Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fff/394276.2444ff.pdf
PDF · 102.62 KB
No categories available
4Cdo/288/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 288/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ R., bývajúceho v M., L.,
2/ V., bývajúcej v M., L., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou R., so sídlom v B., IČO:
X., proti žalovanému A., so sídlom v J., IČO: X., zastúpenému JUDr. V., advokátom V., C.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného K., so sídlom v B., o ochranu osobnosti
s náhradou nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11
C 137/2011, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. decembra
2012 sp. zn. 11 Co 350/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcov o d m i e t a .
Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom pre zmeškanie z 20. marca 2012 č.k.
11 C 137/2011-55 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom každému po 50.000 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu, o ktorých súd rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného uznesením z 20. decembra 2012 sp. zn.
11 Co 350/2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru,
že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože v čase jeho vydania
súd nemal jednoznačne preukázané, či bola výzva žalovanému formou uznesenia
z 12. januára 2012 č.k. 11 C 137/2011-47 riadne doručená, t.j., či uznesenie nadobudlo
právoplatnosť, pretože z doručenky o doručovaní uznesenia nie je jasné, aké uznesenia boli
žalovanému doručované.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia, ktorí navrhli
zrušiť uznesenie Krajského súdu v Trnave a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.
Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť dovolania z § 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Podľa názoru dovolateľov odňatie možnosti konať pred súdom
spočívalo v tom, že odvolací súd odňal žalobcom procesné práva tým, že zrušil prvostupňové
rozhodnutie bez toho, aby bol pre taký postup dôvod. Odvolaciemu súdu vytýkali, že vybočil
z medzí, ktoré mu pre prieskum vymedzil žalovaný a rozhodnutie zrušil pre vadu, ktorú
žalovaný nenamietal, v uznesení absentuje označenie ustanovenia umožňujúce zrušenie
napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevykonal žiadne dokazovanie, odchýlil
sa od skutkového záveru súdu prvého stupňa, svojim zásahom spôsobil popretie použiteľnosti
§ 114 O.s.p., nerešpektoval princípy koncentrácie konania a neprimerane odľahčil jednu
zo sporových strán od zodpovednosti za vlastnú procesnú nečinnosť, pričom všetky
pochybenia nebude možné už nijako napraviť v ďalšom konaní, pretože ich aplikácia
je založená na neopakovateľných procesných situáciách. Namietli, že s odlišnými skutkovými
závermi odvolacieho súdu boli oboznámení až v napadnutom uznesení, čím im bola odopretá
možnosť zúčastniť sa na procese dokazovania, ktorý nebol ani vykonaný a odvolací súd
nenariadil na prejednanie veci pojednávanie, pričom bol povinný tak urobiť. Tým, že odvolací
súd v odôvodnení uviedol, že na preukázanie splnenia podmienok pre rozsudok pre zmeškanie
sa vyžadoval vyšší štandard z dôvodu predmetu konania ako je v bežných veciach, dopustil
sa nesprávneho právneho posúdenia veci a tým založil aj vadu konania podľa § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k dovolaniu žalobcov uviedol, že všetky nároky
žalobcov vyplývajúce zo zákona č. 381/2001 Z.z. boli z jeho strany uspokojené. Nároky,
ktoré sú predmetom konania, nie sú kryté povinným zmluvným poistením.
Žalovaný vyjadrenie k dovolaniu nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd svojím uznesením zrušil rozsudok súdu prvého stupňa pre zmeškanie
(§ 153b ods. 1 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Proti takému uzneseniu nie je dovolanie objektívne prípustné, ibaže by konanie odvolacieho
súdu bolo postihnuté niektorou z vád podľa § 237 písm. a/ - g/ O.s.p. (R 34/1995).
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,
ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia
možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím
súdom nebola v konaní zistená.
So zreteľom na žalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,
že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri
prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalobcom
neznemožnili uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie
ich práv a oprávnených záujmov.
Dovolatelia preto neopodstatnene namietali, že postupom odvolacieho súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatie možnosti konať pred súdom žalobcovia vyvodzujú výlučne z toho,
že odvolací súd nepostupoval správne, keď rozsudok prvostupňového súdu zrušil, hoci
na jeho zrušenie neboli splnené podmienky podľa § 221 ods. 1 O.s.p., pretože k tvrdenej vade
nedošlo. Posudzujúc však dovolanie žalobcov podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.)
dovolatelia namietajú predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ktorý
vyslovil, že pre vydanie rozhodnutia pre zmeškanie neboli splnené podmienky, t.j. namietajú
vadu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď dôvody uvádzané v odôvodnení rozhodnutia
odvolacieho súdu nepovažujú za správne (por. č.l. 97), resp. namietajú, že konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
žalobcov nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcov ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný ani vedľajší účastník si náhradu trov
dovolacieho konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal
(§ 150 ods. 3 O.s.p).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. septembra 2014
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová