Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžso/39/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu

v právnej veci žalobkyne K. K., nar. X., bytom P. , zastúpenej splnomocneným zástupcom D.

K., nar. X., bytom P., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny,

Bratislava, pracovisko Žilina so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. AZ/2012/01124/004 zo dňa 25.06.2012, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. -32 zo dňa 7. mája 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k.

-32 zo dňa 7. mája 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

I.

Žalovaný rozhodnutím č. AZ/2012/01124/004 zo dňa 25.06.2012 ako odvolací

správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča č. A/2012/13306/RM/01 zo dňa 10.04.2012, ktorým

nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich

2

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Rozhodol tak s odôvodnením,

že komplexným posudkom zo dňa 14.03.2012 bola žalobkyni stanovená miera funkčnej

poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časť VIII. A. bod 8 písm. c) k zákonu o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ale nebola jej navrhnutá

požadovaná forma kompenzácie – peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Pretože klientka

sa nedostavila na písomné predvolanie na úrad, navštívili ju pracovníčky oddelenia

posudkových komisií činnosti úradu a zistili, že je schopná chôdze len na krátke vzdialenosti

a pri osobnom pohovore uviedla, že medzi jej integračné aktivity patria občasné návštevy

kostola (jedenkrát mesačne), inak sa zdržiava doma. Frekvencia jej integračných aktivít je

teda minimálna a zodpovedá zdravotnému postihnutiu klientky, ktorá na zdravotné vyšetrenia

má možnosť využívať sanitárne vozidlo.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ani napriek odkázanosti žalobkyne na

individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nemohol odporučiť peňažný príspevok

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla, pretože nespĺňa zákonnú podmienku podľa § 38 ods. 9 zákona

č. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

v znení neskorších predpisov, týkajúcu sa integračných predpokladov – závažnosť

zdravotného postihnutia jej neumožňuje vykonávanie častejších a pravidelných integračných

aktivít.

II.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej krajský súd

napadnutým rozsudkom podľa (ďalej

len „“) rozhodnutie žalovaného č. AZ/2012/01124/004 zo dňa 25.06.2012 zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia po citácii relevantných právnych predpisov uviedol,

že žalobkyňa svoju žiadosť odôvodnila prepravou osobným motorovým vozidlom, ktoré

využíva na návštevu rodiny, kostola, lekára, prírody. Z obsahu spisu súd dospel k záveru, že

zistený skutkový stav neumožňuje prijatie jednoznačného záveru, že žalobkyňa nemá aktivity,

na ktoré by mohla využiť príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením

prevádzky osobného motorového vozidla. Na jednej strane je potrebné zohľadniť,

3

že žalobkyňa aj vzhľadom na svoj vek (91 rokov) a zdravotný stav (okrem iného trpí

miernymi známkami demencie senilis) nemôže mať také aktivity, ktoré by ju integrovali do

spoločenského života spôsobom, ako je to obvyklé u mladších osôb. Na druhej strane len

z týchto okolností nemožno prijať záver, že u žalobkyne nie sú také integračné aktivity, resp.

snahy o integračné aktivity, ako to má na mysli

Aj vo veku 91 rokov a pri známkach miernej demencie žalobkyňa môže mať aktivity spojené

s jej spoločenským vyžitím, najmä návštevy svojich rodinných príslušníkov, na ktoré bude

potrebné vypočuť okrem už vypočutej žalobkyne aj jej rodinných príslušníkov, najmä tých,

ktorí sa o ňu osobne starajú. Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu

nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že úspešnej

žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnila.

III.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalovaný odvolanie, pretože sa

nestotožňuje so závermi krajského súdu. Správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe

komplexných posudkov, ktoré vychádzali z lekárskych posudkov vydaných v súlade s § 11

Podľa nich je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom, nakoľko nie je schopná prepravy verejnou hromadnou

dopravou, ale nebolo preukázané, že menovaná má zvýšené výdavky na prevádzku osobného

motorového vozidla v porovnaní s fyzickou osobou jej veku, ktorá nie je ťažko zdravotne

postihnutá. Žalobkyňa je v pozícii opatrovanej a nie je aktívnym subjektom riešenia svojej

životnej situácie a už vôbec nie integrácie, preto jej bol navrhnutý peňažný príspevok na

opatrovanie. Požadovaný peňažný príspevok by v tomto prípade neplnil zákonom

predpokladaný účel – pravidelné integračné aktivity. Žalovaný považuje skutkový stav pre

požadovanú fakultatívnu dávku za dostatočne zistený a všetky následné vyjadrenia rodinných

príslušníkov považuje za účelové. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobkyni neprizná náhradu trov konania.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť

ako vecne správny. Poukázala na skutočnosť, že predmetný peňažný príspevok sa v zmysle

§ 39 ods. 9 zákona poskytuje okrem iného aj na realizáciu rodinných a občianskych aktivít,

4

pod ktoré možno zahrnúť i návštevu vnukov, syna, osobnú účasť na chate, kde sa rodina

stretáva a podobne a pod občiansku aktivitu návštevu kostola, cintorína, stretnutie so svojimi

vrstovníkmi pri prehliadke obce a pod. Je nesporné, že sa ich nemôže zúčastniť verejnou

hromadnou dopravou a má za to, že zákonodarca za zvýšené výdavky považoval rozdiel

medzi nákladmi, ktoré vzniknú pri verejnej doprave a individuálnej doprave osobným

motorovým vozidlom a nie medzí nákladmi zdravej a postihnutej osoby, ako to uvádza

žalovaný. Rozsah aktivít zákon nešpecifikuje, pričom ich vykonávanie bolo v konaní

preukázané, čím považuje zákonný predpoklad pre priznanie príspevku za splnený.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozhodnutie žalovaného a rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania a v medziach žaloby,

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s

a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c)

, t. j. z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Napriek námietkam žalovaného odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu

o naplnení tohto zákonného dôvodu na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Aj v konaní

vo veciach kompenzácie má správny orgán povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci

a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len

návrhmi účastníka konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku), rovnako platia ustanovenia

o dokazovaní a o rozhodnutí, ktoré musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí

obsahovať predpísané náležitosti, medzi ktoré nesporne patrí aj jeho náležité odôvodnenie.

V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je vzhľadom na jej vek a zdravotné postihnutie

odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, sporné bolo splnenie

zákonnej podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených

výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorými sú

podľa v znení neskorších predpisov výdavky na pohonné

látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré fyzická osoba s ťažkým

zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity

alebo občianske aktivity. Zo zákonného znenia nevyplýva, že by malo ísť o zvýšené

5

výdavky v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keďže zákon v citovanom ustanovení

výslovne uvádza, že ide o výdavky na pohonné látky, v danom prípade v súvislosti

s rodinnými alebo občianskymi aktivitami, ktorých sa žalobkyňa môže zúčastniť len osobným

motorovým vozidlom. Aj odvolací súd považuje záver správnych orgánov, že žalobkyňa sa

takýchto aktivít nezúčastňuje, resp. len v minimálnom počte, ktorý nenapĺňa zákonnú

podmienku, za predčasný, nemajúci oporu v dosial vykonanom dokazovaní a požiadavku

krajského súdu na doplnenie dokazovania v naznačenom smere považuje preto za správnu.

Z uvedených dôvodov teda ani odvolací súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za

zákonné a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1

a 2 potvrdil v celom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a prvá veta tak, že účastníkom ich náhradu

nepriznal, pretože úspešnej žalobkyni trovy nevznikli a žalovaný nemal v konaní úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. augusta 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová