Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/18/2013

Identifikačné číslo spisu: 2011200509 Dátum vydania rozhodnutia: 21.08.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jarmila Urbancová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2011200509.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. P. U., C. a 2/ PhDr. U. U., obaja bytom v Z., obaja zastúpení Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, so sídlom v Trnave, Kollárova 8, za účasti Ing. P. X., bytom v Z., zastúpeného JUDr. Štefanom Bugalom, advokátom so sídlom v Trnave, J. Fándlyho 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu Trnava z 9. augusta 2011, č. KSÚ-OSP- 2011/00522/Pl, o odvolaní žalobcov proti výroku rozsudku Krajského súdu v Trnave z 11. apríla 2013, č.k. -86, ktorým Krajský súd v Trnave uložil žalobcom povinnosť náhrady trov konania účastníka konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súd v Trnave z 11. apríla 2013, č.k. -86 v časti výroku, ktorým Krajský súd v Trnave uložil žalobcom spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť trovy konania účastníka konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 200,52 € na účet jeho právneho zástupcu, m e n í tak, že účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 11. apríla 2013, č.k. -86 žalobu žalobcov zamietol, náhradu trov konania im nepriznal a súčasne im uložil povinnosť nahradiť účastníkovi konania trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 200,52 €.

Rozhodnutie o trovách konania, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania krajský súd odôvodnil len poukazom na (ďalej len „OSP“), výšku trov stanovil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. “).

Proti výroku, ktorým boli zaviazaní na náhradu trov konania účastníka konania podali v lehote ustanovenej zákonom ( , veta prvá ) odvolanie žalobcovia a žiadali

ho zmeniť tak, že účastníkovi konania náhrada trov konania priznaná nebude.

Poukázali na to, že k pribratiu účastníka konania došlo uznesením krajského súdu z 13. decembra 2011, č.k. -50, vydaným podľa , proti ktorému uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( ).

Majú za to, že tak, ako ani úspešnému žalovanému, tak ani účastníkovi konania nie je možné priznať náhradu trov konania, táto im zo zákona neprislúcha. Okrem iného je podľa nich spravodlivé žiadať, aby znášali trovy účastníka konania, ktorého vstup do konania nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť.

Na podporu svojich tvrdení žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššieho súdu“) z 30. januára 2012, sp.zn. .

Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ( v spojení s vety prvej ), bez nariadenia pojednávania ( v spojení s vety prvej ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov je namieste priznať úspech.

Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov podľa piatej časti je špecifickým konaním. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva. Použitie iných ustanovení prichádza do úvahy len analogicky na základe ustanovenia prvá veta , podľa ktorého pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Primeranosť znamená obdobné použitie, t.j. analogickú aplikáciu všeobecných ustanovení , ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení o opravných prostriedkoch a je limitovaná účelom a cieľom správneho súdnictva ( ) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať.

V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa , podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie , hoci úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití . Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa (pozri bližšie Nález Ústavného súdu SR č.k. -26 ).

Z uvedeného je zrejmé, že podľa v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov možno náhradu trov konania priznať len úspešnému žalobcovi. Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa veta druhá , by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa veta druhá do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. Výnimkou by boli okolnosti hodné osobitného zreteľa.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku výslovne neuviedol, ani z neho, či z pripojeného spisu nevyplýva, že sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov

konania účastníkovi konania na ťarchu žalobcov.

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a zásad rozhodovania o trovách konania v správnom súdnictve, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu v napadnute časti výroku, ktorým krajský súd zaviazal žalobcov zaplatiť účastníkovi konania náhradu trov konania zmenil tak, že účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal ( veta druhá a ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa veta prvá v spojení s a .

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.