Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Oboer/210/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so sídlom

A., IČO: X., zastúpeného V., s. r. o., so sídlom K., IČO: X., proti povinnému L., nar. X.,

bytom T.T., o vymoženie pohľadávky 931,08 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Košice - okolie pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 20. decembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

931,08 eur s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval

rozhodcovským rozsudkom S. pri R., a. s., sp. zn. IIC12100213 zo dňa 02. 12. 2011. Súdny

exekútor JUDr. R. následne v zmysle o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Košice - okolie o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie. Okresný súd Košice – okolie uznesením z 13. 09. 2012 č. k.

-51 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Zamietnutie žiadosti odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej

2

doložky nachádzajúcej sa v úverovej zmluve z 19. 09. 2008 (vo všeobecných obchodných

podmienkach pre úver článok 10).

Prvostupňový súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak ako je

tomu v predmetnej zmluve (rozhodcovská doložka sa nachádza v prechodných a záverečných

ustanoveniach obchodných podmienok pre úver, podpisom zmluvy povinný súčasne vyslovil

súhlas so všeobecnými podmienkami bez toho, aby ich mohol meniť či dopĺňať,

rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne, miesto rozhodcovského konania

bolo dojednané neprimerane ďaleko do bydliska povinného, avšak blízko sídla oprávneného,

v prípade sporu núti rozhodcovská doložka spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu, čím spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa), ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú je v rozpore s vnútroštátnymi

predpismi upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a ustanoveniami smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú

podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, bol vtedy

vydaný v rozpore so zákonom. Prvostupňový súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením z 20. decembra 2012

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že sa zhoduje

s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa v súlade s ustanovením § 219 ods. 2

obmedzil na konštatovanie ich správnosti. Na ich doplnenie dodal, že v danom

prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere z obsahu, ktorej vyplýva, že

povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba – nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd

prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše oprávneným nebol v priebehu

odvolacieho konania tvrdený ani preukázaný opak. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia ,

v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ citovaného zákona za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci

dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

3

v rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka

v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53

ods. 4 (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné,

a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý žiadal,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne, aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého a druhého stupňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením

, t. j., že dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a a ustanovením , , , , že sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ako

dovolací dôvod uvádzal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( až c/ ). Podľa jeho

názoru exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku, rozhodcovské konanie ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná

prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Považoval za neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť

a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretože nebol podaný návrh na začatie konania

o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktiež boli splnené všetky podmienky

pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie možnosti pred súdom konať

vyvodzoval zo skutočnosti, že rozhodnutia súdov nižších stupňov neboli dostatočne

odôvodnené. Vyčítal súdom oboch stupňov, že mu odopreli právo na výkon rozhodnutia

vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku na základe nesprávneho právneho posúdenia veci

(predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie otázky o existencii neprijateľnej podmienky

4

dojednanej v úverovej zmluve, záveru o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky,

výkladu ustanovenia , Exekučného poriadku,

zákona o rozhodcovskom konaní, či povinností podľa ustanovení zákona o bankách)

prvostupňovým a odvolacím súdom. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový

a právny stav veci, význam rozhodcovského konania, ktoré porovnáva s občianskym súdnym

konaním. Poukázal na význam ochrany práv spotrebiteľa vo svetle implementovanej

Smernice Rady 93/13/EHS do právneho poriadku Slovenskej republiky a jej skutočný význam

v judikatúre ESD s prihliadnutím na závery prijaté v konkrétne uvádzaných prípadoch.

Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré oprávnený napadol dovolaním nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

5

uvedenému v až c/ Dovolanie oprávneného preto podľa

ustanovení a nie je prípustné.

Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ust. V uvedenom

ustanovení je však upravená prípustnosť dovolania proti rozsudku. Oprávnený však

v podanom dovolaní napáda nie rozsudok, ale uznesenie odvolacieho súdu, a preto je

vylúčené, aby bola prípustnosť dovolania založená týmto ustanovením.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

aj uzneseniu) a z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle , ale nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k niektorej z vád vymenovaných

v tomto ustanovení, ale rozhodujúce je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov ( ).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy (viď bližšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní len, ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

6

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu

je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľ procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať

v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba, že „nedisponujú legitimáciou určovať

existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného

titulu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok“ a teda, že bez zákonom zvereného

oprávnenia v exekučnom konaní skúmali existenciu rozhodcovskej zmluvy Dovolateľ tu teda

namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení

zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď ) nejde zo strany

oprávneného o námietku nedostatku právomoci súdov, ale o námietku inú vo väzbe na otázku

zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov, na ktorých v danom prípade založili

svoje rozhodnutia.

Oprávnený takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237

písm. a/ ) dostatočne nezohľadňuje, že ním napadnuté rozhodnutie bolo vydané

v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona

(viď napríklad ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).

Dovolateľ namieta vadu podľa , t. j., že sa v tej istej veci už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať

znova.

Podľa súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka rozsúdenej veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej

existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. V zmysle tejto prekážky

nemôže sa o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova. Pojem „tá istá vec“

treba vykladať v tom zmysle, že musí ísť o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania,

t. j., že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávneného P., s. r. o.,

so sídlom v B., IČO: X.X., proti povinnému L., nar. X., bytom T., o vymoženie pohľadávky

931,08 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn.

nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým

rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou

( ).

Z obsahu dovolania oprávneného ďalej vyplýva, že namieta vadu podľa § 237 písm. e/

a túto vyvodzuje zo skutočnosti, že súdy skúmali splnenie podmienky pre vydanie

rozhodcovského rozsudku, hoci povinný skúmanie splnenia týchto podmienok nežiadal.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu

nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania. Táto

vada však zistená nebola.

Exekučný súd totiž v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej žiadosti rozhodne v lehote 15 dní (§ 44

Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2

) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania

v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnený uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov (ich

právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutie.

Na námietku oprávneného, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo

skúmať povahu rozhodcovskej doložky dovolací súd na podstatu a zmysel tejto námietky

prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade

v zmysle O procesnú vadu konania uvedenú v tomto zákonom

ustanovení ide tiež v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené podmienky, takým

zastavením sa totiž oprávnenému odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci nešlo ani o prípad

zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Súdy

správne skúmali, či v danej veci boli splnené podmienky pre zamietnutie žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to posudzovaním platnosti

rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej

zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou

skutočnosťou – spotrebiteľskou zmluvou). V exekučnom konaní tak realizovali svoje

oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j.

oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ súdy

po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že

nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech povinného, rozhodli o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tým neodňali oprávnenému možnosť konať pred

súdom.

Podľa názoru dovolateľa uznesenie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené.

Vzhľadom na uvedenú námietku oprávneného bolo potrebné zaujať právny záver

o tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania

v zmysle alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania v zmysle

Je potrebné uviesť, že vada konania uvedená v znamená vždy

porušenie aj Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd (napr. ). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne

platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje až

intenzitu vady konania v zmysle

neupravuje aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi ani nestanovuje predpoklady

ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva

na súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach

predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom

9

konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom

konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším

procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania ( ) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod

( ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

na rozdiel od procesných vád vymenovaných v považuje síce za relevantný

dovolací dôvod ( ) nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Uvedený záver je obsiahnutý už v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. augusta 1997 sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 (časť právnej

vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“). Z tohto judikátu vychádza

dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá považuje

nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môže zakladať

dôvodnosť dovolania nie však jeho prípustnosť podľa O aktuálnosti

uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj nedávne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 10. novembra 2011 sp. zn. , podľa ktorého uvedený právny názor

k výkladu považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný

a neporušujúci základné práva sťažovateľa.

Dovolací súd vychádzajúc z uvedeného judikátu preto dospel k záveru,

že na vytýkanú vadu rozhodnutia odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie by mohol

prihliadnuť len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného

dôvodu.

Dovolateľom namietané, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (, ) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi,

10

samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu,

a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže prípustnosť dovolanie nemožno vyvodiť z ustanovenia

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b v spojení s ust. § 142 ods. 1

tak, že ich náhradu povinnému nepriznal, pretože si náhradu trov dovolacieho konania

neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 14. augusta 2014

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová