Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/98/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J., správcu úpadcu

P., so sídlom v K., IČO: X., zastúpeného A., so sídlom v K., IČO: X., proti ţalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom v B., IČO: X., o náhradu škody, vedenej

na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 25. septembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 20. septembra 2012 č.k. -187 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 780.506,02 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9,5% od 8. januára 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške

4.772,65 Eur k rukám právneho zástupcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri

svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zákona

č. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, zákona

č. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa

o správach finančnej kontroly v znení účinnom do 31. augusta 2011,

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších právnych predpisov a o konkurze a reštrukturalizácii v znení

neskorších právnych predpisov. Uviedol, ţe ţalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom daňového úradu, ktorý mal spočívať v tom, ţe bola vykonaná

kompenzácia pohľadávky daňového úradu voči pohľadávke spoločnosti P. napriek tomu, ţe

2

vykonateľnosť rozhodnutí, z ktorých vyplýva pohľadávka daňového úradu, bola rozhodnutím

súdu odloţená. Keďţe nesprávneho úradného postupu sa mal daňový úrad dopustiť v období

od septembra 2008 do apríla 2009, teda v čase, kedy nadobudol účinnosť

Z.z., vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 27 ods. 1 cit. zákona, súd prvého stupňa po

právnej stránke predmetnú vec posúdil podľa tohto zákona. Preskúmal postup daňového úradu

pri správe daní v zmysle ustanovenia , podľa

ktorého štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

nesprávnym úradným postupom. Keďţe daňové úrady sú orgány verejnej moci (štátne

orgány), ktorým zákon zveril právomoc vykonávať správu daní (§ 4 ods. 3 zákona č.

) postupom upraveným , súd mal za splnenú

podmienku podľa , ţe zodpovednosť štátu je daná. Splnenie tejto

podmienky ţalovaná nenamietala a nenamietala ani nedostatok svojej pasívnej legitimácie.

Súd mal tieţ preukázané, ţe D. pouţil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, na ktorej

vrátenie si uplatnila nárok spoločnosť P., na kompenzáciu daňových nedoplatkov na dani

z pridanej hodnoty tohto daňového subjektu a teda, ţe vykonal kompenzáciu vzájomných

pohľadávok a zároveň, ţe preplatok tohto daňového subjektu na dani z príjmov právnickej

osoby pouţil na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty. Medzi účastníkmi

nebolo sporné ani to, ţe predmetom kompenzácie bola pohľadávka spoločnosti P. voči štátu

v rozsahu 780.506,02 Eur. D. spoločnosti P. kompenzáciu, ako aj pouţitie preplatku na dani

na úhradu nedoplatku na dani oznámil. Moţnosť uplatnenia vyššie uvedeného postupu

daňových úradov, t.j. pouţitie nadmerného odpočtu dane na kompenzáciu daňového

nedoplatku a zároveň aj pouţitie preplatku na dani na úhradu daňového nedoplatku, za

splnenia stanovených podmienok predpokladá a upravuje v znení

platnom v čase vykonania kompenzácie, v ustanoveniach § 63 ods. 8 a § 63 ods. 2. Ţalobca

popieral v danom prípade moţnosť uplatnenia tohto postupu zo strany daňového úradu

z dôvodu, ţe vykonateľnosť predmetných rozhodnutí daňových orgánov bola odloţená.

V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca sa ţalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave

v správnom konaní domáhal preskúmania zákonnosti deviatich rozhodnutí Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky z 25. októbra 2007, ktorými Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky ako druhostupňový orgán potvrdilo deväť rozhodnutí daňového úradu pre vybrané

daňové subjekty z 27. júna 2007, ktorými bol spoločnosti P. vyrubený rozdiel dane z pridanej

hodnoty za rozhodujúce zdaňovacie obdobie. Ţalovaná nespochybňovala, ţe kompenzácia

bola realizovaná práve vo vzťahu k týmto nedoplatkom na dani. Súd mal ďalej preukázané, ţe

3

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -242 a 2 S 309 aţ 316/2007-242 z 26.

júla 2007 podľa veta druhá , odloţil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, vrátane prvostupňových rozhodnutí daňového

úradu pre vybrané daňové subjekty a to aţ do právoplatného rozhodnutia súdu o ţalobe na

preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí a ţe konanie doposiaľ nebolo právoplatne

skončené, keď Najvyšší súd SR po vrátení mu veci Ústavným súdom Slovenskej republiky na

ďalšie konanie, uznesením sp. zn. z 22. marca 2011 konanie o preskúmanie

zákonnosti prerušil a predloţil Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnej

otázke a zároveň odloţil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí Daňového riaditeľstva aţ do

ukončenia konania o prejudiciálnej otázke. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa

k záveru, ţe postup podľa ustanovenia a bol zo

strany D. realizovaný v čase, kedy uţ rozhodnutím súdu bola odloţená vykonateľnosť

rozhodnutí, ktorými bol vyrubený nedoplatok na dani pouţitý na kompenzáciu a kompenzácia

bola realizovaná v čase, kedy Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 23. júla 2008 napadnuté

rozhodnutia zrušil ako nezákonné. Súd prvého stupňa sa stotoţnil s právnym názorom

ţalobcu, ţe odklad vykonateľnosti, povolený uznesením Krajského súdu v Bratislave,

predstavoval prekáţku na realizáciu rozhodnutí, ktorých zákonnosť bola a ešte stále

je predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva. Realizácia rozhodnutia nepredstavuje

len samotný postup vo forme daňovej exekúcie, ale akákoľvek realizácia, ktorej dôsledok

je rovnaký ako pri daňovej exekúcii a teda, zmenšenie majetku povinného subjektu. Pokiaľ

teda daňový úrad napriek tomu, ţe súd odloţil vykonateľnosť rozhodnutí, pouţil finančné

prostriedky patriace ţalobcovi na kompenzáciu daňových nedoplatkov vyplývajúcich z týchto

rozhodnutí, neoprávnene realizoval právny stav deklarovaný v napadnutých rozhodnutiach

a preto sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Súd uzavrel, ţe bola splnená základná

podmienka pre záver o zodpovednosti štátu za vznik škody, ktorým je nesprávny úradný

postup a nemal pochybnosti o tom, ţe ţalobcovi, resp. spoločnosti P. vznikla skutočná škoda,

ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného o finančné prostriedky, na ktoré

vzniklo poškodenému právo (nárok) titulom nadmerného odpočtu na dani za predmetné

zdaňovacie obdobie, ktorý si poškodený uplatnil riadnym daňovým priznaním, ako aj titulom

preplatku na dani za dané zdaňovacie obdobie. Výška uplatňovanej škody v konaní

spochybňovaná účastníkmi nebola. Čo sa týka ďalšieho z predpokladov pre záver

o zodpovednosti štátu, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a vznikom škody, súd vychádzal z toho, ţe o vzťah príčinnej súvislosti medzi uvedenými

predpokladmi pre vznik zodpovednosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho

úradného postupu a teda, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere

príčiny a následku, čo v konečnom dôsledku znamená, ţe nebyť nesprávneho úradného

postupu, ku škode by nedošlo. Súd uzavrel, ţe boli splnené všetky predpoklady pre záver

o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej

moci pri výkone verejnej moci. Súd preto ţalobe v celom rozsahu vyhovel, keď námietku

ţalovanej, ţe ţaloba bola podaná predčasne, nepovaţoval za dôvodnú. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil ustanovením , úspechom v konaní a vznikom trov na

právnom zastúpení.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 25. septembra 2013

sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie

, , keď dospel k záveru, ţe odvolacie dôvody uvádzané v dôvodoch

odvolania nie sú dané a napadnutý rozsudok je vecne správny, pretoţe súd prvého stupňa

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam vychádzajúc

z dôkazov, ktoré mal v čase rozhodovania súdu ( ) a rozhodnutie súdu

vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa zistený skutkový stav

podradil pod správne právne predpisy a tieto aj správne aplikoval a odvolacie námietky

ţalovanej tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval skutočnosti uvádzané v napadnutom

rozsudku a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodal, ţe odklad

vykonateľnosti je inštitút, ktorým sa najmä sleduje, aby nebol zmarený účel mimoriadnych

opravných prostriedkov smerujúcich proti právoplatným rozhodnutiam. Odloţenie

vykonateľnosti nenarúša právoplatnosť rozhodnutia, ktorého vykonateľnosť bola odloţená,

vylučuje však jeho realizáciu po dobu účinnosti odkladu vykonateľnosti a teda, rozhodnutie

ktorého vykonateľnosť bola odloţená, nemôţe byť podkladom pre realizáciu vzťahu, ktorý

deklaruje. Daňový úrad preto nemal realizovať svoju daňovú povinnosť a mal počkať

aţ do právoplatného rozhodnutia súdu o ţalobe na preskúmanie zákonnosti predmetných

rozhodnutí. Dodal, ţe rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu z 8. novembra 2012

má vplyv aţ na súčasné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj postup

Krajského súdu v Bratislave v správnom konaní a následne ďalšie procesné postupy.

Napadnutý rozsudok preto v celom rozsahu (aj vo výroku o trovách konania) ako vecne

správny potvrdil a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom

na ustanovenie , a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá navrhla

rozsudok odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením

Za takú vadu označila skutočnosť, ţe súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré

nedostatky v odôvodnení prvostupňového a tým aj odvolacieho rozsudku majú za následok

jeho čiastočnú nepresvedčivosť, v dôsledku čoho táto okolnosť zakladá porušenie ustanovenia

a tým aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces v podobe odňatia

moţnosti ţalovanej konať pred súdom v zmysle V odôvodnení svojho

dovolania poukázala na obsah ţaloby, priebeh prvostupňového a odvolacieho konania

a poukázala na pochybenia oboch súdov niţších stupňov v podstate totoţným zopakovaním

obsahu odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, v ktorom podrobne rozobrala

skutkový a právny stav veci, v ktorom (vychádzajúc z obsahu podania) namietala nesprávne

právne posúdenie veci. Zároveň ţiadala odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Ţalobca navrhol dovolanie ţalovanej ako neprípustné odmietnuť.

Uznesením z 8. apríla 2014 sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky

odloţil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Košice I z 20. septembra 2012 č.k.

-187 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25. septembra 2013

sp. zn. do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní ţalovanej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

6

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

7

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalovanej

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie

jej práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ namieta porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý

má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

K odňatiu moţnosti ţalovanej pred súdom konať a k porušeniu práva na spravodlivý

proces malo podľa jej názoru dôjsť nedostatočným odôvodnením rozhodnutia prvostupňového

aj odvolacieho súdu.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe táto námietka ţalovanej

nie je dôvodná.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

9

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil,

ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 ( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle,

ţe ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací

súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe

sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen ,

ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa vysvetlil v čom videl splnenie

predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci a primerane

zdôvodnil, v čom spočíval nesprávny úradný postup, zistenie existencie škody a v čom

spočíva príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade s ustanovením

skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré

toto rozhodnutie potvrdil. Taktieţ v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata

námietok odporcu a dostatočne sa s nimi skutkovo a právne vysporiadal. Jeho rozhodnutie

11

nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe

odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok s poukazom na ustanovenia spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať

to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovanej.

Vychádzajúc z obsahu dovolania ( ), ţalovaná predovšetkým namieta

nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie

prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením

dovolania v zmysle v prípade, ak je dovolanie prípustné,

a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

12

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , , a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

ţalovanej v súlade s v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. septembra 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová