Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/81/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A., so sídlom v P.,

zastúpenej JUDr. I. H., advokátkou so sídlom v P., proti ţalovanej E. H., bývajúcej v P.,

o zaplatenie 222,73 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. júla 2013,

sp. zn. , v spojení s opravným uznesením z 3. septembra 2013, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom (druhým v poradí)

z 31. januára 2013 č.k. -128 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni

36,20 Eur s 10 % ročným úrokom z omeškania od 5. marca 2009 do zaplatenia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol a rozhodol, ţe ţiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe

26. januára 2009 ţalobkyňa prevzala osobné motorové vozidlo patriace ţalovanej na opravu

prevodovky a rýchlostného stupňa č. 5 a ţalovaná zaplatila 350 Eur ako zálohu. Opravu

prevodovky však vykonal iný subjekt (nie ţalobkyňa) a to E., ktorá aj následne (v rámci

reklamácie) opakovane túto prevodovku na vozidle patriacom ţalovanej opravila. Záloha

350 Eur zaplatená ţalovanou ţalobkyni pri prijímaní zákazky, bola na účely opravy

prevodovky „postúpená“ spoločnosti E.. Ţalobkyňa však faktúrou č. X. vyúčtovala ţalovanej

za montáţ a demontáţ prevodovky, kontrolu spojky a materiál sumu 222,73 Eur

a zaplatenie tejto sumy bolo podstatou konania v tejto veci. Súd prvého stupňa právne posúdil

vec podľa ustanovenia , (zmluva o dielo). Ţalobkyňa si

2

v konaní uplatnila nárok na zaplatenie peňaţnej sumy (okrem iného) za montáţ a demontáţ

prevodovky, no opravu prevodovky na automobile ţalovanej však vykonala spoločnosť E.,

nie ţalobkyňa a teda táto nemala nárok na úhradu nákladov zodpovedajúcim montáţi

a demontáţi prevodovky. Ţalobkyňa zloţila zálohu na opravu vozidla 350 Eur, čo

predstavovala odhadom stanovenú cenu opravy, následne ţalobkyňa zvýšila cenu opravy ešte

o 222,73 Eur, s takýmto prekročením ceny opravy však ţalovaná nesúhlasila, a týmto

odstúpila od zmluvy uzatvorenej so ţalobkyňou. Opravu motorového vozidla tak pre ţalovanú

vykonal iný subjekt. Súd prvého stupňa ţalobe vyhovel čiastočne a zaviazal ţalovanú

zaplatiť ţalobkyni sumu 36,20 Eur ako náklady na súčiastky, ktoré ţalobkyňa

namontovala do vozidla ţalovanej (po oprave prevodovky) – tutela cz-25 – 2 kusy, materiál

v podobe hadice – 3 kusy, spona NS – 2 kusy a materiál WD-40 – 1 kus. O trovách konania

súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 2. júla 2013, sp. zn.

(v poradí druhým) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým sa

v prevyšujúcej časti ţaloba zamietla, vo výroku o trovách konania a účastníkom nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu

prvého stupňa o zmietnutí ţaloby ako vecne správny potvrdil, poukázal na to, ţe súd prvého

stupňa vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu v dokazovaní a vec správne právne

posúdil. Vzhľadom na odvolacie námietky poukázal na to, ţe medzi účastníkmi konania došlo

k uzavretiu zmluvy o dielo a jej podtypu – zmluvy o oprave a úprave veci podľa ustanovení

aj za pouţitia interpretačného pravidla podľa Občianskeho

zákonníka. Je nepochybné, ţe ţalobkyňa auto neopravila, vymenila vadnú prevodovku za inú

prevodovku, no tieţ vadnú (namiesto „päťky“ fungovala „spiatočka“). Ţalobkyni nemoţno

priznať nárok na zaplatenie ceny opravy, pretoţe k nej nedošlo, nemoţno uznať jej argument,

ţe vykonala demontáţ prevodovky a následne montáţ inej prevodovky, pretoţe toto

nezodpovedá obsahu dojednaného záväzku, ktorým sa sledovala oprava vozidla. Ţalobkyňa je

autorizovaným autoservisom, mala vo veci postupovať s odbornou starostlivosťou

a „nedodať“ sluţbu s vadnou prevodovkou bez ohľadu na to, kto prevodovku zadováţil.

Vyúčtovanie nákladov na montáţ vadnej súčasti veci autorizovaným servisom postráda

logiku. Poukázal na ustanovenia , a podotkol, ţe

dodávateľ sa vystavuje moţnosti ţiadať od neho relutárnu satisfakciu za vznik nemajetkovej

ujmy podľa o ochrane spotrebiteľa.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzovala z ustanovenia , t.j. ţe jej bola postupom súdu odňatá

moţnosť konať pred súdom. Tvrdila, ţe rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom

súdu prvého stupňa je zmätočný, nepreskúmateľný a odporuje zákonu. Odvolací súd sa

nezaoberal odvolacími námietkami ţalobkyne, poukazuje na zrejmé nesprávnosti, nepresnosti

v napadnutom rozsudku a na to, ţe odvolací súd sa vôbec nezaoberal námietkou

nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Posudzujúc dovolanie podľa obsahu

dovolateľka v podstate namieta nesprávne skutkové zistenia a v súvislosti s tým nesprávne

právne posúdenie veci a nesprávne rozhodnutia odvolacieho súdu, súdu prvého stupňa

a domáha sa ich zrušenia.

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v súlade s ustanovením skúmal, či je tento

opravný prostriedok v danom prípade prípustný. Dospel pritom k záveru, ţe dovolaním je

napadnuté rozhodnutie, proti ktorému dovolanie nepripúšťa.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Z ustanovenia

vyplýva, ţe dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V zmysle ustanovenia je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej

mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Citovaným ustanovením zákonodarca vyslovuje neprípustnosť dovolania proti

rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu

o peňaţnom plnení limitovanom uţ uvedenou hranicou (výškou). V týchto prípadoch,

zo zákona je teda vylúčená prípustnosť dovolania i keby smerovalo proti rozsudkom

uvedeným v aţ 3

Neprípustnosť dovolania podľa sa vzťahuje v zmysle

iba na konania, v ktorých súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona

č. , t.j. po 1. septembri 2003, čo je aj daný prípad.

V prejednávanej veci ţalobkyňa poţadovala od ţalovanej peňaţné plnenie 222,73 Eur

s príslušenstvom. Súd prvého stupňa rozsudkom z 31. januára 2013 č.k. -128

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 36,20 Eur s príslušenstvom,

v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa napadla ţalobkyňa

odvolaním. Krajský súd v Prešove rozsudkom, ktorý je napadnutý dovolaním ţalobkyne,

potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým sa v prevyšujúcej časti ţaloba zamietla (t.j. ohľadom

zaplatenia 186,53 Eur s príslušenstvom, pretoţe v časti 36,20 Eur je rozsudok súdu prvého

stupňa právoplatný, pretoţe ho nenapadla odvolaním ţalovaná). So zreteľom na ustanovenie

bolo potrebné vyriešiť otázku, či prípustnosť dovolania nie je vylúčená

výškou peňaţného plnenia, o ktorej bolo rozhodnuté odvolacím súdom.

Výška minimálnej mzdy v deň podania ţaloby (14. októbra 2009) predstavovala

295,50 Eur, jej trojnásobok 886,50 Eur. Dovolanie ţalobkyne teda smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy.

Na danú vec sa teda vzťahuje ustanovenie v znení zákona

č. , ktoré prípustnosť dovolania vylučuje.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na ţalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobkyni

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej

práv a oprávnených záujmov.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

K odňatiu moţnosti ţalobkyne pred súdom konať a k porušeniu práva na spravodlivý

proces malo podľa jej názoru dôjsť zmätočnosťou, nepreskúmateľnosťou rozsudkov súdov,

nedostatkom riadneho odôvodnenia.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe táto námietka ţalobkyne nie je

dôvodná.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2

( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti

uvedené v , je nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , a ţe

aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ). Za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

ţalobkyne.

Za týchto okolností nemoţno vyvodiť záver, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľka namieta tieţ, ţe konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne

posúdenie veci (, ).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne irelevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti

tohto tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) dodáva, ţe právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade dovolanie ţalobkyne

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok

v zmysle prípustný a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobkyne v súlade s § 218 ods. 1

písm. c/ v spojení s , odmietol, lebo smerovalo proti takému rozhodnutiu,

9

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, ţe v dovolacom konaní nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová