Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/255/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. H., bývajúcej v N.,

zastúpenej JUDr. V. V., advokátom so sídlom v T., proti ţalovaným 1/ S., s.r.o., so sídlom

v N., 2/ M., Š., o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde

Nitra pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 15. decembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. októbra 2010 č.k. -664 ţalobu

o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, danej ţalobkyni 29. júla 2002 ţalovaným 1/,

zamietol. Z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalovaný 2/ nie je vo veci pasívne

legitimovaný, hoci je v zmysle o majetku obcí vlastníkom bytu.

Postavenie prenajímateľa bytu v čase výpovede nájmu mal voči ţalobkyni len ţalovaný 1/ ako

vtedajší správca bytového domu. Pokiaľ ide o splnenie zákonných predpokladov výpovede,

dospel k záveru, ţe ţalobkyňa neplatila ţalovanému 1/ za sluţby spojené s uţívaním bytu

od 1. septembra 1994, preto bol daný dôvod výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d/

. Vyjadril sa tieţ k zamietnutiu návrhu ţalobkyne na vykonanie

dokazovania výsluchom svedkov H., B., L. a K., nakoľko títo mali vypovedať ohľadne

skutočností, ktoré s predmetom konania nesúviseli (dôvody neposkytnutia príspevku na

bývanie ţalobkyni). O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 15. decembra 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na správnosť jeho

skutkových zistení a právnych záverov (, ). K odvolacej námietke

ţalobkyne, ţe za sluţby spojené s uţívaním bytu neplatila z dôvodu nedostatku finančných

prostriedkov, uviedol, ţe pri dôvode výpovede nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/

nie sú relevantné príčiny neplatenia, ale samotná existencia tohto

stavu po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Tvrdenie ţalobkyne, ţe súd prvého stupňa v uznesení

o zamietnutí jej návrhu na vypočutie svedkov opomenul uviesť meno F. P., uznal, avšak

vyslovil, ţe vzhľadom k skutočnostiam, ktoré mal tento svedok potvrdiť, nešlo o také

procesné pochybenie, ktoré by malo vplyv na správnosť rozhodnutia o veci samej.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila podľa

a Súdom vyčítala predovšetkým nesprávne právne posúdenie

veci, ktoré viedlo k nespravodlivým rozhodnutiam a porušeniu jej ústavných a zákonných

práv, najmä práva na dôstojné bývanie. Zdôraznila, ţe v čase doručenia výpovede nájmu bytu

bola osobou v hmotnej núdzi s existenčnými problémami, do ktorých sa dostala nie vlastnou

vinou, ale pochybením viacerých správnych orgánov. Na preukázanie tejto skutočnosti

ţalobkyňa navrhla vykonať listinné dôkazy a vypočuť svedkov (H., B., L., K. a P.), avšak oba

návrhy boli súdom prvého stupňa odmietnuté, okrem výsluchu svedka P., ktorý súd napriek

tomu neuskutočnil. Z tohto dôvodu nedošlo k riadnemu a úplnému zisteniu skutkového stavu

veci, pričom nápravu nevykonal ani odvolací súd. Súdy tieţ neposkytli ţalobkyni ochranu

pred draţbou predmetného bytu a jeho vyprataním, a pochybili pri rozhodovaní o návrhoch

ţalobkyne na predbeţné opatrenia s vecou súvisiace. Z týchto dôvodov ţalobkyňa ţiadala,

aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu

prvého stupňa, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie neobsahuje ţiadne

skutočnosti, spôsobilé privodiť zmenu ním napadnutého rozhodnutia, a konanie nie

je postihnuté vadami, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Ţalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu poukázal na to, ţe nie je vo veci pasívne

legitimovaný, a zdôraznil, ţe existencia dôvodov výpovede nájmu bytu podľa § 711 ods. 1

písm. d/ sa neposudzuje s ohľadom na osobné pomery nájomcu, ale

len z objektívneho hľadiska.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

aţ 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ţalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

ţiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle

aţ 3 procesne prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania i zákonnú povinnosť ( ) prihliadnuť

na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal

dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Aj keď dovolateľka procesné vady konania v zmysle netvrdila,

s prihliadnutím na jej námietky o nesprávnosti postupu súdov niţších stupňov súvisiacom

s dokazovaním (nevykonanie navrhnutých listinných dôkazov a výsluch svedkov) sa dovolací

súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní odňatá moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie nesprávny

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka

občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci,

navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť

procesný úkon a pod).

Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu

sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou

súdu (viď ), nie účastníkov konania. Ak teda súd prvého stupňa odmietol

vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením, ţe by sa nimi mali preukázať skutočnosti, ktoré

s predmetom konania nesúvisia, konal v rámci svojej právomoci.

Keďţe existencia vady konania podľa sa v dovolacom konaní

nepreukázala, nemoţno prípustnosť dovolania vyvodiť ani z tohto ustanovenia.

Dovolanie je odôvodnené vadami konania podľa (tzv.

inými vadami konania), ktoré dovolateľka nešpecifikovala, a nesprávnym právnym

posúdením veci podľa

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie

je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

(pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.

Obdobne tieto závery platia pre nesprávne právne posúdenie veci. Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo

ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali

alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak

prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad

v prejednávanej veci nejde.

Keďţe v prejednávanej veci je dovolanie neprípustné, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ho v zmysle v spojení s odmietol.

Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

voči ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd však ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. septembra 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková