Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/140/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej PRO CIVITAS

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, v dovolacom konaní zastúpenej advokátskou

kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, proti povinnej L. B., U., o

vymoženie 802,39 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 7Er

3/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6.

februára 2014 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

[ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov – ďalej len „Exekučný poriadok“]

na základe rozhodcovského rozsudku z 24. septembra 2010 sp.zn. IIB0310060 Stáleho

rozhodcovského súdu, ktorý zriadila ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,

a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Revúca (súd prvého stupňa) uznesením z 15. júla 2013 č.k.

-59 uvedenú žiadosť súdneho exekútora zamietol. V odôvodnení poukázal na to,

že právna predchodkyňa oprávnenej (Poštová banka, a.s.) a povinný uzavreli úverovú zmluvu,

ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Vychádzal z toho, že na vec treba aplikovať

špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v o spotrebiteľských úveroch,

ako aj všeobecnú úpravu danú ustanoveniami o spotrebiteľských

zmluvách. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia odôvodnil vyslovením názoru

2

o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v zmluve o úvere pre značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

poukazujúc pritom aj na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Mal za to, že takáto doložka je neplatná, v dôsledku čoho

označený rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie

exekúcie. So zreteľom na uvedený záver, aplikujúc vo veci § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) na odvolanie oprávnenej uznesením

zo 6. februára 2014 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

podľa potvrdil. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že predmetná

rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4

písm. r/ a je preto neplatná. Zdôraznil, že nedostatok právomoci

rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má

v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá

navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súdy v danom

prípade: a/ rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov ( );

b/ rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/

), túto procesnú vadu vyvodzovala dovolateľka z názoru, že rozhodcovský súd

rozhodoval v súlade so zákonom na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy

a exekučné súdy nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke,

nesmú zamietnuť žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského

rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, ani opätovne posudzovať to, čo

preskúmal a záväzne právne vyhodnotil rozhodcovský súd; c/ rozhodovali napriek tomu, že sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( );

d/ odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať ( ) tým, že

bez zákonného dôvodu odmietli vykonať exekučný titul a nedostatočne odôvodnili svoje

rozhodnutia; e/ konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a svoje rozhodnutia založili

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s

ods. 1 druhá veta , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie, sú vymenované v a Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie

oprávnenej preto podľa ustanovení a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jej dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných exekučných veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad dovolací súd uvádza

rozhodnutia z 28. januára 2013 sp.zn. , sp.zn. , z 12. augusta

2013 sp.zn. , sp.zn. , zo 4. apríla 2013 sp.zn.

, zo 14. mája 2013 sp.zn. , sp.zn. , sp.zn.

, z 12. júna 2013 sp.zn. , sp.zn. , sp.zn.

, z 27. júna 2013 sp.zn. , z 3. júla 2013 sp.zn.

, z 28. októbra 2013 sp.zn. a konštatuje, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky najvyšší súd na odôvodnenia týchto

rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje aj

v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd o.i. konštatoval,

že:

1. dovolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom

rozhodovanie súdov vyplýva priamo zo zákona (porovnaj napr. ustanovenia § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. prekážku rozsúdenej veci ( ) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie

nemá charakter exekučného konania,

3. ustanovenie dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci,

ktorá nemôže začať bez návrhu (oprávnená ale podala návrh na vykonanie exekúcie),

4. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenej neodopiera právo na výkon rozhodnutia,

5. pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor

so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

6. skutkové a právne závery nižších súdov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1

a odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozhodnutia (§ 157

ods. 2 v spojení s a ),

7. postup banky nezodpovedal o bankách, lebo

rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc

rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (porovnaj

a o platobnom styku a o doplnení a zmene

niektorých zákonov),

8. nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávnenej, že slovenský preklad Smernice nie je

správny.

K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že uzavretá rozhodcovská doložka v danom prípade – z dôvodov

podaných nižšími súdmi – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1

5

); to zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla

založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý

za opísaného stavu nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k odňatiu

možnosti oprávnenej konať pred súdom. V danej veci nižšie súdy konali v medziach svojej

právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali

v súlade s právnymi predpismi, ich úvahy vychádzali z konkrétnych faktov, sú legitímne

a logické. Aj v rámci daného exekučného konania bol súd oprávnený, a to ex offo, skúmať

rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde

o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky ().

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady

(denegatio iustitiae).

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá prípustnosť dovolania. To isté platí aj o nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). I keby teda tvrdenia dovolateľky

o dovolacích dôvodoch podľa , boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu však neposudzoval), dovolateľkou vytýkané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej v súlade

s v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

6

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však povinnej náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, že nepodal v tomto smere návrh ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. augusta 2014

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová