Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/238/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. Vierou Ţembovou, advokátkou so sídlom v Brezne, Československej

armády 5, proti ţalovanej Z., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Miroslavom Medveďom,

advokátom so sídlom v Čiernom Balogu, Medveďovo 1441, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. septembra 2012

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovanej o d m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Brezno rozsudkom z 13. marca 2012 č. k. -168 zrušil

a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam tak, ţe

jednoizbový byt spolu s ideálnym spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a zastavaných plochách a nádvoriach prikázal do výlučného

vlastníctva ţalovanej a uloţil jej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 9 150 eur do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzal zo zistenia, ţe účastníci nadobudli

podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu na základe nevyvrátiteľnej právnej

domnienky podielového spoluvlastníctva účastníkov konania ako bývalých manţelov

s rovnosťou podielov, v dôsledku márneho uplynutia trojročnej lehoty na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov dohodou, resp. rozhodnutím súdu v zmysle § 149

ods. 4 (ďalej len ). K dôvodom hodným osobitného zreteľa

(ich existencia bola tvrdená ţalovanou), pre ktoré by súd nemusel zrušiť a vyporiadať

podielové spoluvlastníctvo uviedol, ţe v zmysle súdnej praxe takýmito dôvodmi môţu byť

2

najmä okolnosti prevaţne subjektívneho charakteru na strane tak ţalobcu, ako aj ţalovanej,

najmä ich zdravotný stav, vek, sociálna situácia, stav ich odkázanosti na bývanie v spornej

nehnuteľnosti, nedostatok moţností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby

na nehnuteľnosť; prípadne skutočnosť, ţe na strane účastníka ide o vyriešenie uţívacích

vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo vec má záujem

predať. Prihliadol preto na dôleţitosť jednotlivých záujmov účastníkov a celkovú povahu

prejednávanej veci. Na strane ţalobcu vzal do úvahy jeho postavenie invalidného dôchodcu,

ako aj skutočnosť, ţe k právoplatnému rozvodu manţelstva účastníkov došlo v roku 2003, ţe

od novembra 2002 nehnuteľnosť neuţíva a od ţalovanej za toto celé obdobie ţiadnu náhradu

za neuţívanie nehnuteľnosti nedostal. Na strane ţalovanej síce zistil, ţe je osobou v hmotnej

núdzi a stará sa o tri maloleté deti (jedno z nich pochádza z manţelstva účastníkov), zohľadnil

však, ţe ostáva vo vzťahu k vyporiadaniu spoluvlastníctva dlhodobo nečinná (nepokúsila

sa obstarať si iné vhodné bývanie, aktívne získať zamestnanie a mať vlastný príjem, neurobila

ţiaden úkon k prípadnej dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, ostáva nečinná

aj voči otcovi jej ďalších dvoch detí, ktorému bolo určené výţivné v sume 3,34 eur na kaţdé

z detí, vhodnosť bývania vníma len zo subjektívneho pohľadu bez zohľadnenia potrieb

ţalobcu, ktorý nehnuteľnosť dlhodobo neuţíva, nemá z nej ţiaden prospech). Vychádzajúc

z uvedených skutočností dospel k záveru, ţe v danej veci nie sú naplnené dôvody hodné

osobitného zreteľa predpokladané ustanovením . Pri vyporiadaní

spoluvlastníctva vzal za základ svojho rozhodnutia obsah znaleckého posudku, podľa ktorého

reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je moţné a nariadenie predaja a rozdelenie výťaţku

bytovú otázku ţalovanej nerieši. Keďţe ţalobca má svoju bytovú otázku vyriešenú, prikázal

nehnuteľnosť do vlastníctva ţalovanej za primeranú náhradu, ktorej výšku ustálil sumou

9 150 eur ako jednej polovice hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom. Splatnosť

uvedenej sumy určil s prihliadnutím na sociálnu situáciu ţalovanej na tri mesiace

od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom

na ustanovenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie ţalovanej rozsudkom

z 18. septembra 2012 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, keď mal

za to, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne

právne posúdil. Stotoţnil sa v celom rozsahu aj s odôvodnením jeho rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, najmä v otázke (ne)existencie dôvodov hodných

osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí podielové spoluvlastníctvo k veci zrušiť

a vyporiadať uviedol, ţe nikoho nemoţno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a teda

platí, ţe kaţdý spoluvlastník má právo „vystúpiť“ zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (nebyť

spoluvlastníkom) a toto jeho právo nemôţe nikto obmedziť. Dôvody hodné osobitného

zreteľa musia podľa odvolacieho súdu spočívať v okolnostiach takej povahy, ţe pri nich

záujem odporcu ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom

navrhovateľa zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáţe ako významnejší a prednejší.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe ţalobca nie je odkázaný

na bývanie v spoločnom byte (od roku 2002 ho neuţíva), spoločný byt dlhodobo uţíva

ţalovaná spolu s maloletými deťmi, ktorá vzhľadom na vek je schopná zabezpečiť

si prostriedky na vyplatenie ţalobcu za jeho spoluvlastnícky podiel. Za tejto situácie podľa

odvolacieho súdu, nie je moţné ţalobcu naďalej nútiť, aby zostal v spoluvlastníctve

k spoločnej veci spolu so ţalovanou. Jeho záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo,

v porovnaní so záujmom ţalovanej, povaţoval preto za prednejší. Rovnako ako súd prvého

stupňa mal za to, ţe v prejednávanej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa

predpokladané ustanovením . Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho

konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná. Navrhla ho spolu

s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle videla

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, keď mala za to, ţe odvolací súd

sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v jej odvolaní, ktoré sa týkali jej zloţitej finančnej

situácii, jej práva na bývanie s tým, ţe byt, ktorý je predmetom sporu, je jedinou moţnosťou

jej bývania spolu s maloletými deťmi, ochrany záujmov maloletých detí, ktoré byt spolu s ňou

uţívajú. Dovolanie odôvodnila tieţ tým, ţe konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ţalovanej odmietnuť,

pretoţe z procesného hľadiska proti napadnutému rozsudku nie je prípustné dovolanie a ani

nie sú dané ţiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala účastníčka konania ( ), najskôr skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pričom zistil, ţe dovolanie

v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Dovolaním ţalovanej napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v , a Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto

veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd

vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Dovolanie ţalovanej preto podľa prípustné nie je.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (

veta druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania ţalovanej

v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, odňatia

moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania

súdom nesprávne obsadeným.

Vady uvedené v aţ e/ a dovolateľka nenamietala a ani

v konaní nevyšli najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na to,

či v danom prípade pre nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu (ne)bola dovolateľke

odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal

stanovisko, ţe aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia

treba povaţovať za vadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania podľa

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2006

sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. septembra 2008 sp. zn. ). Povinnosť súdu rozhodnutie náleţite, v súlade

s ustanovením odôvodniť, je totiţ odrazom práva účastníka na dostatočné

a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými

právne relevantnými dôvodmi uplatnenej ţaloby, ako aj so špecifickými námietkami

účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane

druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia

práve zvoleným spôsobom ) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov.

Pokiaľ dovolateľka namietala nedostatky dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu spočívajúce v tom, ţe odvolací súd sa nevyporiadal s odvolacími

námietkami obsiahnutými v odvolaní zo 16. apríla 2012, dovolací súd pripomína, ţe právo

na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú

význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená

v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať

6

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí

dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia (). Ustanovenie , dáva

odvolaciemu súdu moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je

podmienená stotoţnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia

prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení

skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, výsledky

vykonaného dokazovania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci a citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne

závery. Podrobne sa venoval otázke dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd

nemusí zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu podľa ustanovenia

. Uviedol, ktoré okolnosti súdna prax povaţuje vo všeobecnosti za dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré okolnosti v danej veci povaţoval za rozhodujúce

a za preukázané na strane ţalobcu a na strane ţalovanej. Osobitne vysvetlil svoje úvahy

(aj vo väzbe na záujmy ţalobcu), ktoré ho viedli k tomu, ţe hoci ţalovaná je osobou sociálne

odkázanou a stará sa o tri maloleté deti, túto jej situáciu neuznal za dôvody hodné osobitného

zreteľa predpokladané ustanovením . Najvyšší súd Slovenskej republiky

dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade

zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s . Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi prvostupňového súdu, pričom na zdôraznenie

správnosti najmä v otázke dôvodov hodných osobitného zreteľa, doplnil ďalšie dôvody.

Osobitne tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami ţalovanej uvedenými v odvolaní.

Jeho postup bol teda v súlade s ustanovením umoţňujúcim odvolaciemu

súdu odkázať na dôvody obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s nimi plne

stotoţňuje. Podľa dovolacieho súdu aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu v kontexte s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa ako celok

spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46

ods. 1 v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súdy

neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv ţalovanej. Ţalovaná preto neopodstatnene

namietala, ţe odvolací súd jej svojim vyššie uvedeným postupom odňal moţnosť konať pred

súdom v zmysle

V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, ţe tieto vady sú relevantným dovolacím

dôvodom ( a ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladajú (súčasne) aj prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej ţalovanou ( ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej odmietol

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, bez toho, aby mohla byť preskúmaná

vecná správnosť rozhodnutia krajského súdu.

Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali

z odmeny jeho právnej zástupkyne za prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie

k dovolaniu, nakoľko ich nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy

potrebné na účelné bránenie práva ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková