Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ed9/392520.5caa98.pdf
PDF · 109.59 KB
No categories available
10Sžso/39/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 10Sžso/39/2013
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu
v právnej veci žalobkyne K. K., nar. X., bytom P. , zastúpenej splnomocneným zástupcom D.
K., nar. X., bytom P., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny,
Bratislava, pracovisko Žilina so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. AZ/2012/01124/004 zo dňa 25.06.2012, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/73/2012-32 zo dňa 7. mája 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k.
20S/73/2012-32 zo dňa 7. mája 2013, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
I.
Žalovaný rozhodnutím č. AZ/2012/01124/004 zo dňa 25.06.2012 ako odvolací
správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča č. A/2012/13306/RM/01 zo dňa 10.04.2012, ktorým
nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Rozhodol tak s odôvodnením,
že komplexným posudkom zo dňa 14.03.2012 bola žalobkyni stanovená miera funkčnej
poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časť VIII. A. bod 8 písm. c) k zákonu o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ale nebola jej navrhnutá
požadovaná forma kompenzácie – peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Pretože klientka
sa nedostavila na písomné predvolanie na úrad, navštívili ju pracovníčky oddelenia
posudkových komisií činnosti úradu a zistili, že je schopná chôdze len na krátke vzdialenosti
a pri osobnom pohovore uviedla, že medzi jej integračné aktivity patria občasné návštevy
kostola (jedenkrát mesačne), inak sa zdržiava doma. Frekvencia jej integračných aktivít je
teda minimálna a zodpovedá zdravotnému postihnutiu klientky, ktorá na zdravotné vyšetrenia
má možnosť využívať sanitárne vozidlo.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ani napriek odkázanosti žalobkyne na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nemohol odporučiť peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla, pretože nespĺňa zákonnú podmienku podľa § 38 ods. 9 zákona
č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
v znení neskorších predpisov, týkajúcu sa integračných predpokladov – závažnosť
zdravotného postihnutia jej neumožňuje vykonávanie častejších a pravidelných integračných
aktivít.
II.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej krajský súd
napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) rozhodnutie žalovaného č. AZ/2012/01124/004 zo dňa 25.06.2012 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia po citácii relevantných právnych predpisov uviedol,
že žalobkyňa svoju žiadosť odôvodnila prepravou osobným motorovým vozidlom, ktoré
využíva na návštevu rodiny, kostola, lekára, prírody. Z obsahu spisu súd dospel k záveru, že
zistený skutkový stav neumožňuje prijatie jednoznačného záveru, že žalobkyňa nemá aktivity,
na ktoré by mohla využiť príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla. Na jednej strane je potrebné zohľadniť,
že žalobkyňa aj vzhľadom na svoj vek (91 rokov) a zdravotný stav (okrem iného trpí
miernymi známkami demencie senilis) nemôže mať také aktivity, ktoré by ju integrovali do
spoločenského života spôsobom, ako je to obvyklé u mladších osôb. Na druhej strane len
z týchto okolností nemožno prijať záver, že u žalobkyne nie sú také integračné aktivity, resp.
snahy o integračné aktivity, ako to má na mysli § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.
Aj vo veku 91 rokov a pri známkach miernej demencie žalobkyňa môže mať aktivity spojené
s jej spoločenským vyžitím, najmä návštevy svojich rodinných príslušníkov, na ktoré bude
potrebné vypočuť okrem už vypočutej žalobkyne aj jej rodinných príslušníkov, najmä tých,
ktorí sa o ňu osobne starajú. Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej
žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnila.
III.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalovaný odvolanie, pretože sa
nestotožňuje so závermi krajského súdu. Správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe
komplexných posudkov, ktoré vychádzali z lekárskych posudkov vydaných v súlade s § 11
zákona č. 447/2008 Z.z. Podľa nich je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, nakoľko nie je schopná prepravy verejnou hromadnou
dopravou, ale nebolo preukázané, že menovaná má zvýšené výdavky na prevádzku osobného
motorového vozidla v porovnaní s fyzickou osobou jej veku, ktorá nie je ťažko zdravotne
postihnutá. Žalobkyňa je v pozícii opatrovanej a nie je aktívnym subjektom riešenia svojej
životnej situácie a už vôbec nie integrácie, preto jej bol navrhnutý peňažný príspevok na
opatrovanie. Požadovaný peňažný príspevok by v tomto prípade neplnil zákonom
predpokladaný účel – pravidelné integračné aktivity. Žalovaný považuje skutkový stav pre
požadovanú fakultatívnu dávku za dostatočne zistený a všetky následné vyjadrenia rodinných
príslušníkov považuje za účelové. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobkyni neprizná náhradu trov konania.
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny. Poukázala na skutočnosť, že predmetný peňažný príspevok sa v zmysle
§ 39 ods. 9 zákona poskytuje okrem iného aj na realizáciu rodinných a občianskych aktivít,
pod ktoré možno zahrnúť i návštevu vnukov, syna, osobnú účasť na chate, kde sa rodina
stretáva a podobne a pod občiansku aktivitu návštevu kostola, cintorína, stretnutie so svojimi
vrstovníkmi pri prehliadke obce a pod. Je nesporné, že sa ich nemôže zúčastniť verejnou
hromadnou dopravou a má za to, že zákonodarca za zvýšené výdavky považoval rozdiel
medzi nákladmi, ktoré vzniknú pri verejnej doprave a individuálnej doprave osobným
motorovým vozidlom a nie medzí nákladmi zdravej a postihnutej osoby, ako to uvádza
žalovaný. Rozsah aktivít zákon nešpecifikuje, pričom ich vykonávanie bolo v konaní
preukázané, čím považuje zákonný predpoklad pre priznanie príspevku za splnený.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozhodnutie žalovaného a rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania a v medziach žaloby,
odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p.
a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c)
O.s.p., t. j. z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Napriek námietkam žalovaného odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu
o naplnení tohto zákonného dôvodu na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Aj v konaní
vo veciach kompenzácie má správny orgán povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len
návrhmi účastníka konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku), rovnako platia ustanovenia
o dokazovaní a o rozhodnutí, ktoré musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti, medzi ktoré nesporne patrí aj jeho náležité odôvodnenie.
V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je vzhľadom na jej vek a zdravotné postihnutie
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, sporné bolo splnenie
zákonnej podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorými sú
podľa § 39 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov výdavky na pohonné
látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity
alebo občianske aktivity. Zo zákonného znenia nevyplýva, že by malo ísť o zvýšené
výdavky v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keďže zákon v citovanom ustanovení
výslovne uvádza, že ide o výdavky na pohonné látky, v danom prípade v súvislosti
s rodinnými alebo občianskymi aktivitami, ktorých sa žalobkyňa môže zúčastniť len osobným
motorovým vozidlom. Aj odvolací súd považuje záver správnych orgánov, že žalobkyňa sa
takýchto aktivít nezúčastňuje, resp. len v minimálnom počte, ktorý nenapĺňa zákonnú
podmienku, za predčasný, nemajúci oporu v dosial vykonanom dokazovaní a požiadavku
krajského súdu na doplnenie dokazovania v naznačenom smere považuje preto za správnu.
Z uvedených dôvodov teda ani odvolací súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za
zákonné a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. potvrdil v celom rozsahu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu
nepriznal, pretože úspešnej žalobkyni trovy nevznikli a žalovaný nemal v konaní úspech.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. augusta 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová