Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/43/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J. D., bývajúcej v T.,

zastúpenej JUDr. Katarínou Bajovou, advokátkou

so sídlom v Trnave, Hlavná 45, proti ţalovanému 1/ M. P., bývajúcemu

v T.T., 2/ V. K., bývajúcemu v T.T., obom zastúpeným

JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom so sídlom v Trnave, Námestie SNP 2, o zaplatenie

3 292,83 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava, pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. júla 2012, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 25. augusta 2011, č.k. -640 (v poradí

tretím) uloţil ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobkyni čiastku

770,10 € so 17,6 % úrokom z omeškania od 16. júna 1999 do zaplatenia, do troch dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni

2522,74 € so 17,6% úrokom z omeškania od 16. júna 1999 do zaplatenia, do troch dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia, v časti vzájomného návrhu konanie zastavil. Ţalovaným

1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania 756,98 €

do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobkyni trovy konania 2 309,03 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

a ţalovanému 2/ povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy konania štátu 700,61 € do troch dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe

evidencia trţieb sa nezhoduje so skutočne odovzdanými a potvrdenými trţbami. Vzhľadom

na túto skutočnosť konštatoval, ţe na úhradu ţalovaných čiastok nebol právny titul, nakoľko

tento schodok nebol preukázaný a riadne zistený. Pri svojom rozhodovaní vychádzal

predovšetkým so záverov znaleckého posudku, z ktorého nepochybne vyplynulo, ţe toto bolo

2

neprehľadné, chaotické, nezodpovedalo účtovnému stavu a okrem týchto nedostatkov sa

nevykonávali ani riadne inventúry v zmysle zákona. Vzťah ţalobkyne k ţalovanému 2/

hodnotil ako pracovnoprávny vzťah. Ďalej dospel k záveru, ţe ţalobkyňa uznala dlh, ktorý

v čase uznávacieho prejavu neexistoval a ţe k uznávaciemu prejavu ţalobkyne došlo

s prihliadnutím na vzťah podriadenosti v spojení s domnienkou ţalobkyne, ţe účtovníctvo je

vedené správne. Vzhľadom na nesprávnosť vedenia celej účtovnej evidencie mal za to, ţe

ţalobkyňa bola uvedená do omylu a plnila bez právneho dôvodu. Keďţe nevznikol ţiadny

schodok, nebola ţalobkyňa povinná ţalovanému 2/ plniť, a preto mal za to, ţe na strane

ţalovaného 2/ došlo plnením ţalobkyne k bezdôvodnému obohateniu. Právny vzťah

ţalobkyne voči ţalovanému 1/ nepovaţoval za pracovno-právny. Ţalovaný 1/ síce formálne

vystupoval ako spoločník ţalovaného 2/, nemal však z hľadiska prevzatia finančných

prostriedkov k ţalobkyni ţiadny právny vzťah. Finančné prostriedky nepochybne prevzal

titulom fiktívneho schodku, ktorý mala ţalobkyňa spôsobiť. Na strane ţalovaného 1/ došlo

k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu, keď od ţalobkyne prijal finančnú

hotovosť bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Konanie o vzájomnom návrhu ţalovaného 2/

zastavil z dôvodu späťvzatia vzájomného návrhu a súhlasu ţalobkyne s týmto späťvzatím.

O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 v spojitosti

s ustanovením O náhrade trov konania štátu rozhodol s poukazom

na ustanovenie

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 24. júla 2012, sp.zn. (v poradí

tretím) rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, v časti náhrady trov konania a trov

konania štátu potvrdil. Ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni spoločne

a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,63 € titulom právneho

zastúpenia právnej zástupkyni ţalobkyne do troch dní. Ţalovanému 2/ uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,38 € titulom právneho

zastúpenia právnej zástupkyni ţalobkyne do troch dní. S poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1 a 2 konštatoval, ţe súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, pričom poukázal

na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého, ako i z obsahu spisu je zrejmé, ţe súd

prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli

z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov a zo znaleckého

dokazovania. V celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa, v podrobnostiach na ne odkázal, z dôvodu ktorého svoje rozhodnutie podrobnejšie

neodôvodnil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu podali dovolanie ţalovaní 1/ a 2/. Jeho

prípustnosť odôvodnili ustanovením a , a .

Namietali, ţe odvolací súd sa vôbec neriadil právnym názorom odvolacieho súdu

v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2008,

sp.zn. a právnym názorom Krajského súdu v Trnave z 23. marca 2010, sp.zn.

sa riadil len čiastočne, a to len v rozsahu vykonaného znaleckého dokazovania

na zistenie stavu účtovníctva u ţalovaného 2/. Boli toho názoru, ţe vedenie účtovníctva, ako aj

znalecký posudok č. 2/2011 nemá na právne posúdenie nároku ţalobkyne bezprostredný

vplyv, moţno by to mohlo mať vplyv na ţalovaného 2/ vo výške 65 439,30 Sk

s príslušenstvom, ktorý nárok však bol vzatý späť. Vymenovali a bliţšie špecifikovali listinné

dôkazy, ktoré podľa ich názoru sú základom pre právne posúdenie nároku ţalobkyne, ktoré

však súdom prvého stupňa neboli vôbec zohľadnené. Uviedli, ţe na ţalobkyni bolo v zmysle

predchádzajúcich zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu dôkazné bremeno, ktoré však

ţalobkyňa nepreukázala. V dovolaní bliţšie poukázali na skutkový stav veci tak, ako ho

uvádzali uţ pred súdmi niţšieho stupňa. Za zjavne nesprávne povaţovali rozhodnutie súdu

v časti uplatňovaného nároku voči ţalovanému 1/, ktorý nikdy neprevzal finančné prostriedky

pre seba, ale bol len sprostredkovateľom ich prevzatia, čo bolo preukázané aj listinným

dôkazom nachádzajúcom sa na č.1. 64 spisu. Nesprávny postup odvolacieho súdu spočíval

podľa názoru dovolateľov v tom, ţe vzhľadom na hrubé pochybenie súdu prvého stupňa mal

nariadiť pojednávanie a zopakovať dôkazy posudzujúc konanie súdu prvého stupňa v zmysle

predchádzajúcich zrušujúcich uznesení. Takýmto postupom mal vyhodnotiť dôkazy

a poukázať na to, ţe keď sa raz konštatuje neprehľadnosť a zmätočnosť účtovníctva

ţalovaného 2/ na základe znaleckého dokazovania, tak v takom účtovníctve nemoţno hľadať

schodok, za ktorý zodpovedá ţalobkyňa, pretoţe účtovníctvo je zlé ako celok a zároveň ţe

posúdenie dlţnej sumy ţalobkyne voči ţalovanému 2/ je moţné len z dvoch listinných

dokladov, ktoré boli zriadené pre evidenciu dlţnej sumy ţalobkyne voči ţalovanému 2/, ako aj

z uznania dlhu zo 7. decembra 1998. Pochybenie odvolacieho súdu spočívalo aj v nedostatku

jeho odôvodnenia v časti sumy 79 723,70 €, pretoţe mu muselo byť zrejmé, ţe ţalobkyňa

ţalovanému 2/ plnila na základe právneho dôvodu a nie bez právneho dôvodu. Rozhodnutie

súdu prvého stupňa v časti trov konania o vzájomnom návrhu označili za nepreskúmateľné

a zároveň boli toho názoru, ţe v tejto časti nie je moţné priznať trovy konania a právneho

zastúpenia. Označenie ţalovaného 2/ v záhlaví rozsudku povaţovali za nesprávne, zmätočné,

pretoţe v rozsudkoch bol označený iný subjekt ako bol ţalovaný, pričom V. K. ako fyzická

osoba nebol od začiatku účastníkom konania. Správne označenie malo byť V. K. - Pekáreň

KPK, IČO 35 173 939, so sídlom v T., navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a súdu prvého stupňa zrušil vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe podľa jej názoru súdy v prejednávanej

veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalovaným neznemoţnili procesné práva

priznané právnym poriadkom. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaných 1/ a 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalovaných 1/ a 2/ nie je podľa aţ 3 procesné prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo

závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie by

viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia

odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

v zmysle ustanovenia spočívajúca v tom, ţe 1/ rozhodnutie odvolacieho

súdu nie je dostatočne odôvodnené, ţe 2/ súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil právnym

názorom odvolacieho súdu v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach Krajského súdu

v Trnave z 30. septembra 2008, sp.zn. a právnym názorom Krajského súdu

v Trnave z 23. marca 2010, sp.zn. sa riadil len čiastočne, a to len v rozsahu

vykonaného znaleckého dokazovania na zistenie stavu účtovníctva u ţalovaného 2/, ako aj

v tom, ţe 3/ odvolací súd na prejednanie ich odvolania nenariadil pojednávanie.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 21 to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalovaným neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je

dôvodná námietka dovolateľov týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd

Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj

v náleze sp.zn. -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu (sp.zn. ).

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv.

skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen

Slovenskej republiky, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe rozhodnutia

súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci

skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Súd prvého stupňa uviedol, ţe návrh zamietol z dôvodu, ţe

na úhradu ţalovaných čiastok nebol právny titul, nakoľko schodok nebol preukázaný a riadne

zistený. Ďalej dospel k záveru (predovšetkým zo záverov znaleckého posudku), ţe

nesprávnosť vedenia celej účtovnej evidencie mala za následok, ţe ţalobkyňa bola uvedená

do omylu a plnila bez právneho dôvodu, ţe ţalobkyňa uznala dlh, ktorý v čase uznávacieho

prejavu neexistoval, a preto na strane ţalovaného 2/ došlo plnením ţalobkyne

k bezdôvodnému obohateniu. Mal aj za to, ţe k bezdôvodnému obohateniu došlo aj na strane

ţalovaného 2/, ktorý síce formálne vystupoval ako spoločník ţalovaného 2/, nemal však

z hľadiska prevzatia finančných prostriedkov k ţalobkyni ţiadny právny vzťah.

S odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa sa stotoţnil aj odvolací súd. Ich rozhodnutia

nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe

súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných

ustanovení a nepopreli ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

, a preto aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok s poukazom na ustanovenia spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovaných. Ako vyplýva aj

z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym

názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. sp.zn. ).

K dovolacej námietke ţalovaných, ţe odvolací súd sa v dovolaním napadnutom

rozsudku vôbec neriadil právnym názorom odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom

uznesení Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2008, sp.zn. a právnym

názorom Krajského súdu v Trnave z 23. marca 2010, sp.zn. sa riadil len

čiastočne, a to len v rozsahu vykonaného znaleckého dokazovania na zistenie stavu

účtovníctva u ţalovaného 2/ dovolací súd uvádza, ţe nemá

ustanovenie, ktoré by vyslovovalo viazanosť súdu, ktorý pôvodne právny názor vyslovil, ak sa

vec v dôsledku opravného prostriedku podaného proti ďalšiemu rozhodnutiu znova stane

predmetom opravného konania.

Ţalovaní 1/ a 2/ v dovolaní tieţ namietajú, ţe odvolací súd im v konaní odňal moţnosť

pred súdom konať v zmysle tým, ţe na prejednanie ich odvolania

nenariadil pojednávanie.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vţdy ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ ide o konanie

vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ to vyţaduje dôleţitý verejný

záujem.

Podľa v tomto znení, môţe odvolací súd rozhodnúť aj

bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

V predmetnej veci je zrejmé, ţe odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, rozhodol

v predmetnej veci na pojednávaní, predmetom konanie nie je vec podľa

Z.z. Antidiskriminačného zákona, ale bezdôvodné obohatenie, ktorého hmotnoprávny nárok

má svoj základ v ustanoveniach . Rovnako tu nejde tu ani o verejný

záujem, keďţe nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr.

spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach a základných

slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno

vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonávať verejne.

Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd v zásade nemusí

nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje

za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu

vo veci samej 24. júla 2012 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho

súdu nemal za následok odňatie moţnosti ţalovaných konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Nedošlo k znemoţneniu realizácie ich procesných práv, priznaných im

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany ich práv a právom chránených

záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za postup súdu odnímajúci účastníkovi

konania moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je

moţné povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo

preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa ţalovaným znemoţnila realizácia

ich procesných práv, priznaných im v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany ich práv a právom chránených záujmov v zmysle

Námietkou, ţe vedenie účtovníctva a znalecký posudok nemá na právne posúdenie

nároku ţalobkyne bezprostredný vplyv, poukazujúc pritom na listinné dôkazy, ktoré podľa ich

názoru sú základom pre posúdenie nároku ţalobkyne, dovolatelia spochybňujú správnosť

vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania.

Dovolací súd poukazuje na to, ţe nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je

uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 241

ods. 1 písm. a) aţ c) Pre tento záver svedčí i ustanovenie 243a ods.2, veda druhá ,

ktoré upravuje, ţe dovolací súd nevykonáva dokazovanie. Súdna prax je jednotná v názore, ţe

ak súd niektorý dôkaz nesprávne vyhodnotí, môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým

zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nezakladá to však tzv.

zmätočnosť konania, teda ani vadu v zmysle ustanovenia (viď R 37/1993,

R 125/1999 a R 6/2000). Treba zdôrazniť, ţe do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu

10

hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (). K uvedenej námietke ţalovaných treba dodať,

ţe súd neodníme účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe (prípadne) nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov ( ); jeho rozhodnutie môţe byť síce

z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia

a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 42/1993).

Z obsahu dovolania je zrejmá aj námietka ţalovaných, ţe súdy niţšieho stupňa

nesprávne, resp. nedostatočne zistili skutkový stav veci. K tomu je potrebné uviesť, ţe

v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším" odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého

a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Ani námietka ţalovaných, ţe súdy niţšieho stupňa v rozsudkoch označili iný subjekt

ako bol ţalovaný, keďţe V. K. ako fyzická osoba nebol od začiatku účastníkom konania a

správne označenie malo byť V. K. - Pekáreň KPK, IČO 35 173 939,

so sídlom v T., nie je dôvodná. Ţalobkyňa v konaní vedenom pôvodne pod sp.zn.

, neskôr pod sp.zn. , ako ţalovaného označila M. P., trvale bytom

T.T., člen zdruţenia KPK, T., teda fyzickú osobu. Ţalovaný 1/ ako fyzická osoba bol teda

účastníkom konania uţ odo dňa podania návrhu na Okresnom súde Trnava 28. júna 1999.

Navyše, fyzická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť

na základe ţivnostenského zákona vykonáva túto činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť. Fyzická osoba bez ohľadu na skutočnosť, či podniká alebo nie, zodpovedá

za záväzky vzniknuté z podnikania celým svojim majetkom.

Ţalovaní v dovolaní namietajú, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľmi tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Ţalovaní 1/ a 2/ ďalej namietali aj skutočnosť, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaných boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovanými vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesné

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaných 1/ a 2/ nemoţno vyvodiť

zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti. Rovnako v zmysle ustanovenia

v spojení s ustanovením odmietol aj dovolanie ţalovaných

smerujúce voči výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou

dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia ( ), prípustnosť

dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie a ani vo vzťahu k tejto časti

rozhodnutia vadu konania v zmysle ustanovenia nezistil.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovaným 1/ a 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. septembra 2014

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová