Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/30/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného B., so sídlom v B.,

IČO: X., v dovolacom konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou V., so sídlom v B., za

ktorú koná advokát konateľ JUDr. J., proti povinnému J., bývajúcemu v L., o vymoženie

1 831,07 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline

z 26. júna 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie

sumy 1 831,07 Eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť mu vymáhanú sumu

preukazoval k návrhu pripojeným rozhodcovským rozsudkom z 12. augusta 2011 sp. zn. W.

vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti R., so sídlom v B.. Súdny

exekútor následne poţiadal v zmysle o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) Okresný súd Liptovský Mikuláš o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Okresný súd Liptovský Mikuláš (exekučný súd) uznesením z 10. februára 2012 č.k.

-38 ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia

§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a § 25 ods. 1, 2, 3 a § 51 ods. 3 zákona

2

č. o rozhodcovskom konaní a s poukazom na to, ţe exekučný súd v kaţdom

štádiu konania skúma, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti

rozhodnutia. Zdôraznil, ţe formálnou vykonateľnosťou sa rozumie splnenie zákonom

predpísaných náleţitostí o doručovaní rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní

resp. nepodaní riadneho opravného prostriedku. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením

o vykonateľnosti rozhodnutia, preto preskúmal správnosť vyznačenia doloţky vykonateľnosti,

pričom zistil pochybenie pri doručovaní rozhodcovského rozsudku povinnému. Poukázal

na to, ţe rozhodcovský rozsudok sa musí doručiť účastníkovi konania do vlastných rúk a tzv.

fikciu doručenia moţno pouţiť iba v prípade, ak sú splnené všetky náleţitosti. Zákon

o rozhodcovskom konaní bliţšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje

na ustanovenia . Preto ak pri doručovaní zásielky do vlastných

rúk nebol dodrţaný postup uvedený v nemoţno povaţovať rozhodcovský

rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. Uviedol,

ţe v preskúmavanej veci, z predloţenej fotokópie zásielky je síce údaj o dni neúspešného

pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie avšak chýba údaj o dni, kedy

sa vykonalo opakované doručenie. Ak nie je dodrţaný zákonom vyţadovaný postup, súd ani

rozhodca nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie vyznačením právoplatnosti.

Preskúmaním súd dospel k záveru, ţe predmetný exekučný titul má vadu formálnej

vykonateľnosti a teda sa dosiaľ nestal vykonateľným. Súd mal za to, ţe uvedeným postupom

bolo bez viny oprávneného porušené právo povinného na prejednanie veci na rozhodcovskom

súde v jeho neprítomnosti a právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Na základe uvedeného súd zamietol ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

z dôvodu vady vykonateľnosti exekučného titulu.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie oprávneného uznesením z 26. júna 2013 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa stotoţnil

so závermi súdu prvého stupňa (skutkovými a právnymi) a s odôvodnením uznesenia súdu

prvého stupňa ( ).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie oprávnený. Navrhol,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alebo aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi

uvedenými v ustanovení . písm. a/, , ; dovolací dôvod podľa

3

ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanoveniami , , , , keď súd

rozhodol nad rámec svojej právomoci, v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, nepodal

sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkom konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Podľa názoru dovolateľa právoplatný

rozhodcovský rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný

rozsudok všeobecného súdu, a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť

podkladom pre exekúciu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je teda prekáţkou pre opätovné

prejednanie veci. Exekučný súd nie je preto oprávnený skúmať „materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný.“

Ak tak exekučný súd v danej veci urobil, konal v rozpore s ustanovením

Za neprijateľné povaţoval ďalej to, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, hoci sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, podanie

ktorého bolo podľa zákona potrebné (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Ak napriek

tomu konanie prebehlo, ide o prípad vady uvedenej v Taktieţ namietal,

ţe postupom súdov mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo

na spravodlivý súdny proces podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Odňatie moţnosti konať pred súdom

odôvodnil tým, ţe mu nebolo umoţnené riadne a zákonným spôsobom uplatniť priznané

právo z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní, a ţe prvostupňový i odvolací súd

nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia. Nesúhlasil s názorom exekučného súdu,

ţe v exekučnom konaní je exekučný súd oprávnený ex offo skúmať meritórny súlad

rozhodcovského rozsudku s hmotnoprávnou úpravou, a teda ţe z úradnej moci je oprávnený

rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej doloţky. Podľa oprávneného exekučnému súdu

to neumoţňuje ţiadne zákonné ustanovenie. Pri skúmaní dôvodov zamietnutia ţiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

sa exekučný súd musí obmedziť len na také dôvody, ktoré majú povahu skutkovo zjavných

dôvodov. Nemôţe preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho súladu so všeobecne

záväznými predpismi. Exekučný súd nie je totiţ vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej

inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku (zákon mu neumoţňuje

vykonávať dokazovanie vo veci samej, zrušiť alebo zmeniť výrok rozsudku, ktorým

sa rozhodlo vo veci samej). Rovnako ani ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní

neumoţňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, teda

hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu. Tejto zásade zodpovedá aj vymedzenie dôvodov

pre zastavenie exekúcie, včítane dôvodu uvedeného pod písm. c/ ustanovenia § 45

4

ods. 1 citovaného zákona (toto ustanovenie odkazuje nie na konkrétny obsah plnenia,

ale na jeho povahu). Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţoval

nepostačujúce odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu, ako aj odvolacieho súdu.

Namietal, ţe v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nemal moţnosť podať kvalifikované

odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu, a ţe odvolací súd sa vôbec nezaoberal ani tými

odvolacími dôvodmi, ktoré v odvolaní uviedol. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe súdy niţších

stupňov povaţovali nesprávne zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle

, a tak na uvedený zmluvný vzťah nesprávne aplikovali ustanovenia

na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v , a ţe záver súdov niţších

stupňov, podľa ktorého rozhodcovská doloţka ja neplatná, je nesprávnou aplikáciou

ustanovenia , ktoré navyše v čase dojednania

rozhodcovskej doloţky nebolo účinné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

5

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, a nesmeruje ani proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému

v ustanovení aţ c/ Dovolanie oprávneného preto podľa

ods. 1 a ods. 2 prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ v predmetnej veci vadu konania podľa vyvodzoval

v súvislosti s nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného

6

poriadku a a o rozhodcovskom konaní, keď sa súdy

postavili do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie titulu, metódou, ktorá

v rámci zverenia právomoci ako exekučným súdom neprináleţí. Z uvedeného je zrejmé,

ţe dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu a výklad Exekučného poriadku, resp. namietal

nesprávne právne posúdenie veci. Za týchto okolností dospel k záveru, ţe súdy rozhodovali

vo veci, ktorá patrí do ich právomoci, keď napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom

konaní, v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona (napr. § 29,

§ 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Námietka dovolateľa o existencii vady

konania v zmysle nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o dovolateľom namietanú existenciu prekáţky rei iudicatae (§ 237

písm. d/ ) treba uviesť, ţe táto patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia

(zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom,

ţe právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje moţnosť

totoţnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania

je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých uţ bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva

z rovnakého skutku). O totoţnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten

istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade,

ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania,

či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa uplatní

aj v exekučnom konaní ( ).

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie

oprávneného B., so sídlom v B., proti povinnému J., bývajúcemu v L., o vymoţenie sumy

1 831,07 Eur, nepredchádzalo ţiadne iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania,

a ktoré by sa týkalo tých istých účastníkov. Prekáţku rozsúdenej veci pre exekučné konanie

netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy,

ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je

materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom

vymedzených prípadoch alternatívnou moţnosťou k súdnemu sporovému konaniu totiţ

vyplýva, ţe jeho rezultátom môţe byť titul, splnenia ktorého sa moţno domáhať vykonaním

exekúcie.

Oprávnený preto neopodstatnene namieta, ţe súdy niţších stupňov zaťaţili konanie

vadou uvedenou v

Podľa názoru oprávneného je konanie súdov niţších stupňov postihnuté aj vadou

podľa , ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť tým,

ţe nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné.

Podľa dovolacieho súdu o takúto vadu v posudzovanej veci nejde.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe konať aj bez návrhu,

je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní

od jej doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnený uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov niţších

stupňov.

Oprávnený v dovolaní tieţ namieta, ţe súdy mu v konaní odňali moţnosť

pred súdom konať v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

8

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax

je jednotná v tom, ţe za porušenie práva v zmysle treba povaţovať

aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom

stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je totiţ zastavenie exekúcie,

čím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a sp. zn. ).

Súd prvého stupňa sa v danej veci najprv zaoberal skúmaním splnenia podmienky

formálnej vykonateľnosti rozhodnutia so záverom, ţe táto splnená nebola a preto ďalej

uţ neskúmal splnenie materiálnych predpokladov vykonateľnosti daného rozhodnutia.

I napriek uvedenému a vzhľadom na obsah dovolania oprávneného dovolací súd

poznamenáva, ţe exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, je pri rozhodovaní o ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený aj bez návrhu (ex offo) posúdiť platnosť

rozhodcovskej doloţky, na základe ktorej rozhodcovský súd zaloţil svoju právomoc.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma ţiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa

Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd

nezistí rozpor ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia ţiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor ţiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn.

uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 3 rok 2012 pod rad. č. 46, (dostupnej na internetových stránkach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky W.), zaujal stanovisko, ţe pokiaľ oprávnený v návrhu

9

na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný

súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, ţe uţ

v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem

iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či

z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul)

vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,

v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náleţitostí rozhodnutia –

jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak

vyjadrenia uloţenej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda uţ v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený

okrem iného posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu

kompetentným orgánom a tieţ, či je vykonateľný po stránke formálnej t.j., ţe formálna

vykonateľnosť bola splnená dodrţaním zákonom predpísaných náleţitostí o doručení

rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní (alebo nepodaní) riadneho opravného

prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej

vykonateľnosti. Exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú podmienky formálnej

vykonateľnosti skutočne splnené. Dovolací súd poznamenáva, ţe potvrdenie o vykonateľnosti

rozhodnutia nie je pre exekučný súd záväzné.

V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podloţený postup

exekučného súdu, ktorý po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

skúmal, či oprávneným označený exekučný titul je vykonateľný po stránke formálnej.

Keďţe exekučný súd zistil uţ pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

ţe exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloţeného oprávneným, je v rozpore

so zákonom, dospel k správnemu záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú ţiadosť zamietol a odvolací súd

jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o taký prípad zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kedy pre toto rozhodnutie neboli splnené

10

zákonné predpoklady. Postup súdov niţších stupňov nemal preto za následok odňatie

moţnosti oprávnenému pred súdom konať ( ).

Podľa názoru dovolacieho súdu nie je opodstatnená ani námietka dovolateľa týkajúca

sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí exekučného

a odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo

účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpoveď na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany (). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán,

avšak s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , ,

, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

11

Exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, k akým skutkovým záverom dospel,

ktoré právne predpisy aplikoval na prejednávanú vec a z akých právnych záverov vychádzal.

Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací

súd sa stotoţnil s dôvodmi rozhodnutia exekučného súdu.

Dovolateľom namietané ďalšie vady konaní a rozhodnutí súdov, t.j. ţe ich konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a ţe ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. b/, c/ ), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale prípustnosť

dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia a neboli

zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

oprávneného podľa v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. augusta 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová