Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/379/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O., so sídlom v M.,

zastúpeného JUDr. S. K., advokátom v M., proti žalovaným 1/ V. H., bývajúcemu v M.,

2/ B. H., bývajúcej v M., o zaplatenie 1 695,24 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo 14. februára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 14. februára 2013 sp. zn.

vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves

zo 4. novembra 2004 č. k. -94 a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu

Košice na ďalšie konanie.

Dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14. februára 2013

sp. zn. , ktorým v ostatnej časti rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves

zo 4. novembra 2004 č. k. -94 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo 4. novembra 2004 č. k.

-94 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne

sumu 57 071 Sk s 0,5 % poplatkom z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania

od 1. januára 2004 do zaplatenia a trovy konania 2 850 Sk, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/, 2/ zároveň uložil povinnosť zaplatiť spoločne

a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. S. K. trovy právneho zastúpenia

14 536 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že vychádzajúc

z ods. l, 4 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (jeho

2

znenie citoval), vykonaným dokazovaním mal preukázané, že nie sú splnené podmienky ani

na zastavenie, ani na zamietnutie žaloby, pretože žalovaní nepreukázali, že by nedoplatok

57 071 Sk na úhradách spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. marca 2001 do

31. decembra 2003 zaplatili a nenapadli ani výšku žalobcom vyčísleného dlhu. Argumentáciu

žalovaného 1/, že z peňazí ktoré platí každý vlastník bytového domu je platená aj právnička

žalobcu a preto odmieta znášať náklady jeho advokáta označil súd prvého stupňa za

irelevantnú, pretože ním napádaná suma 125 Sk je príspevkom za výkon správy OSBD a

žalovaní sa ju zaviazali platiť podpísaním pristúpenia k zmluve o výkone správy, zatiaľ čo

trovy právneho zástupcu účastníka v konaní pred súdom, znáša tá strana, ktorá je v spore

neúspešná. Keďže mal okresný súd za dostatočne preukázané, že žalovaní si neplnia svoje

povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, prihliadnuc na to, že už v minulosti

nároky žalobcu uznali a v uznávacom prejave vzali na vedomie aj skutočnosť, že v prípade, že

nedodržia podmienky dohody, dlžoba bude vymáhaná súdnou cestou a najmä na nedostatočnú

obranu žalovaného 1/, ktorý je ochotný vysporiadať svoje pohľadávky voči žalobcovi až

potom, keď žalobca uspokojí nároky jeho klienta, žalobe v celom rozsahu vyhovel. Po

preskúmaní správnosti vyúčtovania úhrad za služby spojené s užívaním bytu a

opodstatnenosti týchto nákladov súd prvého stupňa zistil, že dlh žalovaných pozostáva

z nedoplatku 22 692 Sk za r. 2001, 4 200,90 Sk za r. 2002 a 30 177,90 Sk za r. 2003. Na

základe uvedených skutočností zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

57 071 Sk s 0,5 % poplatkom z omeškania z dlžnej sumy od 1. januára 2004 až do zaplatenia,

na ktorý ma žalobca nárok podľa čl. 3 bodu 5 Zmluvy o výkone správy. O trovách konania

rozhodol podľa a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť

žalobcovi trovy konania.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom zo 14. februára 2013

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaných

zaplatiť istinu 1 894,41 € zmenil tak, že žalobu zamietol. V ostatnej časti rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd

prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a zistil, že

neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 219) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 221

ods. 1), pokiaľ ide o výrok o povinnosti žalovaných zaplatiť istinu 1 894,41 €, preto rozsudok

v uvedenom výroku, podľa , zmenil, tak že žalobu o zaplatenie istiny 1 894,41 €

zamietol. Uviedol, že dlh žalovaných zanikol splnením, čo je preukázané fotokópiami

(č.1. 221-224) výpisov z účtov, a fotokópiami (č.1. 225-228) prehľadu ročných platieb

3

za r. 2007-2010, predložených žalobcom. Aj keď platby uskutočnil iba žalovaný 1/, vzhľadom

na to, že záväzok žalovaných je solidárny, plnením žalovaného 1/ zanikol aj záväzok

žalovanej 2/. Bez ohľadu na to, že žalovaný 1/ iba sumu 947,21 € označil ako platbu do

exekučného konania "E.", aj ostatné jeho platby (a rovnako tak aj preplatok za r. 2007) mal

žalobca započítať na úhradu dlhu, ktorý je predmetom tohto konania a nie ich zaúčtovať na

bežné mesačne úhrady. Odvolací sú ďalej poznamenal, že aj keď (ďalej

len „O.z.“), účinný od 1. januára 1992, už nemá úpravu, akú obsahoval § 73 O.z., účinný do

31. decembra 1991, (ak má tomu istému veriteľovi dlžník splniť niekoľko dlhov a plnenie

nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho

chce splniť; inak sa plnením uhradí dlh najskôr zročný, a to najprv jeho príslušenstvo), postup

žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže mal za následok, že dlh žalovaných sa

zväčšoval. Pokiaľ ide o povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcovi 0,5 % poplatok z omeškania

z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 1. januára 2004 až do zaplatenia a trovy konania,

odvolací súd uviedol, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219), ani na

jeho zmenu (), lebo v konaní došlo k vade uvedenej v , keďže

sa účastníkom konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto rozsudok

podľa , zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Rozsudok,

pokiaľ ide o povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcovi 0,5 % poplatok z omeškania z dlžnej

sumy za každý deň omeškania od 1. januára 2004 až do zaplatenia, nezodpovedá

požiadavkám vyplývajúcim z a zásadám súdnej praxe, preto je

nepreskúmateľný a tak musel byť v uvedenom rozsahu zrušený a vec musela byť vrátená súdu

na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku

neuviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého uložil žalovaným povinnosť zaplatiť

žalobcovi 0,5 % poplatok z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 1. januára

2004 až do zaplatenia. V ďalšom konaní preto súd uplatnený nárok na poplatok z omeškania

opätovne posúdi [pričom sa vyrovná aj so všetkými skutočnosťami v odvolaní a podaní

žalovaného 1/ (č.1. 251), konkrétne vo vzťahu k námietke premlčania a tvrdeniu, že žalobcovi

naň nevznikol nárok], o ňom rozhodne a rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v celom rozsahu.

Dovolateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že napriek námietke

žalobcu súd nesprávne aplikoval upravujúci nerozlučné procesné

spoločenstvo a odvolanie žalovaného 1/ mal odmietnuť ako podané oneskorene. Dovolateľ

ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je tiež postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok neprávne rozhodnutie vo veci ( ). Namietal, že súd

v rozpore s nezisťoval rozhodné skutočnosti, najmä nezaoberal sa tvrdeniami

žalobcu a nevykonal potrebné dokazovanie, či nemohlo dôjsť k účinnému doručeniu rozsudku

už skôr v roku 2004. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k dovolaniam žalobcu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom tak, že 1. zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť istinu 1 894,41 € tak, že

žalobu zamietol a 2. v ostatnej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Žalobca napadol dovolaním uvedený rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu.

Keďže napadnutý rozsudok obsahuje viacero výrokov, dovolací súd otázku prípustnosti

dovolania smerujúceho proti jednotlivým výrokom rozsudku musel riešiť samostatne.

1. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Pokiaľ ide o dovolanie smerujúce voči zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu,

tak v dovolacom konaní vyšla najavo existencia vady uvedená v ustanovení § 237 písm. f/

(prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

6

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv

a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu

právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

V zmysle sa na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008 ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému

použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii

doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie

posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti

opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať

pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní

odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd

mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa návrh žalobcu posudzoval podľa ustanovenia

, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

a o nároku žalobcu rozhodol tak, že nárok žalobcu je opodstatnený. Odvolací súd právne

vzťahy medzi účastníkmi konania posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 a § 559 Občianskeho

zákonníka a o návrhu žalobcu rozhodol tak, že ho z časti zamietol. Ak odvolací súd

považoval ustanovenia za rozhodujúce pre rozhodnutie veci, mal

v súlade s ustanovením vyzvať účastníkov konania, aby sa k ich možnému

použitiu vyjadrili. Zo spisu ale nevyplýva, že odvolací súd takto postupoval a žalobcovi

nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetného zákona. Jeho procesný

postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesným vadám podľa § 237 písm. f/

je okolnosť, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnými procesnými vadami, nemôže

byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu

uvedenými v dovolaní.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

v jeho zmeňujúcej časti podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. Pokiaľ ide o dovolanie smerujúce voči zrušujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu,

i keď je tento výrok súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má povahu uznesenia, a preto

prípustnosť dovolania žalobcu v takomto prípade treba posudzovať podľa ustanovení

, ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu.

V zmysle dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3

ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením.

Pokiaľ ide o dovolanie žalobcu proti zrušujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu,

je zrejmé, že ide o prípad, proti ktorému dovolanie podľa

nepripúšťa a vada konania v zmysle ustanovenia nebola dovolacím súdom

zistená. Zrušením napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a vrátením veci na ďalšie

konanie, je žalobcovi opätovne vytvorená možnosť uplatňovať jeho procesné práva v ďalšom

konaní vo veci, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu nie je konečné a vec bola vrátená súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Obdobne môže uplatňovať svoje hmotnoprávne námietky,

týkajúce sa právneho posúdenia veci.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania proti

zrušujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani

z ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu v tejto

časti odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

9

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová