Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/305/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. I., R., bytom R.,

zastúpená Advokátskou kanceláriou Beňová, s.r.o., IČO: 47 232 366, so sídlom Blumentálska

8, 811 07 Bratislava, proti ţalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so

sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, zastúpená advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so

sídlom Boţeny Němcovej 22, 040 01 Košice, o určenie, že poistná zmluva naďalej trvá,

vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.10.2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania vo výške

67,88 eur Advokátskej kancelárii Beňová, s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, do

troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 26.9.2011, sp. zn. určil,

ţe poistný vzťah, zaloţený poistnou zmluvou UDP-K č. 5040800054, ktorú ţalobkyňa

uzavrela so ţalovanou dňa 25.12.1997, naďalej trvá a všetky práva a povinnosti zmluvných

strán zostávajú zachované v rozsahu dohodnutom v poistnej zmluve. Ţalovanej uloţil

povinnosť nahradiť ţalobkyni náhradu trov konania v sume 2 193,- € k rukám jej právnej

zástupkyne, Advokátskej kancelárii Beňová, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z názoru, ţe ţaloba je dôvodná, nakoľko ţalobkyňa má naliehavý právny

záujem na poţadovanom určení podľa ; bez autoritatívneho rozhodnutia

súdu totiţ ţalobkyňa nevie, či poistný vzťah medzi ňou a ţalovanou trvá, či zmluva existuje,

alebo či zanikla, a teda nevie, či v budúcnosti, kedy v zmysle poistnej zmluvy jej má ţalovaná

2

vyplatiť poistné plnenie, jej toto poistné plnenie v zmluve dohodnuté bude alebo nebude

ţalovanou ako poisťovateľom vyplatené. Súdu bolo preukázané, ţe ţalobkyňa nikdy

ţalovanú nepoţiadala o zrušenie poistenia, preto nemoţno aplikovať ustanovenie článku

11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre zánik poistenia zo strany ţalovanej.

Ţalobkyňa nikdy neadresovala ţalovanej úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavila

svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť. V odôvodnení ďalej uviedol, ţe v danom prípade

jednostranný úkon ţalovanej – oznámenie o zrušení poistnej zmluvy zo dňa 23.6.2008 nemá

oporu ani v ustanoveniach , podľa ktorých je to nedovolený právny

úkon a nemal oporu ani vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré boli súčasťou

uzavretej poistnej zmluvy. Nositeľom práva na jednostranné zrušenie poistného vzťahu

je podľa čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok iba poistník, teda ţalobkyňa.

Ţalovaná nemala právo podať ţiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného.

K tvrdeniu odporcu o jeho nutnosti zmeny pôvodne uzatvorených zmlúv s klientmi z dôvodu,

ţe Národná banka Slovenska mu na základe vykonanej kontroly uloţila povinnosť vykonať

opatrenia smerujúce k náprave, súd prvého stupňa uviedol, ţe s prihliadnutím na princíp

zákazu spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení, napriek tomu,

ţe po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu

výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah

predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi ţalobkyňou a ţalovanou.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a úspešnej ţalobkyni

priznal náhradu trov voči ţalovanej.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 18.10.2012,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( ). O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s , podľa

ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal účastník, ktorý bol v odvolacom

konaní úspešný. V danom prípade ţalobkyňa. Tejto však v súvislosti s odvolacím konaním

ţiadne preukázateľné trovy nevznikli. Ţalobkyňa si náhradu takýchto trov ani neuplatnila,

preto jej nemohli byť priznané.

Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci,

správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu

a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotoţňuje, pretoţe dôvody rozsudku sú

3

správne. K odvolacím námietkam ţalovanej vzhľadom na účel preventívneho charakteru

určovacej ţaloby ( ) uviedol, ţe iba kladné rozhodnutie súdu o určovacej

ţalobe je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty ţalobcu, preto ţalobkyňa mala naliehavý

právny záujem na svojej určovacej ţalobe. Tvrdenie, ţe ţalobkyni by vznikol naliehavý

právny záujem aţ v okamihu vzniku poistnej udalosti, nemoţno akceptovať, lebo v prípade

vzniku poistnej udalosti, by sa ţalobkyňa mohla domáhať svojich nárokov iba ţalobou

na plnenie, čo by bez ďalšieho vylučovalo existenciu naliehavého právneho záujmu určovacej

ţalobe.

K otázke nemoţnosti plnenia (§ 575 Obč. zák.) odvolací súd poukázal na to,

ţe o nemoţnom plnení sa uvaţuje len za kumulatívneho spojenia troch podmienok,

a to počiatočnej nemoţnosti, objektívnej nemoţnosti a fyzickej nemoţnosti plnenia, avšak

ţalovaná v konaní dostatočným spôsobom nepreukázala ani svoje tvrdenie, ţe plnenie podľa

pôvodnej zmluvy sa uţ stalo nemoţným, a teda zaniklo. Ak je plnenie nemoţné

iba subjektívne – iba pre dlţníka (napr. pre jeho platobnú neschopnosť) záväzok nezaniká

a taktieţ zo skutočnosti, ţe v zmluve nebola určená výška poistného na základe poistných –

matematických metód podľa neskoršieho zákona o poisťovníctve tak, aby výška poistného

zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných

technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, nemoţno všeobecne usudzovať, ţeby táto inak

so všetkými potrebnými náleţitosťami uzavretá zmluva svojim obsahom a účelom odporovala

zákonu. Pokiaľ by aj bolo preukázané, ţe orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce

produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre ţalovaného

by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku proti

štátu na náhradu škody, resp. ušlého zisku.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalovaná. Navrhla,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby tieto rozsudky zmenil tak, ţe ţalobu

zamietne a zaviaţe ţalobkyňu na náhradu trov konania ţalovanej. Vydania takéhoto

rozhodnutia sa domáhala z dôvodov, ţe súd jej odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle

, (keď odvolací nenariadil pojednávanie; súd prvého stupňa nevykonal

všetky navrhnuté dôkazy), namietala aj nesprávne právne posúdenie podľa ustanovenia § 241

ods. 2 písm. c/ (otázky nemoţnosti plnenia, to, ţe nesprávne poistné vzorce prijalo

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a práve preto je /ono/ zodpovedné za vzniknutý

právny stav a škodu, ktorá spoločnosti vznikla), ako aj inú vadu konania (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), keď ţalovaná platnosť poistnej zmluvy nespochybňovala, pričom táto

skutočnosť sa stala medzi účastníkmi poistného vzťahu v súdnom konaní najneskôr podaním

návrhu ţalovaného na urovnanie dohodou nesporná, a napriek tomu ju súd dokazoval.

Ţalobkyňa navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť a priznať jej náhradu trov

dovolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnila s rozsudkom odvolacieho súdu,

aj rozsudku súdu prvého stupňa, pričom mala za to, ţe uvedené rozhodnutia vychádzali

zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas ţalovaná zastúpená v súlade s druhá veta ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné, ak smeruje proti

takému jeho rozhodnutiu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ani taký jeho potvrdzujúci rozsudok, proti ktorému je dovolanie prípustné

v zmysle ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

Procesnú prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku ţalovanej by zakladala

len prípadná procesná vada vyplývajúca z ustanovenia Na vadu takejto povahy

je dovolací súd povinný vţdy prihliadať ( ). So zreteľom na uvedenú

povinnosť sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania

podľa , ale sa – a to aj vzhľadom na obsah dovolania – zaoberal tieţ otázkou,

či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je významný

subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k jednej (resp. k niektorým) z týchto vád,

ale len jednoznačné zistenie, ţe konanie na súde niţšieho stupňa je skutočne postihnuté

niektorou z týchto taxatívne vymenovaných vád. Mimoriadnosť dovolania ako opravného

prostriedku, ktorým moţno výnimočne napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,

sa prejavuje aj v tom, ţe jeho prípustnosť v zmysle je spojená výlučne

len s najzávaţnejšími procesnými vadami zakladajúcimi tzv. zmätočnosť (v ňom taxatívne

vymenovanými). Iné procesné vady nezakladajú prípustnosť tohto mimoriadneho opravného

prostriedku podľa uvedeného ustanovenia.

Prípustnosť dovolania podľa zakladá taký vadný postup súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva, ktoré priznáva platná právnu úprava za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky

uviedol uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach, pokiaľ bolo rozhodnutie súdu vydané

6

na základe neúplne zisteného skutkového stavu, neznamená to bez ďalšieho, ţe je daný dôvod

prípustnosti v zmysle O procesnú vadu spomínanej povahy ide len vtedy,

keď súd neumoţnil účastníkovi vykonať jeho procesné práva, najmä právo predniesť (doplniť,

či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom

prednesu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť

na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3,

, , , , ). Zo spisu nevyplýva, ţe by ţalovanej bolo

odňaté niektoré z uvedených procesných práv.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi

predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem (ods. 1). V ostatných prípadoch moţno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (ods. 2). V zmysle citovaného ustanovenia odvolací

súd môţe o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania vţdy, ak nie je daný ani jeden

z uvedených dôvodov, pričom oprávnenie na ich posúdenie má výlučne odvolací súd;

ten zvaţuje, či treba dokazovanie doplniť alebo zopakovať ( ) a posudzuje

existenciu dôleţitého verejného záujmu, ktorý je dôvodom na nariadenie pojednávania

len vtedy, ak by otázky, ktoré sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad

a ak by ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov konania mohla byť významná

i pre iné subjekty.

V prejednávanej veci mal odvolací súd v čase rozhodovania (ako to vyplýva z jeho

rozhodnutia) za to, ţe súd prvého stupňa dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu

pre rozhodnutie vo veci, preto nepovaţoval za potrebné dokazovanie doplniť alebo

zopakovať, keď konštatoval, ţe rozsudok okresného súdu vo veci samej je potrebné podľa

ust. ako vecne správne potvrdiť. Nešlo ani o konanie vo veci porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania, a vo veci nebol daný ani dôleţitý verejný záujem v zmysle

vyššie uvedeného výkladu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nebol splnený ani jeden z dôvodov pre nariadenie

pojednávania v zmysle ustanovenia , takţe odvolací súd nebol povinný

v predmetnej veci nariadiť pojednávanie; mohol postupovať podľa ustanovenia § 214 ods. 2

a pokiaľ pojednávanie nenariadil, neodňal svojim postupom odporkyni moţnosť konať

pred súdom v zmysle

Dovolateľka namieta, ţe súdy nevykonali všetky dôkazy potrebné na úplné a správne

zistenie skutkového stavu. K tomu treba uviesť, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu

môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa § 237

K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutiach

R 37/1995, R 125/1999 (ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy

na zistenie skutočného stavu, nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom

v zmysle ). Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázkami,

ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu.

Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,

či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí

dôkaz na jeho vykonanie (porovnaj ).

Súd účastníkovi neodníme moţnosť konať pred ním ani tým, ţe nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

V predmetnom konaní medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav, spočívajúci

v tom, ţe ţalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom ţalovanej poistnú zmluvu na ţivotné

poistenie na dobu určitú. Sporným bolo posúdenie, či došlo k zrušeniu uvedenej poistnej

zmluve s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/ Obč. zák. na základe

ustanovení Obč. zák. a čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre ţivotné poistenie,

pretoţe ţalovaná uţ ďalej nemohla pokračovať v nesprávne kalkulovanom poistení. Zo spisu

vyplýva, ţe súd sa oboznámil s rozsiahlou písomnou dokumentáciou a argumentáciou

ţalovanej, ţalovaná sa náleţite k návrhu vyjadrila (čl. l. 32 s prílohami, 144, 188, 209, 215,

253, 283), vo veci prebehlo viacero pojednávaní na ktorých boli prítomné obe strany

(14.10.2009, 26.9.2011) a mali moţnosť vyjadriť sa, predloţiť dôkazy, predniesť návrhy, boli

vypočutí právni zástupcovia oboch strán a taktieţ im bolo umoţnené aby na záver

pojednávania zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci

(č. l. 229). V zápisnici z posledného pojednávania, na ktorom bol vynesený namietaný

8

rozsudok, právny zástupcovia účastníkov konania predniesli súdu, ţe nemajú ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania.

Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov došlo

k procesnej vade uvedenej v , dovolací súd uvádza, ţe tzv. iná

(neţ v uvedená) procesná vada konania je relevantným dovolacím dôvodom,

prípustnosť dovolania ale nezakladá.

K námietke ţalovanej, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom

dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri

aj R 43/2003 a R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. Keďţe ţalovanou bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní,

ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok

posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalovanej ako neprípustné podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanej, ktorá v tomto konaní úspech nemala ( v spojení

s a ). Ţalobkyňa podala návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy tohto konania a poţadovanú náhradu vyčíslila vo vyjadrení k dovolaniu.

Najvyšší súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za jeden úkon právnej

sluţby poskytnutej za vypracovanie písomného vyjadrenia ţalobkyne k dovolaniu ţalovanej

v súlade s ustanovením vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“). Sadzbu

9

za tento úkon právnej sluţby určil dovolací súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške

60,07 €, čo s reţijným paušálom § 16 ods. 3 vyhlášky (7,81 €) predstavuje spolu 67,88 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová