Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-49-2021.pdf
PDF · 133.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobkyne: Národná transfúzna služba SR, IČO: 30 853 915, so sídlom Ďumbierska 3/L, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, právne zastúpenej VALIŠ LEGAL, s. r. o., IČO: 36 834 611, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: IMUNA PHARM, a. s., IČO: 36 473 685, so sídlom Jarková 269/17, 082 22 Šarišské Michaľany, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, IČO: 31 309 909, so sídlom Tyršovo nábrežie 1679/7, 040 01 Košice - Staré Mesto, o zaplatenie 4.223.451,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 24Cb/53/2020-321 z 29. júna 2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.783,68 eur, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.733.562,82 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia 4.223.451,06 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovanej dodala ľudskú krvnú plazmu, avšak žalovaná jej cenu za tovar nezaplatila. 2.2 Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Tvrdila, že žalobkyňa jej nedodala tovar tak, ako si dohodli v zmluve, preto za tovar nezaplatila. Žalovaná 3. júla 2020 predložila súdu dohodu o započítaní sumy 472.584,64 eur uzatvorenú 24. júna 2020 medzi ňou a žalobkyňou so súhlasom Ministerstva financií Slovenskej republiky a dobropis na sumu 15.519,92 eur. 2.3 Súd prvej inštancie najskôr rozhodol o žalobe rozsudkom, č. k. 24Cb/53/2020-250 z 28. októbra 2020 tak, že zastavil konanie v časti o zaplatenie 488.104,56 eur, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.735.346,50 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku v rozsahu II. a III. výroku podala odvolanie žalovaná. 2.4 Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tomto uznesení vyslovil právny názor, v zmysle ktorého je nutné vo veci nariadiť ďalšie pojednávanie tak, aby na tomto
pojednávaní bolo umožnené zúčastniť sa aj štatutárnym orgánom, resp. členom štatutárnych orgánov sporových strán, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť. 2.5 Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na 29. júna 2021 tak, aby sa na pojednávaní mohli zúčastniť aj členovia štatutárnych orgánov sporových strán. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalobkyne. Členovia štatutárnych orgánov sporových strán, ani právny zástupca žalovanej sa na pojednávanie nedostavili. 2.6 Právny zástupca žalovanej 29. júna 2021 o 8:10 hod. e-mailom zaslal súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že žalovaná si 28. júna 2021 ustanovila nového právneho zástupcu. Súd obratom e-mailom odoslaným o 8:38 hod. právneho zástupcu žalovanej informoval, že dôvod odročenia pojednávania nepovažuje za dôležitý, preto sa pojednávanie bude konať, pričom z časového hľadiska bolo v možnostiach právneho zástupcu žalovanej sa na pojednávanie dostaviť. 2.7 Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie 1.783,68 eur, a to z dôvodu vystavenia dobropisu žalovanej, v dôsledku čoho súd konanie v tejto časti v súlade s dispozičným úkonom žalobkyne zastavil. 2.8 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobkyňa ako predávajúca a žalovaná ako kupujúca 17. januára 2005 uzatvorili kúpnu zmluvu č. M. XXXX/XX, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne dodávať žalovanej ľudskú krvnú plazmu pre účely jej spracovania v zahraničnom spracovateľskom centre za podmienok dohodnutých zmluvou a záväzok žalovanej zaplatiť za odobrané množstvo tejto plazmy predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 73,02 eur (2.200,- Sk) za liter. Právo na zaplatenie kúpnej ceny vzniklo žalobkyni v zmysle čl. III. bod 1. riadnym splnením jeho záväzku. V bode 2. si zmluvné strany dohodli, že žalobkyňa mala vystaviť faktúru do piatich dní po dodaní dodávky. Žalovaná sa zaviazala na základe faktúry vystavenej predávajúcim zaplatiť kúpnu cenu najneskôr do 90 dní od vystavenia faktúry s tým, že k faktúre bude priložený dodací list. V článku X. bod 3. si zmluvné strany dohodli, že žalovaná je povinná vady písomne oznámiť predávajúcemu bez zbytočného odkladu po ich zistení, najneskôr do siedmich dní od zistenia. Dodatkom č. 1 k zmluve bola upravená cena za jeden liter ľudskej krvnej plazmy na sumu 80,- eur. Dodatkom č. 2 k zmluve z 8. decembra 2010 si strany dohodli, že žalobkyňa uhradí žalovanej náklady na testovanie ľudskej krvnej plazmy metódou NAT na HCV. Žalobkyňa 20. decembra 2017 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201701805 na sumu 136.692,88 eur s dátumom splatnosti 20. december 2017, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 21. decembra 2017 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201701809 na sumu 136.794,32 eur s dátumom splatnosti 21. december 2017, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 10. januára 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201800001 na sumu 112.208,48 eur s dátumom splatnosti 10. apríl 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 11. januára 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201800002 na sumu 58.204,88 eur s dátumom splatnosti 11. apríl 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 28. februára 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201800195 na sumu 136.077,44 eur s dátumom splatnosti 29. máj 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 7. marca 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201800288 na sumu 136.421,12 eur s dátumom splatnosti 5. jún 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 14. marca 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201800362 na sumu 138.881,36 eur s dátumom splatnosti 12. jún 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 15. marca 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201800367 na sumu 139.114,88 eur s dátumom splatnosti 13. jún 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 10. mája 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201800644 na sumu 275.220,- eur s dátumom splatnosti 8. august 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 15. mája 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201800680 na sumu 91.983,44 eur s dátumom splatnosti 13. august 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 16. mája 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201800681 na sumu 89.475,92 eur s dátumom splatnosti 14. august 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 24. mája 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201800696 na sumu 113.088,56 eur s dátumom splatnosti 22. august 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 23. júla 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201801021 na sumu 277.786,80 eur s dátumom splatnosti 21. október 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 17. augusta 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201801177 na sumu 127.881,84 eur s dátumom splatnosti 15. november 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 3. septembra 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201801191 na sumu 139.687,28 eur s dátumom splatnosti 2. december 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 13. septembra 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201801350 na sumu 32.050,32 eur s dátumom splatnosti 12. december 2018, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 9. októbra 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201801475 na sumu 138.431,04 eur s dátumom splatnosti 7. január
2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 29. októbra 2018 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201801527 na sumu 139.654,08 eur s dátumom splatnosti 27. január 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 25. januára 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201900008 na sumu 456.207,60 eur s dátumom splatnosti 25. apríl 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 29. januára 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201900015 na sumu 275.919,12 eur s dátumom splatnosti 29. apríl 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 19. februára 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy faktúru č. 201900171 na sumu 84.739,60 eur s dátumom splatnosti 20. máj 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 10. apríla 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracovísk Banská Bystrica a Bratislava faktúru č. 201900459 na sumu 136.350,48 eur s dátumom splatnosti 9. júl 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 9. apríla 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracoviska Bratislava faktúru č. 201900434 na sumu 139.794,08 eur s dátumom splatnosti 8. júl 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 10. apríla 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracovísk Banská Bystrica a Bratislava faktúru č. 201900459 na sumu 136.350,48 eur s dátumom splatnosti 9. júl 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 2. mája 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracoviska Košice faktúru č. 201900476 na sumu 114.990,72 eur s dátumom splatnosti 31. júl 2019, prílohou faktúry boli dodacie listy. Žalobkyňa 7. mája 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracoviska Bratislava faktúru č. 201900533 na sumu 79.839,36 eur s dátumom splatnosti 5. august 2019, prílohou faktúry boli dodacie listy. Žalobkyňa 13. mája 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracoviska Bratislava faktúru č. 201900601 na sumu 97.389,36 eur s dátumom splatnosti 11. august 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 13. júna 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracoviska Košice faktúru č. 201900778 na sumu 70.103,20 eur s dátumom splatnosti 11. september 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 16. júla 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracoviska Bratislava faktúru č. 201900933 na sumu 139.500,32 eur s dátumom splatnosti 14. október 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 19. júla 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracoviska Banská Bystrica faktúru č. 201900935 na sumu 137.094,40 eur s dátumom splatnosti 17. október 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 16. septembra 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracoviska Košice faktúru č. 201901235 na sumu 25.551,76 eur s dátumom splatnosti 15. december 2019, prílohou faktúry bol dodací list. Žalobkyňa 18. septembra 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracovísk Banská Bystrica a Bratislava faktúru č. 201901243 na sumu 137.090,40 eur s dátumom splatnosti 17. decembra 2019, prílohou faktúry boli dodacie listy. Žalobkyňa 18. septembra 2019 vystavila žalovanej za dodanie krvnej plazmy z pracovísk Banská Bystrica a Bratislava faktúru č. 201901243 na sumu 137.090,40 eur s dátumom splatnosti 17. decembra 2019, prílohou faktúry boli dodacie listy. Dlžná suma žalovanej voči žalobkyni predstavovala ku dňu podania žaloby 4.223.451,06 eur a v čase rozhodovania súdu 3.735.346,50 eur. Žalobkyňa listom z 13. novembra 2019 vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná jej dlžnú sumu neuhradila. Žalobkyňa a žalovaná 7. júla 2020 uzatvorili dohodu o započítaní pohľadávok štátu vo výške 472.584,64 eur. Na strane žalobkyne šlo o pohľadávky za dodanie krvnej plazmy, na strane žalovanej šlo o pohľadávky za testovanie plazmy a dodávku albuteínu. Žalobkyňa 11. septembra 2020 dobropisovala žalovanej sumu 15.519,92 eur titulom vyradenej plazmy na základe podkladov žalovanej a 3. júna 2021 žalobkyňa dobropisovala žalovanej sumu 1.783,63 eur. 2.9 V nadväznosti na to súd prvej inštancie konštatoval, že z ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) upravujúcich nároky z vád pri porušení zmluvy vyplýva, že ak objednávateľ uplatní včas vady a nárok na odstránenie vád opravou v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote a zhotoviteľ tieto vady neodstráni, resp. oznámi objednávateľovi, že ich neodstráni v tejto lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Podmienkou uplatnenia tohto nároku je: 1. existencia vád, 2. ich včasné uplatnenie, 3. zodpovednosť zhotoviteľa za vady, 4. neodstránenie vád zhotoviteľom v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote. Za stanovených podmienok môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy. Obchodný zákonník striktne neupravuje spôsob, akým tak má objednávateľ urobiť. Musí tak však urobiť preukázateľným spôsobom. Môže tak urobiť aj spôsobom upraveným v § 439 ods. 2 Obchodný zákonník (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Co/3/2009). 2.10 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala dodanie tovaru žalovanej, žalovaná nepreukázala, že by dodaný tovar mal vady a že za nich zodpovedá žalobkyňa. Právo žalovanej ako kupujúcej z vád tovaru v súdnom konaní nebolo možné priznať, keďže žalovaná nepreukázala podanie správy predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistila, mala zistiť, prípadne mohli byť zistené. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že žalovanou uvádzané skutkové tvrdenia majú povahu
všeobecných konštatovaní, žalovaná bližším spôsobom neodôvodnila spornosť nároku žalobkyne, ani čiastočne relevantným spôsobom nespochybnila žalobkyňou vystavené faktúry, pred začatím súdneho konania neuplatnila nároky vyplývajúce z vadného plnenia a k svojim tvrdeniam nepredložila dostatočné dôkazy. 2.11 Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby zaviazal žalovanú na zaplatenie 3.733.562,82 eur žalobkyni. Žalovaná nepreukázala, že tovar v hodnote 3.733.562,82 eur má vady, nepreukázala, že si nároky z vád voči žalobkyni uplatnila, nepreukázala zodpovednosť žalobkyne za tieto vady, resp. že ich žalobkyňa neodstránila. 2.12 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 1, § 409 ods. 1, § 420 ods. 1, § 422 ods. 1, § 428 ods. 1, § 436 ods. 1, § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal súd žalobkyni v súlade s ustanovením § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 2.13 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 2 CSP a s prihliadnutím na čiastočné späťvzatia žaloby priznal úspešnej žalobkyni proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a s namietanou inou vadou konania poukazovala na právny názor uvedený v publikácii Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s 689, podľa ktorého pokiaľ by si strana zvolila zástupcu a ten by žiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov na svojej strane, nebude sa na neho rozhodnutie podľa § 184 ods. 2 CSP vzťahovať, nakoľko toto rozhodnutie sa objektívne týka len toho, kto spôsobil odročenie pojednávania, pričom neskôr nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov pre takýto postup súdu. V nadväznosti na to tvrdila, že lehota na prípravu pojednávania je ustanovená v § 178 ods. 2 CSP v dĺžke päť dní len spravidla, pričom je nepochybné, že pri tak obtiažnej veci ako je súdená vec, je potrebné poskytnúť lehotu na prípravu dlhšiu. Naviac právny zástupca žalobkyne na rozdiel od jej právneho zástupcu dôverne pozná prípad a súdny spis. Keďže uznesenie k žiadosti o odročenie je procesným rozhodnutím a nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok, je zrejmé, že ho môže súd prvej inštancie zrušiť. Ďalej zdôraznila, že súd prvej inštancie rozhodol o neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania bez toho, aby sa k takémuto procesnému postupu súdu mohla vopred vyjadriť a zaujať stanovisko. Ocitla sa v situácii, keď veľmi krátko pred nariadeným termínom pojednávania nemala k dispozícii právne zastúpenie, na ktoré má v zmysle práva na spravodlivý proces právo. Mala za to, že postupu jej nového právneho zástupcu nemožno v žiadnom prípade pričítať účelovosť, pretože pre akéhokoľvek nového právneho zástupcu je nevyhnutnosťou naštudovať si spisový materiál a oboznámiť sa so súdnym spisom, osobitne v prípade, ak pozostáva z množstva strán. Navyše podľa jej názoru z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je ani možné zistiť, prečo súd vo veci jeho žiadosti postupoval tak ako postupoval. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP videla v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy ňou navrhované v odpore proti platobnému rozkazu a vo vyjadrení (duplike), a to výsluch účastníkov konania, t. j. najmä osôb oprávnených konať v jej mene aj napriek tomu, že vypočutie jednej zo sporových strán je považované za prirodzenú súčasť práva na spravodlivý proces. Ohľadom namietaných nesprávnych skutkových zistení konštatovala, že predchádzajúci právny zástupca informoval súd o skutočnosti, že v čase konania pojednávania (28. októbra 2020) nie je možné presne špecifikovať rozsah vadných plnení zo strany žalobkyne, nakoľko dodaný tovar (krvná plazma) bol dodaný na ďalšie spracovanie jej zmluvnému partnerovi. Skutočnosť, že časť tovaru dodaného žalobkyňou bola vadným plnením, preukázala dobropisom žalobkyne, na základe ktorého vzala žalobkyňa žalobu čiastočne späť. Popritom sama žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že má vedomosť o tom, že nie všetok tovar je spracovaný u odberateľa žalovanej a jej obrana spočívala v tom, že sa jedná len o malé množstvo nespracovanej krvnej plazmy, avšak v prípade, ak by sa pri tejto
nespracovanej krvnej plazme vyskytli vady, tak žalobkyňa jej bude takéto vadné plnenia dobropisovať. Následne v dôsledku vystavenia dobropisu z dôvodu vadného plnenia žalobkyňa vzala už druhýkrát žalobu čiastočne späť (v časti o zaplatenie 1.738,- eur). Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení napadnutého rozsudku s jej tvrdeniami ohľadne vadného plnenia zo strany žalobkyne nevysporiadal. Vo vzťahu k výroku o trovách konania nesúhlasila s tým, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu bez ohľadu na skutočnosť, že žalobkyňa opakovaným čiastočným späťvzatím žaloby opakovane zavinila čiastočné zastavenie konania (tak procesné, ako aj hmotnoprávne, pretože išlo o reakciu žalobkyne na obranu žalovanej), a to nielen preto, že takéto rozhodnutie je arbitrárne, ale aj preto, že Civilný sporový poriadok na rozdiel od zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok neumožňuje priznanie plnej náhrady trov konania pre prípad úspechu v nepatrnej časti a v súdenej veci výška plnenia nezávisela od znaleckého posudku, ani od úvahy súdu. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne v celom rozsahu zamieta a žalovanej priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo 17. septembra 2021, v ktorom uviedla, že žalovaná nesprávne uviedla, že rozsudok napáda v celom rozsahu, a keďže vo vzťahu k prvému výroku žalovaná odvolacie dôvody ani nevymedzila, k odvolaniu sa v tejto časti nevie vyjadriť a odvolaciemu súdu navrhuje, aby odvolanie žalovanej proti rozsudku v časti prvého výroku podľa § 386 písm. b) CSP odmietol. Ďalej konštatovala, že v súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou zmena právneho zástupcu tesne pred termínom pojednávania nie je považovaná za dôležitý dôvod, pre ktorý je možné odročiť pojednávanie, ale je štandardne považovaná za obštrukčné správanie sporovej strany, ktorému nemožno priznať ochranu. Pri obdobnej žiadosti sporovej strany na odročenie pojednávania sa primárne posudzuje dátum doručenia predvolania na pojednávanie a následne je už na zodpovednosti sporovej strany, či a kedy sa rozhodne zmeniť právneho zástupcu s tým, že je jej zodpovednosťou zabezpečiť, aby sa právny zástupca mohol zúčastniť vytýčeného termínu pojednávania. V posudzovanej právnej veci vzhľadom na včasné doručenie predvolania bol žalovanej poskytnutý dostatočný čas na prípravu na pojednávanie, vrátane prípadnej zmeny právneho zástupcu a rovnako jej bolo umožnené osobne sa zúčastniť pojednávania. Zároveň dáva do pozornosti súdu aj svoje právo na prejednanie a rozhodnutie veci čo najrýchlejšie a hospodárne (článok 17 CSP) ako jeden zo základných princípov stanovených Civilným sporovým poriadkom. Pokiaľ by súd pristúpil k ochrane žalovanou uplatňovanému obštrukčnému správaniu, porušil by jej prináležiace právo na prejednanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov. Do konania predložila rozsiahle listinné dôkazy, ktoré postačujú na ozrejmenie skutkového stavu veci a žalovaná tieto dôkazy žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila, ani nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by rozporovali tvrdenia žalobkyne v konaní. Keďže vypočutie osôb oprávnených konať za žalovanú nebolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nemôže byť naplnený. Sama žalovaná v konaní tvrdila, že k spracovaniu dodávok od nej malo dôjsť do konca roka 2020 a následne bude pripravená predložiť súdu dôkazy o vadnom plnení zo strany žalobkyne, avšak žiadne nové dôkazy o vadnom plnení zo strany žalobkyne nepredložila. Naopak, ona predložila súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom 29. júna 2021 potvrdenie z 2. júna 2021 od spracovateľa dodávok plazmy od nej pre žalovanú, obchodnej spoločnosti Grifols International S.A., že všetky dodávky krvnej plazmy od nej pre žalovanú už boli spracované a vyúčtovanie z posledného kamióna bolo zaslané obchodnou spoločnosťou Grifols International S.A. žalovanej 13. januára 2021. Preto žalovaná vzhľadom na vlastné tvrdenia o potrebe počkať s rozhodnutím vo veci do konca roka 2020, po ktorom môžu byť zo strany žalovanej ešte uplatnené nároky z vád, (pričom k uvedenému žalovaná doposiaľ nepredložila žiadne dôkazy), ako aj na potvrdenie obchodnej spoločnosti Grifols International S.A. o spracovaní všetkých dodávok od žalobkyne, už ani nemá aké dôkazy k vadnému plneniu predložiť a zo strany žalovanej ide opäť len o všeobecné tvrdenia, ktoré nie je schopná preukázať. Žalovanej na popretie jej odôvodnených a dôkazmi predložených skutkových tvrdení nemôže postačovať len všeobecné konštatovanie o vadnom plnení. Vo vzťahu k späťvzatiu žaloby v časti 472.584,64 eur uvádza, že k späťvzatiu žaloby v tejto časti prišlo z dôvodu uzatvorenia dohody o započítaní pohľadávok štátu č. 42/20 (ďalej len „dohoda o započítaní“) uzatvorenej medzi ňou a žalovanou 7. júla 2020, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv 9. júla 2020 CRZ ID: 4849799 a účinnosť nadobudla 10. júla 2020. Vzhľadom na osobitný charakter pohľadávky štátu na započítanie pohľadávok štátu nemá žalovaná nárok a takéto započítanie podlieha osobitnému právnemu režimu (výlučne dohodou), ktorému predchádza udelenie súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 8 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Započítavaná pohľadávka žalovanej nebola pohľadávkou vyplývajúcou z vadného plnenia súvisiaceho s dodávkami krvnej plazmy. Žalovaná jej do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v tejto veci žiaden návrh na započítanie pohľadávok nedoručila a ani na jej predžalobnú výzvu žiadnym spôsobom nereagovala. Zároveň splatnosť časti započítaných pohľadávok žalovanej nastala až po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, teda po začatí konania. Keďže žalovaná bola v čase podania žaloby v omeškaní s plnením peňažného záväzku v tejto časti, na započítanie nebol žalovanej doručený žiaden návrh, na započítanie pohľadávok žalovanej voči jej pohľadávkam ako pohľadávok štátu nemala žalovaná nárok (nemuselo prísť k ich započítaniu), započítané pohľadávky nie sú pohľadávkami vyplývajúcimi z vád plnenia a napokon žalovaná aj sama v dohode o započítaní uviedla, že započítavané pohľadávky uznáva, žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne. Z týchto dôvodov má za to, že zastavenie konania v tejto časti zavinila žalovaná, a to splnením svojich záväzkov po začatí konania. Popritom je zodpovednosťou žalovanej včas uplatniť nároky zo zodpovednosti z vád dodaného tovaru. V danej veci žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala ani na jej predžalobnú výzvu, teda aj v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu mala voči žalovanej pohľadávky v celom žalobou uplatnenom rozsahu, v dôsledku čoho zastavenie konania v tejto časti rovnako nemôže byť pričítané ako jej zavinenie, ale výlučne ako zavinenie žalovanej. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovanej voči prvému výroku rozsudku v súlade s ustanovením § 386 písm. b) CSP odmietol a rozsudok vo zvyšnej časti v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná podaním zo 6. októbra 2021, v ktorom uviedla, že opätovne poukazuje na skutočnosť, že postupom súdu jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, pričom vo svojom odvolaní v ods. III. podrobne odôvodnila, v čom spočívalo porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces. Aj naďalej trvá na podanom odvolaní, ako aj na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Na základe uvedených skutočností žalovaná opakovane žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamieta a žalovanej priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
10. Pokiaľ žalovaná považovala za nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý neakceptoval žiadosť jej právneho zástupcu na odročenie pojednávania a tvrdila, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť dôvod jeho postupu, odvolací súd sa s touto jej argumentáciou nestotožňuje. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že predvolanie na pojednávanie nariadené na 29. júna 2021 bolo doručené do elektronickej schránky predchádzajúceho právneho zástupcu žalovanej Mgr. Petra Masaroviča 19. mája 2021. Predchádzajúci právny zástupca žalovanej Mgr. Peter Masarovič listom z 21. júna 2021 odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnych služieb a odvolal plnomocenstvo. Tento list osoba oprávnená konať v mene žalovanej prevzala 22. júna 2021. Právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. Ladislavovi Miklošovi bolo plnomocenstvo udelené 28. júna 2021, pričom toto plnomocenstvo v mene žalovanej podpísali D.. P. A., predseda predstavenstva a D.. A. B., člen predstavenstva. Splnomocnený právny zástupca žalovanej 29. júna 2021 o 8:10 hod. doručil do e-mailovej schránky podateľne Okresného súdu Prešov žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na 29. júna 2021 o 10:00 hod., ktorú odôvodnil nedostatočným priestorom na jeho prípravu. Ako prílohy tohto e-mailu boli súdu doručené sprievodný list a udelené plnomocenstvo. V sprievodnom liste žiadal súd o odročenie pojednávania nariadeného na 29. júna 2021 o 10:00 hod. z dôvodu, že právne zastupovanie žalovanej prevzal 28. júna 2021 a pre nedostatok času nebolo v jeho možnostiach sa dostatočne oboznámiť so spisovým materiálom tak, aby mohol v prospech svojho klienta riadne vykonávať úkony právnej služby. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovanej na tomto pojednávaní. Zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie na e-mail právneho zástupcu žalovanej reagovala e-mailom odoslaným právnemu zástupcovi žalovanej 29. júna 2021 o 8:38 hod., ktorým mu oznámila, že uvádzaný dôvod odročenia pojednávania nepovažuje za dôležitý, preto sa pojednávanie môže konať. Postup žalovanej, ktorá si deň pred pojednávaním ustanoví nového právneho zástupcu, sa javí ako snaha o zmarenie pojednávania, s prihliadnutím na dátum podania žaloby, právny názor odvolacieho súdu a dátum doručenia predvolania na pojednávanie. Navyše v predmetnej právnej veci ide o jednoduché právne posúdenie.
11. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo 19/2014 z 29. júla 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 3/2016 pod č. 24, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2 O. s. p.) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania. Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.
12. Berúc do úvahy právny názor vyslovený najvyšším súdom vo vyššie citovanom rozhodnutí, ale aj iné rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa súdy zaoberali otázkou odročenia pojednávania z dôvodu krátkosti času na prípravu pojednávania zapríčinenú udelením plnomocenstva právnemu zástupcovi stranou sporu bezprostredne pred termínom nariadeného pojednávania, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žiadosť právneho zástupcu žalovanej neakceptoval a pojednávanie nariadené na 29. júna
2021 o 10:00 hod. neodročil. Súčasne odvolací súd dodáva, že predmetné pojednávanie bolo nariadené po tom, ako bol prvý rozsudok súdu prvej inštancie na základe odvolania žalovanej uznesením, č. k. 3Cob/5-6/2021-298 z 25. marca 2021 v napadnutom II. a III. výroku zrušený a v rozsahu zrušenia mu bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom z odseku 31. odôvodnenia tohto uznesenia jasne vyplýva aj to, že ďalšie pojednávanie má súd prvej inštancie nariadiť tak, aby na ňom bolo umožnené zúčastniť sa aj štatutárnym orgánom, resp. členom štatutárnych orgánov sporových strán. Ak sa teda žalovaná prostredníctvom odvolania domáhala zrušenia skôr napadnutého rozsudku práve preto, aby bolo predsedovi jej predstavenstva umožnené zúčastniť sa pojednávania a tento svoj cieľ aj dosiahla a v predstihu jej bol známy aj termín ďalšieho pojednávania, podľa názoru odvolacieho súdu ani nemožno jej konanie spočívajúce v oneskorenom udelení plnomocenstva posúdiť inak ako snahu o oddialenie vyhlásenia rozsudku za okolností, keď s ohľadom na listinné dôkazy predložené súdu žalobkyňou bolo možné očakávať, že súd žalobe s výnimkou časti, v ktorej bola žalobkyňou vzatá späť, vyhovie.
13. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch osôb oprávnených konať v jej mene aj napriek tomu, že vypočutie jednej zo sporových strán je považované za prirodzenú súčasť práva na spravodlivý proces, odvolací súd konštatuje, že názor žalovanej o vypočutí sporových strán akceptuje, dôkazom čoho je aj odsek 23. odôvodnenia jeho predchádzajúceho rozhodnutia vydaného v tejto veci. Avšak nemožno hodnotiť ako pochybenie súdu to, že nevykonal výsluch predsedu, resp. člena predstavenstva žalovanej na pojednávaní, na ktorom sa sám predseda prípadne člen predstavenstva žalovanej napriek včas doručenému predvolaniu nielenže nezúčastnil, ale oneskoreným udelením splnomocnenia zapríčinil aj neúčasť právneho zástupcu žalovanej.
14. Odvolací súd nesúhlasí ani s argumentáciou žalovanej ohľadom vád plnenia zo strany žalobkyne, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôkladne vysporiadal tak s podaním žalovanej, obsahom ktorého bolo späťvzatie žaloby z dôvodu vystavenia dobropisu žalobkyňou, ako aj s otázkou vád tovaru dodaného žalobkyňou žalovanej. Okrem toho odvolací súd podotýka, že žalobkyňa listinným dôkazom predloženým súdu prvej inštancie preukázala, že dodávky krvnej plazmy od žalobkyne pre žalovanú už boli spracované, v dôsledku čoho už nie je možné ani predpokladať, že žalobkyňa bude musieť žalovanej vystavovať nejaké ďalšie dobropisy a vracať jej peniaze, ktoré už za dodanú krvnú plazmu zaplatila.
15. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.ÚS 569/2017 z 20. marca 2018, v ktorom ústavný súd vyslovil, že ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.
16. V danej veci sa žalobkyňa žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia 4.223.451,06 eur po tom, čo žalovanú listom z 13. novembra 2019 vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy a žalovaná jej aj napriek tejto výzve žalovanú sumu neuhradila. Po podaní žaloby strany sporu 7. júla 2020 uzatvorili dohodu o započítaní pohľadávok štátu vo výške 472.584,64 eur, ktorou boli započítané pohľadávky žalobkyne za dodanie krvnej plazmy proti pohľadávkam žalovanej za testovanie plazmy a dodávku albuteínu. Následne žalobkyňa titulom vyradenej krvnej plazmy ešte 11. septembra 2020 dobropisovala žalovanej sumu 15.519,92 eur a 3. júna 2021 dobropisovala žalovanej sumu 1.783,63 eur.
17. Čo sa týka späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 472.584,64 eur, odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne uvádzaným vo vyjadrení k odvolaniu, že žalovaná bola v čase podania žaloby v omeškaní s plnením peňažného záväzku v tejto časti, na započítanie nebol žalovanej doručený žiaden návrh, na započítanie pohľadávok žalovanej voči pohľadávkam žalobkyne ako pohľadávok štátu nemala žalovaná nárok (nemuselo prísť k ich započítaniu), započítané pohľadávky nie sú pohľadávkami vyplývajúcimi z vád plnenia a žalovaná aj sama v dohode o započítaní uviedla, že započítavané pohľadávky uznáva, Teda žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne.
18. Ohľadom dobropisovanej sumy žalovanej v celkovej výške 17.303,55 eur (15.519,92 eur + 1.783,63 eur) odvolací súd uvádza, že táto suma predstavuje len 0,4 % zo žalovanej sumy, a preto možno dospieť k záveru, že žalobkyňa mala neúspech iba v nepatrnej časti.
19. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
20. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozsudku označil ako predmet sporu zaplatenie 3.735.346,50 eur s príslušenstvom, t. j. sumu, ktorá zostane po odpočítaní súm 15.519,92 eur a 1.783,63 eur. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd podotýka, že späťvzatie žaloby v priebehu konania, a to ani opakované, nemá vplyv na zmenu predmetu sporu, a preto súd prvej inštancie mal aj v záhlaví (teraz) napadnutého rozsudku označiť ako predmet sporu zaplatenie 4.223.451,06 eur s príslušenstvom. Napriek tomu odvolací súd túto chybu súdu prvej inštancie nepovažuje za takú, pre ktorú by bolo potrebné skôr ako rozhodne o odvolaní žalovanej vrátiť vec súdu prvej inštancie za účelom vydania opravného uznesenia.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).