Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dc8/394764.bc490d.pdf
PDF · 221.57 KB
No categories available
4ECdo/101/2013
Najvyšší súd 4 ECdo 101/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná
ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej AA... , bývajúcej
V., o vymoženie 625,74 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Skalica
pod sp. zn. 1 Er 4742/2008, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 29. júna 2012, sp. zn. 21 CoE 96/2012, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z AA... m i e t AA... .
Dovolanie o d m i e t AA... .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Skalica (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 625,74 eur s príslušenstvom v zmysle
ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch AA... exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) AA... o zmene AA... doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, rozhodnutia Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, AA....s., Bratislava, z 11. júna 2008, č. k. SR
05487/08 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorým bola povinnej ako
žalovanej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej ako žalobkyni 625,74 eur s príslušenstvom
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Exekučný súd uznesením z 28. septembra 2011, č. k. 1 Er 4742/2008-39 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú AA... zastavil ju. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eur do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku
byť exekučným titulom, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc ho vydať. Rozhodcovský
súd totiž odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávnenou
AA... povinnou v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako
súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala
podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej, AA... teda neplatnej zmluvnej
podmienky, pretože nebola dohodnutá individuálne (bola súčasťou štandardnej formulárovej
zmluvy, t. j. zmluvy, ktorej návrh bol obsahom vopred pripraveného AA... hromadne
používaného tlačiva) AA... spôsobovala značnú nerovnováhu v právach AA... povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa, keďže ju nútila, v prípade podania
žaloby voči nej oprávnenou na rozhodcovskom súde, podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením z 29. júna
2012, sp. zn. 21 CoE 96/2012 potvrdil rozhodnutie exekučného súdu. Povinnej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd vecnou
správnosťou rozhodnutia exekučného súdu, stotožniac sa i s jeho skutkovými AA... právnymi
závermi. O trovách konania rozhodol s poukazom na skutočnosť, že v odvolacom konaní
z procesného hľadiska úspešnej povinnej žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie AA... po
uplynutí lehoty na podania dovolania, dovolanie doplnila o ďalšiu právnu argumentáciu.
Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu
zrušil AA... vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími
dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2. písm. AA.../, b/ AA... c/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. AA.../ O.s.p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. AA.../, d/, e/ AA... f/
O.s.p. (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný AA... že účastníkom
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby
dovolací súd konanie prerušil AA... požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní
špecifikovaných prejudiciálnych otázok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p., najprv skúmal či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania.
Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (ktoré v spojení s § 243c O.s.p. primerane
platí aj pre dovolacie konanie) ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie vtedy, ak rozhodol,
že požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy, t. j. ak dospel k záveru, že je potrebné podať výklad komunitárneho
práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Zmyslom riešenia predbežnej otázky
je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ak prichádza do úvahy jeho aplikácia
v prejednávanej veci.
K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku
Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
sa na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema Cassazione vyjadril Súdny dvor
Európskej únie v rozsudku CILFIT, C – 283/81 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ (ECR), str. 3415. V tomto rozhodnutí uviedol, že „článok 177 tretí odsek Zmluvy
EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, že súd
proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva,
je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca
sa práva Spoločenstva s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka
nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo
že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné
pochybnosti, pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva
Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom AA... nebezpečenstva
rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva“.
V preskúmavanej veci dovolateľka navrhla predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálne otázky: 1. či sa má ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať
tak, že zakazuje rozhodovať spory zo spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej
doložky rozhodcovským súdom, ak je rozhodcovská doložka individuálne dojednaná,
2. či je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje
uzatvorenie rozhodcovskej doložky s konkrétnym obsahom špecifikovaným dovolateľkou
AA... použitým v spotrebiteľskej zmluve v predmetnej veci AA... 3. či je v súlade s čl. 17
AA... čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,
ktoré s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa
voči spotrebiteľovi.
Podľa názoru dovolacieho súdu ani jedna z vyššie uvedených prejudiciálnych otázok
nevyžaduje výklad Súdnym dvorom Európskej únie. Predmetné otázky nie sú v predmetnej
veci relevantné, pretože pokiaľ ide o otázku č. 1, nešlo v tejto veci o prípad individuálne
dojednanej rozhodcovskej doložky AA... prípadná odpoveď na túto otázku ani nevyvoláva
žiadne pochybnosti, AA... otázky č. 2 AA... 3 sa netýkali výkladu práva Európskej únie, ale
posúdenia súladu konkrétnej rozhodcovskej doložky, resp. rozhodnutia vnútroštátneho súdu
s komunitárnym právom. Dovolací súd preto návrh dovolateľky na prerušenie konania za
účelom predloženia prejudiciálnych otázok zamietol.
V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“)
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či oprávnenou
podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 AA... § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska, AA... ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
(aj uzneseniu), ak AA.../ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť AA... nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ AA... g/ O.s.p.
netvrdila AA... existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Prípustnosť AA... zároveň dôvodnosť dovolania odôvodňovala v prvom rade tým,
že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm.
AA.../
O.s.p.). Uvedenú vadu konania však nevyvodzovala z toho, že súdy vôbec nemali konať
AA... rozhodovať. Ich právomoc konať v exekučnom konaní nepopierala. Vyčítala im iba to,
že bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali súlad exekučného titulu
s hmotným právom. V skutočnosti tak namietala, že rozhodnutia súdov spočívajú
na nesprávnom právnom posúdení veci. Námietka nedostatku právomoci súdov preto nebola
dôvodná.
Dovolacie námietky o vadách konania spočívajúcich v prekážke právoplatne
rozhodnutej veci, boli zjavne nedôvodné AA... nenáležité. Vychádzajúc z odôvodnenia týchto
vád je zrejmé, že dovolateľka aj v prípade týchto vád v skutočnosti namietala nesprávnu
aplikáciu AA... interpretáciu príslušných ustanovení Exekučného poriadku exekučným, aj
odvolacím súdom, teda nesprávne právne posúdenie veci.
Konanie nie je zaťažené ani vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., lebo
v predmetnej veci nebol zistený nedostatok návrhu na začatie konania. Exekučný súd totiž
v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia (§ 44
Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového – hľadiska (§ 41 ods. 2
O.s.p.) zo strany oprávnenej ani nejde o námietku nedostatku návrhu na začatie konania
v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza
vo väzbe na otázku zákonnosti AA... vecnej správnosti postupu AA... právnych záverov
súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje
rozhodnutia.
Dôvodná nebola ani dovolacia námietka o odňatí možnosti oprávnenej konať
pred súdom, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím o zastavení exekúcie. O vadu konania
spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
ide predovšetkým vtedy, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
uplatňovať procesné práva, ktoré mu priznáva platná právna úprava. K odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen nesprávnym postupom súdu, ale aj jeho nesprávnym
procesným rozhodnutím, v dôsledku ktorého konanie končí. Takýmto rozhodnutím môže
byť aj rozhodnutie o zastavení exekúcie, ak preň neboli splnené zákonom stanovené
podmienky. Nesprávnym rozhodnutím o zastavení exekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke
exekučného konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného
rozhodnutia, čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto
rozhodnutia však nevyhnutne vyžadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom súdov
v exekučnom konaní.
Dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci odvolací AA... i exekučný súd
správne posúdili splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie.
Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označila za exekučný titul
rozsudok rozhodcovského súdu, bol exekučný súd oprávnený AA... zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej
zmluvy (rozhodcovskej doložky).
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,
t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah
založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, AA... to z ustanovení § 57 AA... § 58 Exekučného
poriadku, t. j. oprávnenie v každom štádiu exekučného konania (teda aj
v prebiehajúcej exekúcii) skúmať existenciu exekučného titulu.
Takéto oprávnenie má exekučný súd aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade zisteného nedostatku
v tomto smere je exekučný súd oprávnený konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto
postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu,
ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov
AA... iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej
správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto
rozhodnutie
za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce AA... nikoho
nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, resp. subjektu,
ak tento orgán, resp. subjekt, nemal právomoc (oprávnenie) ho vydať, pokiaľ to právna
úprava nevylučuje.
V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) vylučuje skúmanie
(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor,
je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho
vzťahu alebo z iného právneho vzťahu.
Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho
vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) AA... aby žalobou podanou na príslušnom
súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu
v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada
(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži
svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto
ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať
AA... spochybňovať rozhodcovskú zmluvu AA... tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by
nadbytočné.
Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, tento záver neplatí. Už v rozhodnutí sp.zn. 6 Cdo 1/2012 dovolací súd uviedol,
že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd
oprávnený AA... zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
AA... v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku
so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, AA... teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.
Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní
v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho
z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
AA... povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu AA... je nevyhnutná pre zvýšenie životnej
úrovne AA... kvality života občanov.
Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné
právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti
komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté,
že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda
bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv
až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť
AA... tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
AA... že spôsobovala nevyváženosť v právach AA... povinnostiach zmluvných strán v
neprospech povinného. Správne z tejto skutočnosti vyvodili nevyhnutný právny dôsledok,
AA... to nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Dovolací súd
sa stotožňuje s právnymi závermi odvolacieho súdu i exekučného súdu AA...
v podrobnostiach na ne poukazuje.
Správnym rozhodnutím o zastavení exekúcie preto nebola oprávnenej odňatá možnosť
konať pred súdom.
Ani ďalšia námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho nebola dôvodná. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd
dovolaním napadnuté uznesenie riadne AA... postačujúco odôvodnil. V spojení
s odôvodnením obsiahnutým v uznesení exekučného súdu je z neho zrejmé, z akých
skutočností vyvodil záver o tom, že rozhodcovská doložka bola neprijateľnou (neplatnou)
zmluvnou podmienkou AA... že ako neplatná mala za následok nedostatok
oprávnenia rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku AA... tým aj
nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom.
K odňatiu možnosti oprávnenej konať pred súdom nedošlo ani údajným porušením
zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada
znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami
AA... dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie – či už protistranou
alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie
alebo dôkaz mohol vyžiadať – AA... vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D.,
Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha :
C. H. Beck, 2012, s. 740). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka vydaného Vedou,
vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2011 (2. zv), kontradiktórnosť
je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho
procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter AA... jeho rozsah sa môže
líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla
v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania
napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania
pred nimi.
Ak za porušenie zásady kontradiktórnosti by mal byť považovaný aj procesný postup
exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného,
neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu,
za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie
odvolanie, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť
svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého
listinného dôkazu AA... k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný
názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho AA... exekučného súdu AA... vrátením veci na opätovné rozhodnutie,
by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo
náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, AA... tým by bolo aj
v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality.
V preskúmavanej veci oprávnená možnosť podať odvolanie proti uzneseniu
exekučného súdu o zastavení exekúcie aj využila AA... v podanom opravnom prostriedku
vyjadrila, okrem iného, aj svoj nesúhlas s právnymi závermi exekučného súdu o neplatnosti
rozhodcovskej doložky.
K odňatiu možnosti oprávnenej konať pred exekučným súdom nedošlo ani tým,
že exekučný súd nevytýčil vo veci pojednávanie , pretože v čase rozhodovania tohto súdu
takáto povinnosť uzákonená nebola. Jej neskoršie včlenenie do zákona bolo dôsledkom
zjavnej chyby zákonodarcu, čoho dôkazom je dôvodová správa k zákonu č. 230/2012 Z. z.
Pokiaľ jediným dôkazom pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku
byť exekučným titulom z hľadiska platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky bola listina
obsahujúca túto doložku (úverová zmluva), nebolo potrebné na vykonanie tohto dôkazu
nariadiť pojednávanie. Tento záver možno vyvodiť zo samotnej povahy exekučného konania,
ktoré nie je v zásade konaním sporovým, AA... tiež zo skutočnosti, že posúdenie platnosti
písomnej rozhodcovskej doložky bolo právnou otázkou. Nariadenie pojednávania by za týchto
okolností, ako aj s prihliadnutím na možnosť opravného konania, bolo zbytočné AA...
odporovalo zásade hospodárnosti konania. Vykonanie dôkazu listinou jej prečítaním alebo
oznámením obsahu na pojednávaní vyžaduje ustanovenie § 129 ods. 1 O.s.p., ktoré primerane
platí aj pre exekučné konanie, len ak sa nariaďuje pojednávanie.
Keďže prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 O.s.p.
AA... neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky jej dovolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5
O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný.
V konaní o dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej právo na náhradu trov
konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. AA... § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepriznal povinnej náhradu trov tohto konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151
O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. septembra 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová