Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/166/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne MUDr. V. P., bývajúcej

vo V., proti žalovanému

MUDr. J. P. V., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou so

sídlom v H., Hencovská 2043, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19.januára 2012 sp.zn. 15Co

125/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 1. marca 2011 právoplatným dňa

25. marca 2011 č.k. -248 zastavil konanie o žalobe žalobkyne ohľadom zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele č. 585 o výmere 229 m² v zmysle § 96

ods. 1 z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu v tejto časti. Vo zvyšku súd žalobu

vylúčil na samostatné konanie.

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 15. júla 2011 č.k. -12

zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným

na LV č. X., k.ú. H. ako parcela č. 302 - zastavaná plocha o výmere 1565 m², parcela

č. 303 - záhrada o výmere 175 m², parcela č. 304/1 - orná pôda vo výmere 1096 m², parcela

č. 304/2 - orná pôda o výmere 946 m², ako aj rodinnému domu súpisné číslo 2022,

postaveného na parcele č. 302 a toto vyporiadaval tak, že parcelu č. 302 - zastavaná plocha

2

o výmere 1565 m², parcelu č. 303 - záhrada o výmere 175 m², parcelu č. 304/1 - orná pôda

vo výmere 1096 m², ako aj rodinný dom súpisné číslo 2022, postavený na parcele č. 302

prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že tohto zaviazal vyplatiť žalobkyni

za jej podiel 7.736 € do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Do výlučného vlastníctva

žalobkyne prikázal nehnuteľnosť parcelu č. 304/2 - orná pôda o výmere 946 m², zapísanú

na LV č. X., k.ú. H. s tým, že táto je povinná zaplatiť žalovanému za jeho podiel 2.683€ do 60

dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy

štátu na účet Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, každému z nich

po 169 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si

vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje

rozhodnutie po právnej stránke oprel súd prvého stupňa o ustanovenia § 141 ods. 1, § 142

ods. 1 až 3, (ďalej len ,Z,,).

Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo

k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva v zákonnej trojročnej lehote po jeho zrušení

ani dohodou, ani rozhodnutím súdu, preto boli sporné nehnuteľnosti v podielovom

spoluvlastníctve účastníkov konania. Súd uskutočnil vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva kombináciou rozdelenia veci s prikázaním za jej primeranú náhradu. Vzal

do úvahy skutočnosť, že žalovaný jemu prikázané parcely užíval a staral sa o ne, žalobkyňa

zase užívala a starala sa o parcelu č. 304/2. Neakceptoval návrh žalovaného na užívanie

polovice rodinného domu žalovanou nakoľko, žalobkyňa s takýmto riešením nesúhlasila

a neboli u nej ani splnené predpoklady účelného využitia veci, ako aj s ohľadom na vzájomné

vzťahy účastníkov konania ako bývalých manželov. Súd I. stupňa konštatoval, že žalovaný

nepredložil žiadne potvrdenie o vyporiadaní spoluvlastníctva, ani nepreukázal, že finančné

prostriedky, ktoré mal žalobkyni poskytnúť po rozvode manželstva, boli určené na účely

vyporiadania spoluvlastníctva. Cenu sporných nehnuteľností súd určil na základe znaleckého

posudku Ing. M. O. č. 158/2007, parc. č. 304/2 ohodnotením na sumu 107.751,60,-Sk

(3.576,70 €), ostatný majetok na sumu 932.248,40-Sk (30.944,96 €). Keďže k dotknutým

nehnuteľnostiam bol žalovaný zapísaný ako podielový spoluvlastník pod B/1 v podiele ½

a pod B/2 boli obaja účastníci zapísaní na podiel tiež v ½, súd vychádzal z toho, že

spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje ¾ a žalobkyne ¼. Preto uložil žalobkyni

povinnosť vyplatiť žalovanému za prikázaný spoluvlastnícky podiel sumu 2.682,53€

zodpovedajúcu ¾ z hodnoty prikázanej veci (3.576,70 €) a žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni za prikázaný spoluvlastnícky podiel sumu 7.736 € zodpovedajúcu ¼ z hodnoty

nehnuteľnosti prikázanej žalovanému 30.944,96 €. O trovách konania štátu rozhodol podľa

3

a zaviazal účastníkov na úhradu polovice sumy z vyúčtovaného

znalečného. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 19. januára 2012 sp.zn.

na základe odvolania žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne

správny ( ). Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého

stupňa, ktorý považoval za správny a v celom rozsahu sa s ním stotožnil. Odvolací súd mal

zato, že rozhodnutie okresného súdu bolo zákonné a vecne správne, poukázal na správne

dôvody aj spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi prikázaním

veci za náhradu v takom pomere a rozsahu, ako o tom rozhodol súd prvého stupňa.

Konštatoval, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové okolnosti ani námietky, ktoré by

spochybnili správnosť napadnutého rozhodnutia a neprodukoval žiadne dôkazy

na preukázanie skutočnosti, že žalobkyni vyplatil jej podiel, resp. že došlo k ich vzájomnému

vyporiadaniu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie (č.l. 88) doplnené

podaním jeho právnej zástupkyne zo 4. novembra 2013 (č.l. 257). V dovolaní rozsiahle opísal

skutkové okolnosti prejednávanej veci a opätovne tvrdil, že so žalobkyňou v roku 1989

uzatvoril dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva dotknutých nehnuteľností (dohodu

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a na jej základe žalobkyni vyplatil

dohodnuté finančné prostriedky za jej podiely na spoločnom majetku. Svoje dovolanie

zdôvodnil dovolacím dôvodom v zmysle , ktorý konkretizoval

vadou podľa Vytýkal súdu prvého stupňa, že vo veci bolo vytýčené iba

jedno pojednávanie dňa 15. júla 2011, ktorého sa on ani jeho právny zástupca nezúčastnili,

pretože mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie i keď sa ho chcel osobne zúčastniť.

Súd na tomto pojednávaní rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné

podmienky a tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolateľ tiež poukázal

na skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania v písomnosti z 11. októbra 2011 uviedol,

že sa bude obhajovať sám a v liste z 25. novembra 2011 adresovanom JUDr. K. uviedol, že sa

cíti byť schopný obhajovať aj sám. Vzhľadom k tomu, že každý úkon je potrebné posudzovať

podľa jeho obsahu, týmto spôsobom vypovedal plnomocenstvo dané vtedajšiemu právnemu

zástupcovi JUDr. M. K.. Z tohto dôvodu už v čase doručovania rozsudku odvolacieho súdu

nebol zastúpený právnym zástupcom a rozsudok mal byť doručený priamo jemu. Keďže sa

tak nestalo, nemohol tento rozsudok nadobudnúť právoplatnosť a rozsudky oboch súdov trpia

vadou podľa Preto žiadal, aby dovolací súd podľa ,

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa ponechala posúdenie dôvodnosti podaného opravného prostriedku

na úvahu dovolaciemu súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), ešte pred

tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či účastník konania podal dovolanie v zákonom určenej lehote.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že v priebehu odvolacieho konania odvolal

plnomocenstvo dané vtedajšiemu právnemu zástupcovi JUDr. M. K. a napriek tomu mu

okresný súd nedoručil rozsudok odvolacieho súdu, ktorý doposiaľ nenadobudol

právoplatnosť.

Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu

účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú

účinné, len čo im ich oznámil súd. ( )

V zmysle každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je

úkon nesprávne označený.

Vyššie citované ustanovenia predstavuje interpretačné pravidlo

pre právnu kvalifikáciu úkonov urobených účastníkmi konania v tých prípadoch, keď je úkon

nesprávne pomenovaný, respektíve jeho označenie sa nezhoduje s obsahovými prvkami

požadovanými pre daný procesný úkon hypotézou procesnoprávnej normy, ale napĺňa

obsahové znaky iného procesného úkonu, a to tak, že ho súd posudzuje podľa jeho

skutočného obsahu prejaveného navonok. To znamená, že každý úkon sa musí posudzovať

z objektívneho hľadiska, t.j. podľa toho ako sa tento úkon javí navonok i keď by to

nezodpovedalo skutočnej vôli účastníka konania. ,,Súd totiž nemôže určitému úkonu dávať

iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej

argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu

účastníka, a to ani v prípade, že došlo k omylu vo vôli účastníka konania a rozporu medzi

skutočnou, objektívne prejavenou vôľou a vnútornou, zamýšľanou vôľou účastníka

,(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 10. 2010, sp.zn. ).

Žalovaný udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní JUDr. M. K., advokátovi,

ústne do zápisnice na pojednávaní konanom dňa 16. mája 2005.

Dovolateľ vo svojom dovolaní tvrdil, že odvolal plnú moc udelenú jeho právnemu

zástupcovi JUDr. M. K., a to podaním z 11. októbra 2011 adresovaným Okresnému súdu

Vranov nad Topľou, v ktorom uviedol, že sa bude obhajovať sám a nepotrebuje advokáta.

Obsah tohto vyjadrenia však nezodpovedá procesnému úkonu - oznámenia účastníka voči

súdu v zmysle , že z jeho strany došlo k odvolaniu plnej moci. I keď

nemá ustanovenia, ktoré by vyžadovali pre tento procesný úkon

špeciálne náležitosti, musí daný procesný úkon zodpovedať požiadavkám určitosti

a zrozumiteľnosti tak, aby súdu bolo zrejmé, čo účastník týmto procesným úkonom sleduje (§

42 ods. 3). Zo žalovaným použitej formulácie nie je možné konštatovať, že išlo o platné

odvolanie plnej moci udelenej advokátovi. Inými slovami ak účastník vyjadrí svoju vôľu

obhajovať sa sám, to ešte neznamená, že súčasne prejavil svoju vôľu ukončiť zmluvný vzťah

so svojím právnym zástupcom. Rovnako ak uvedie, že nepotrebuje advokáta, nemožno z tohto

prejavu vôle vydedukovať, že svojmu advokátovi plnú moc odvoláva, pokiaľ tak neurobí

výslovným prejavom vôle, z ktorého vyplynie, že zástupca už nie je ďalej oprávnený robiť

v konaní procesné úkony v jeho mene. Okrem toho dovolací súd nemôže tento úkon

žalovaného posúdiť izolovane bez zohľadnenia jeho následných úkonov, ktoré sú v priamom

rozpore s jeho tvrdením o odvolaní plnej moci a ktoré sa v tomto kontexte javí ako účelové,

nakoľko žalovaný si bol vedomý oneskoreného podania dovolania. V liste z 25. novembra

2011 adresovanom JUDr. K. (č.l. 55 spisu) dovolateľ žiadal právneho zástupcu o poskytnutie

informácií týkajúcich sa podaného odvolania a tiež požadoval, aby bol prítomný na

pojednávaní pred odvolacím súdom, uvedené podanie však neobsahovalo žiadnu zmienku

o ukončení dohody o zastúpení zo strany žalovaného. To, že v tomto podaní uviedol, že sa cíti

byť schopný aj sám obhajovať, mohlo rovnako znamenať len toľko, že chce byť osobne

vypočutý odvolacím súdom, nie však že netrvá na ďalšej účasti svojho zástupcu v tomto

konaní. Ďalej z obsahu listu JUDr. K. zo 6. marca 2012 (na č.l. 225 spisu) adresovanom

žalovanému je celkom zjavné, že žalovaný aj naďalej žiadal od právneho zástupcu

poskytovanie právnej pomoci a ten mu túto právnu pomoc poskytol a navrhol žalovanému

6

možné ďalšie riešenia v tejto veci, čo je v priamom rozpore s jeho súčasným tvrdením

v dovolaní, že plnú moc tomuto právnemu zástupcovi odvolal. Z obsahu spisu vyplýva, že

okresný súd doručil rozsudok odvolacieho súdu právnemu zástupcovi žalovaného dňa

25. januára 2012, pričom žalovaný uvedenú skutočnosť nejakým spôsobom nenamietal, a to

ani vo svojom dovolaní, urobila tak až jeho právna zástupkyňa v doplnení dovolania. Z týchto

dôvodov mal dovolací súd zato, že procesné zastúpenie žalovaného JUDr. M. K. na základe

zmluvného zastúpenia v čase doručovania rozsudku odvolacieho súdu naďalej trvalo

a rozsudok bol v súlade s účinne doručený tomuto právnemu zástupcovi,

a teda i žalovanému.

Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania žalovaným vychádzal

z ustanovenia , podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom

stupni.

V zmysle ustanovenia , zmeškanie lehoty na podanie dovolania

podľa odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote

na odvolacom alebo dovolacom súde.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa,

ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne

na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný

deň ( ).

Ako vyplýva zo spisu rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. januára 2012 sp.zn.

bol doručovaný právnemu zástupcovi žalovaného poštou. Z doručenky, ktorá

je pripojená k pokynu na doručenie tohto rozhodnutia (č.l. 77 spisu) vyplýva, že právny

zástupca žalobkyne aj právny zástupca žalovaného prevzali doručované rozhodnutie osobne

dňa 25. januára 2012.

Doručením rozsudku odvolacieho súdu všetkým účastníkom konania nadobudlo toto

rozhodnutie právoplatnosť ( ). V nadväznosti na vyššie uvedené

ustanovenia treba vychádzať z toho, že jednomesačná lehota zákonom vymedzená na podanie

dovolania ( ) začala v danom prípade plynúť 25. januára 2012, kedy

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť, a jej koniec pripadol

na sobotu 25. februára 2012, pričom posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci

pracovný deň ( ), t.j. pondelok 27. februára 2012.

Pokiaľ dovolateľ, ako to vyplýva z podacej pečiatky na poštovej obálke, v ktorej bolo

dovolanie doručené (č.l. 88 spisu), podal dovolanie na poštovú prepravu až 12. septembra

2012, urobil tak oneskorene.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie

žalovaného odmietol podľa v spojení s

Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa dovolaním z hľadiska

jeho procesnej prípustnosti ( a ), ani opodstatnenosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

) a tiež preto, že žiadne trovy jej podľa obsahu spisu nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. augusta 2014

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová