Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/383/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu E., B., IČO: X.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou T.T., so sídlom v B., v mene ktorej koná advokát

a konateľ Mgr. T., proti ţalovanej G. bývajúcej v K., o zaplatenie 5 637,23 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ,

o dovolaní vedľajšieho účastníka Z.Z., P., zastúpeného JUDr. A., advokátom, so sídlom v S.,

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. decembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 31. decembra 2012 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 20. apríla 2012 č.k. -61 konanie

zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku ţalobcovi, prostredníctvom D., rozhodol, ţe

ţalobca nemá právo na náhradu trov konania a ţalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Zastavenie konania odôvodnil s poukazom na späťvzatie ţaloby ţalobcom a citáciou § 96

O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa ,

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Ţalobca svojím konaním zavinil

zastavenie konania, nakoľko vzal svoju ţalobu späť a nepreukázal, ţe tak spravil pre

správanie ţalovanej, ani to, ţe samotná ţaloba bola podaná dôvodne, preto podľa názoru súdu

prvého stupňa nemá nárok na náhradu trov konania ( ). V súlade s

ods. 1 veta prvá , ţalovanej nepriznal náhradu trov konania voči ţalobcovi, nakoľko

ţalovaná trovy, ktoré jej vznikli titulom súdneho poplatku za podaný odpor neuhradila, by

bolo nespravodlivé, aby ţalobca bol zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré ţalovaná reálne

neuhradila. V dôvodoch ďalej uviedol, ţe podaním, ktoré bolo súdu doručené 13. marca 2012

2

oznámilo Z.Z. (ďalej len ,,Z.“), ţe vstupuje do konania na strane ţalovanej ako vedľajší

účastník v súlade s Súd prvého stupňa mal za to, ţe účasť právnickej osoby,

ktorej predmetom je ochrana práv podľa osobitného predpisu je moţná iba ak s tým súhlasí

účastník, na ktorého strane má táto právnická osoba vystupovať. Bez takéhoto súhlasu

nie sú splnené podmienky účasti predmetnej právnickej osoby v konaní ako vedľajšieho

účastníka, avšak keďţe po späťvzatí ţaloby ţalobcom boli splnené zákonné podmienky

na zastavenie konania, súd ďalej nekonal vo veci vedľajšieho účastníka. Z. sa preto nestalo

vedľajším účastníkom v konaní a preto ani nerozhodoval o jeho trovách.

Na odvolanie Z. Krajský súd v Košiciach uznesením z 31. decembra 2012 sp. zn. 2 Co

340/2012 potvrdil uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a vedľajšieho

účastníka zaviazal zaplatiť ţalobcovi na účet advokáta JUDr. T. trovy odvolacieho konania

123,70 Eur. Svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou a tieţ ,

ktorý výslovne stanovuje, ţe vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Z uvedeného vyvodil záver, ţe vedľajšiemu účastníkovi môţe byť priznaná aj

náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne

účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Zdôraznil, ţe vedľajší účastník

vstúpil do konania z vlastného podnetu. Urobil tak bez komunikácie so ţalovanou. Odvolací

súd mal za to, ţe vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania a vynaloţenie trov právneho

zastúpenia v tomto konaní nemoţno hodnotiť ako účelné kroky a účelne vynaloţené trovy

konania a tento úkon vedľajšieho účastníka, vstup do konania nemal ţiaden vplyv na

rozhodnutie vo veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

s poukazom na to, ţe odvolacie konanie bolo začaté na podnet vedľajšieho účastníka na strane

ţalovanej, v konaní tak bol úspešný ţalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu trov

odvolacieho konania voči neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z , t.j., ţe v konaní pred odvolacím

súdom mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a to tým, ţe mu nebola doručená ţaloba,

prílohy a rozhodnutia súdu prvého stupňa a tieţ, ţe súd prvého stupňa nerozhodol o trovách

vedľajšieho účastníka a odvolací súd toto pochybenie nenapravil. Ţiadal, aby dovolací súd

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobca navrhol dovolanie ako nedôvodné a neprípustné zamietnuť.

3

Ţalovaná ţiadala o spravodlivé rozhodnutie. Zdôraznila, ţe Z. vstúpilo do konania bez

jej súhlasu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolateľ je zastúpený advokátom a dovolanie bolo podané včas ( ),

skúmal najskôr bez nariadenia pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,

ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo o rozhodnutie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 písm. c/ ).

Podľa výslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o prípustnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním vedľajšieho účastníka napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré

sú taxatívne vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, proti ktorým

4

nie je dovolanie prípustné, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania vedľajšieho účastníka

z vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na veta druhá ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to účastník

namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie

prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Vady konania podľa aţ e/ a

vedľajší účastník nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne

zameral na to, či v danej veci postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle treba

vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemoţní realizácia tých procesných

práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá

je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“), porovnaj ,

.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením

nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (,

, ).

Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov,

z ktorých vyplýva, ţe súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody,

na ktorých sú zaloţené, rozsah tejto povinnosti sa však môţe meniť s ohľadom na povahu

rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností kaţdého prípadu (H. c. Belgicko

z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí

vyhovovať najmä základnej poţiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie

nielen z hľadiska moţného pouţitia opravného prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí

aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie.

Poţiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na kaţdý výrok

rozhodnutia, teda okrem rozhodnutia vo veci samej aj rozhodnutia o trovách konania

Odôvodnenie rozhodnutia (vo všetkých jeho výrokoch) musí byť zároveň dostatočným

podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom či mimoriadnom

opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náleţitosti uvedené v

v spojení s ), je nepreskúmateľné. Takéto (arbitrárne) rozhodnutie súdu

porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma

moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu upiera moţnosť náleţite skutkovo a právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

Okresný súd uznesením z 20. apríla 2012 č.k. -61 o trovách konania

rozhodol tak, ţe ţalobca nemá právo na náhradu trov konania ( ) a ţalovanej

náhradu trov konania nepriznal ( prvá veta ). Z. za vedľajšieho účastníka (v

konaní) nepovaţoval, a preto ani nerozhodoval o trovách tohto Z.. Ţalobca ani ţalovaná

odvolania proti týmto výrokom nepodali, avšak odvolací súd na základe odvolania

vedľajšieho účastníka uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch preskúmal.

Odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa, s odkazom na

uzavrel, ţe Z. má v prejednávanej veci postavenie vedľajšieho účastníka, napriek uvedenému

6

vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nevyvodil ţiadne procesnoprávne dôsledky.

Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia citoval veta prvá , avšak bez

bliţšieho zdôvodnenia moţnej aplikácie tohto ustanovenia na prejednávanú vec.

Za daného procesného stavu dovolací súd povaţuje rozhodnutie odvolacieho súdu

za nepreskúmateľné a konanie pred odvolacím súdom postihnuté vadou podľa § 237

písm. f/

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného

práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle dohovoru, resp.

v spojení s a tým aj naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v

písm. f/ , ktorý vedie nielen k prípustnosti, ale aj k dôvodnosti mimoriadneho opravného

prostriedku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania ako aj dovolacieho

konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. septembra 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová