Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/288/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ R., bývajúceho v M., L.,

2/ V., bývajúcej v M., L., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou R., so sídlom v B., IČO:

X., proti žalovanému A., so sídlom v J., IČO: X., zastúpenému JUDr. V., advokátom V., C.,

za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného K., so sídlom v B., o ochranu osobnosti

s náhradou nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11

C 137/2011, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. decembra

2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcov o d m i e t a .

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom pre zmeškanie z 20. marca 2012 č.k.

-55 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom každému po 50.000 Eur

do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcom náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu, o ktorých súd rozhodne

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného uznesením z 20. decembra 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru,

že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože v čase jeho vydania

súd nemal jednoznačne preukázané, či bola výzva žalovanému formou uznesenia

z 12. januára 2012 č.k. -47 riadne doručená, t.j., či uznesenie nadobudlo

2

právoplatnosť, pretože z doručenky o doručovaní uznesenia nie je jasné, aké uznesenia boli

žalovanému doručované.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia, ktorí navrhli

zrušiť uznesenie Krajského súdu v Trnave a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Prípustnosť dovolania vyvodzovali z a dôvodnosť dovolania z

ods. 2 písm. b/ a c/ Podľa názoru dovolateľov odňatie možnosti konať pred súdom

spočívalo v tom, že odvolací súd odňal žalobcom procesné práva tým, že zrušil prvostupňové

rozhodnutie bez toho, aby bol pre taký postup dôvod. Odvolaciemu súdu vytýkali, že vybočil

z medzí, ktoré mu pre prieskum vymedzil žalovaný a rozhodnutie zrušil pre vadu, ktorú

žalovaný nenamietal, v uznesení absentuje označenie ustanovenia umožňujúce zrušenie

napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevykonal žiadne dokazovanie, odchýlil

sa od skutkového záveru súdu prvého stupňa, svojim zásahom spôsobil popretie použiteľnosti

, nerešpektoval princípy koncentrácie konania a neprimerane odľahčil jednu

zo sporových strán od zodpovednosti za vlastnú procesnú nečinnosť, pričom všetky

pochybenia nebude možné už nijako napraviť v ďalšom konaní, pretože ich aplikácia

je založená na neopakovateľných procesných situáciách. Namietli, že s odlišnými skutkovými

závermi odvolacieho súdu boli oboznámení až v napadnutom uznesení, čím im bola odopretá

možnosť zúčastniť sa na procese dokazovania, ktorý nebol ani vykonaný a odvolací súd

nenariadil na prejednanie veci pojednávanie, pričom bol povinný tak urobiť. Tým, že odvolací

súd v odôvodnení uviedol, že na preukázanie splnenia podmienok pre rozsudok pre zmeškanie

sa vyžadoval vyšší štandard z dôvodu predmetu konania ako je v bežných veciach, dopustil

sa nesprávneho právneho posúdenia veci a tým založil aj vadu konania podľa § 241

ods. 2 písm. c/

Vedľajší účastník vo vyjadrení k dovolaniu žalobcov uviedol, že všetky nároky

žalobcov vyplývajúce zo boli z jeho strany uspokojené. Nároky,

ktoré sú predmetom konania, nie sú kryté povinným zmluvným poistením.

Žalovaný vyjadrenie k dovolaniu nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

3

ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia , dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd svojím uznesením zrušil rozsudok súdu prvého stupňa pre zmeškanie

( ) podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti takému uzneseniu nie je dovolanie objektívne prípustné, ibaže by konanie odvolacieho

súdu bolo postihnuté niektorou z vád podľa - g/ (R 34/1995).

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

4

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím

súdom nebola v konaní zistená.

So zreteľom na žalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalobcom

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie

ich práv a oprávnených záujmov.

Dovolatelia preto neopodstatnene namietali, že postupom odvolacieho súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

Odňatie možnosti konať pred súdom žalobcovia vyvodzujú výlučne z toho,

že odvolací súd nepostupoval správne, keď rozsudok prvostupňového súdu zrušil, hoci

na jeho zrušenie neboli splnené podmienky podľa , pretože k tvrdenej vade

nedošlo. Posudzujúc však dovolanie žalobcov podľa jeho obsahu ( )

dovolatelia namietajú predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ktorý

vyslovil, že pre vydanie rozhodnutia pre zmeškanie neboli splnené podmienky, t.j. namietajú

vadu podľa , keď dôvody uvádzané v odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho súdu nepovažujú za správne (por. č.l. 97), resp. namietajú, že konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ).

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti

podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

6

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

žalobcov nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcov ako neprípustné podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s a Žalovaný ani vedľajší účastník si náhradu trov

dovolacieho konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal

(§ 150 ods. 3 O.s.p).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. septembra 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová