ţe obidva súdy rozhodli v súlade so zákonom, keď zmluvu o zabezpečení

ubytovacieho zariadenia označili za absolútne neplatný právny úkon, od ktorého nie je moţné

platne odstúpiť. S otázkami dôvodnosti odstúpenia od zmluvy sa vzhľadom na fakt, ţe

odstúpenie od zmluvy sa týka zmluvy absolútnej neplatnej, nemal dôvod zaoberať. Dovolací

súd sa nemal dôvod zaoberať s ostatnými námietkami ţalobcu uvedenými v dovolaní

vzhľadom na to, ţe najzákladnejšou a východiskovou otázkou pre posúdenie dovolania je, či

odstúpenie od zmluvy sa týka odstúpenia od zmluvy platnej uzavretej. Ostatné námietky

ţalobcu sú uţ nasledovné a majúce význam iba za predpokladu, ţe odstúpenie od zmluvy by

sa týkalo zmluvy o zabezpečení ubytovacieho zariadenia uzavretej platne.

Z obsahu dovolania ţalobcu je zrejmé, ţe dovolanie podal aj podľa ustanovenia § 237

písmeno f/ Za odňatie moţnosti konať pred súdom ţalobca v dovolaní označil

nedostatočne zistený skutkový stav, nevykonanie dôkazu ním navrhnutých a prekvapivosť

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení okrem dôvodov uvedených

11

prvostupňovým súdom pouţil aj iné odôvodnenia, ku ktorému sa ţalobca nemal moţnosť

vyjadriť.

Ţalovaný správne vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe akékoľvek

dokazovanie navrhnuté ţalobcom vzhľadom na to, ţe právny úkon zmluva o zabezpečení

ubytovacieho zariadenia predtým ako ju rektor podpísal, súhlasom správnej rady SPU

opatrená nebola, a preto vykonávanie akýchkoľvek iných dôkazov bolo bezpredmetné.

Tvrdenie ţalobcu, ţe prípustnosť dovolania je daná aj ustanovením písmeno f/

z dôvodu, ţe odvolací súd v dôvodoch jeho rozhodnutia citoval aj ustanovenia iného zákona

ako citoval prvostupňový súd dovolací súd kvalifikoval za bezpredmetné, nakoľko vzhľadom

na fakt, ţe predmet sporu určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa týka zmluvy absolútne

neplatnej a akékoľvek citované doplňujúce ustanovenia odvolacím súdom aké boli uvedené

v prvostupňovom rozhodnutí pre výsledok rozhodnutia v danej veci nemá ţiadny právny

význam a vypovedaciu hodnotu. Posledný dôvod s poukazom na ustanovenia § 237 písmeno

f/ nepreskúmateľnosť a nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dovolací

súd označil za nepreukázaný, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutí obidvoch rozhodnutí je

jednoznačne zrejmé, pre ktorý dôvod obidva súdy ţalobu zamietli. Pre úplnosť posúdenia

prípustnosti dovolania z dôvodu nedostatočného odôvodnenia dovolací súd uvádza, ţe

i v prípade nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia nejde vţdy o procesnú vadu,

ktorá má za následok procesnej vady v zmysle ustanovenia písmeno b/

zakladajúcej prípustnosť dovolania. V prípade nedostatočného odôvodnenia by dovolací súd

mohol prihliadať len vtedy keby dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu bolo prípustné

z iného dôvodu, ktorá podmienka v danom spore splnená nebola.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie ţalobcu v zmysle

ustanovenia ako právne nedôvodné zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal trovy

v dovolacom konaní tak, ţe ţalobcovi v dovolacom konaní priznal trovy za jeden úkon

právnej pomoci, vyjadrenie k dovolaniu vrátane paušálnej náhrady a 20 % DPH /vzhľadom

na predmet sporu určenie neplatnosti odstúpenia zmluvy/ vo výške 81,46 eur s poukazom

12

na ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 v spojení s vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. júla 2014

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová