Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/26/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 25. septembra 2014 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ing. Ľ. G. a spol.

pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák.

č. v znení a iné, o dovolaní obvinených Ing. Ľ. G.

a Ing. S. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. januára 2013, sp. zn.

, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Partizánske z 05. októbra 2010, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinených Ing. Ľ. G. a Ing. S. S.

s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske z 05. októbra 2010, sp. zn. , boli

o.i. obvinení Ing. Ľ. G. a Ing. S. S. uznaní vinnými zo spáchania trestného činu

poškodzovania veriteľa podľa , Tr.

v znení (ďalej uţ len „Tr. zák.“) spolupáchateľstvom podľa

Tr. zák. (bod 1/) ako aj trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1,

ods. 3 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. (bod 2/), ktorých sa mali

dopustiť na tom skutkovom základe, ţe

1/ hoci obţalovaní Ing. Ľ. G. a Ing. S. S., ako konatelia spoločnosti T., P., so sídlom

N. č. X., IČO: X. vedeli, ţe táto svojim veriteľom dlhuje v súhrne sumu najmenej

509 434 391 Sk (16 910 123,85 €), dňa 12. februára 1999 v P. v priestoroch spoločnosti T.,

na N. ulici č. X., na základe kúpnopredajnej zmluvy odpredali za sumu 5 112 812 Sk

2

(169 714,27 €) /vrátane DPH/ 45 852 párov obuvi, ktorej hodnota iba po zohľadnení

výrobných nákladov predstavovala podľa znaleckého posudku čiastku 26 227 344 Sk

(870 588,33 €), firme A., Č., zastúpenej jediným konateľom obţalovaným J. P., ktorý túto

obuv nevyskladnil, vedel, ţe kúpnu cenu v určenom čase v zmluve neuhradí, keďţe jeho

firma nedisponovala potrebnými finančnými prostriedkami, následne dňa 01. marca 1999 v P.

na N. ulici č. X, ako jediný konateľ spoločnosti A., Č. odpredal ten istý tovar - obuv

v mnoţstve 45 852 párov spoločnosti T. P., N. č. X., IČO: X., za sumu 17 490 600 Sk

(580 581,56 €) /vrátane DPH/, kde kúpnu zmluvu podpísali členovia predstavenstva

spoločnosti T. P. obţalovaní Ing. Ľ. G. a Ing. S. S., pričom takto konali po spoločnej dohode,

v úmysle previesť zásoby tovaru zo spoločnosti T., ktorá bola v predĺţení, na spoločnosť T. P.

a dňa 18. marca 1999 podali Krajskému súdu Bratislava návrh na vyhlásenie konkurzu

na firmu T., P. a svojim vtedajším veriteľom, ktorí uplatnili pohľadávku do termínu

prieskumného pojednávania spoločnosti a fyzickým osobám - S., B., V., B., C. E., Daňovému

úradu P., F., B., S., pobočka T., V., pobočka T., N. V., G., F., Colnému úradu N., C., Z.,

Okresnému úradu práce P., Colnému úradu B., W., D., K., B., okres Z., H., Z., J., B., M., B.,

C. N., S. B., E., B., V., V., V. N., Mestu P., E. B., K. B.,

S. - I., Z. K. - Š., C. R. K. N., D., B., P., P., R., H., R., B., N., K., K., B., I. R. T.,

JUDr. P. L. P., S. B. X., G. L., M.. P., I., N., S., odštepný závod N., J., P., T., P., B., Ţ., Š. V.,

N., Ing. I. G., L., S., N., S. B., S., B., S. P., R., Ţ., V., P., K. A. K., Ţ., V. S. - S., S., B., B.,

L. I. - I., R., S., Ţ., K. K., B., E. K. - E., S., B., M. G. - G., P., T.. M., V. B., S., A. O. V.,

JUDr. M. S. - D., A., V., M. V. V., S. B., Č. P. X., Č. O., D. C. – M. P., Ú. B., J. G. T., Z. B.,

W. P., S. K., O., B., Z. D., P. Ţ., tak spôsobili pri uplatnení zásady o pomernom uspokojení

veriteľov celkovú škodu vo výške 21 114 532 Sk,

2/ obţalovaní Ing. Ľ. G. a Ing. S. S. ako členovia predstavenstva spoločnosti T. P.,

so sídlom v P., N. ulica č. X., IČO: X., spoločne, v období od 01. septembra 1999

do 31. januára 2002 s výnimkou mesiaca november 2000, december 2000, marec 2001,

november 2001, december 2001 a január 2002 v P. napriek tomu, ţe z miezd svojich

zamestnancov zrazili finančné prostriedky v celkovej výške 2 526 821 Sk (83 875,09 €),

určené na splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné

poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti, tieto v deň výplat zadrţali, neodviedli

určeným príjemcom a pouţili ich na iné účely, súvisiace s prevádzkou spoločnosti, pričom S.,

pobočka T. takto neuhradili sumu 996 527 Sk (33 078,64 €), Daňovému úradu P. 841 203 Sk

(27 922,82 €), V., pobočka T. 399 982 Sk (13 276,97 €), Okresnému úradu práce P.

3

206 462 Sk (6 853,28 €), S., pobočka Ţ. 56 917 Sk (1 889,30 €), V., pobočka N. 15 877 Sk

(527,02 €) a C. N. vo výške 9 853 Sk (327,06 €).

Za to bol obvinenému Ing. Ľ. G. uloţený podľa § 148a ods. 3 Tr. zák., § 35 ods. 1

Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 299a ods. 3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 2 rokov s tým, ţe výkon tohto trestu mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/

a § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Obvinený Ing S. S. bol podľa § 148a ods. 3 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák.,

§ 40 ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 299a ods. 3 Tr. zák. rovnako tak odsúdený k úhrnnému trestu

odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorému mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59

ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Podľa súd poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal

na občianske súdne konanie.

Odvolania obvinených Ing. Ľ. G., Ing. S. S., ako i poškodeného O., Z. proti vyššie

citovanému rozsudku Krajský súd v Trenčíne uznesením z 10. januára 2013, sp. zn.

, podľa ako nedôvodné zamietol.

Proti obom skôr uvedeným rozhodnutiam podali následne 31. októbra 2013

na Okresnom súde Partizánske obvinení Ing. Ľ. G. a Ing. S. S. prostredníctvom svojho

spoločného obhajcu dovolanie, kde ako dovolací dôvod označili dôvod uvedený v § 371

ods. 1 písm. i/

V jeho bliţšom písomnom zdôvodnení poukázali na to, ţe bolo chybou, ak znalecký

posudok č. 4/2004 od Ing. G., ktorý bol povaţovaný za základný usvedčujúci dôkaz

pri trestnom čine poškodzovania veriteľa, bol vypracovaný k marcu 1999

a nie k 12. februáru 1999, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva medzi spoločnosťami A.

a T. P.. Z hľadiska ich subjektívnej stránky (naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného

činu poškodzovania veriteľa) nebol teda súdu predloţený ţiaden relevantný dôkaz o tom,

aký bol ekonomický stav spoločnosti T. P. v čase skutku, pričom bez takto zabezpečeného

a riadne vykonaného dôkazu nebolo moţné vo veci spravodlivo a zákonne rozhodnúť.

4

Ţiaden dôkaz neexistuje potom rovnako tak ani o tom, ţe by medzi nimi

ako štatutárnymi zástupcami spoločnosti T. na jednej strany a J. P. ako konateľom

spoločnosti A. na druhej strane existovala nejaká dohoda tovar neprevziať a zároveň zaň

nezaplatiť, keď naopak z výpovede samotného P. jasne vyplýva, ţe za predmet zmluvy

zaplatiť chcel. Výpoveď správcu konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti T. Ing. P. M.

navyše nasvedčuje tomu, ţe predaj obuvi v konkurznom konaní bol problematický

a mnohokrát nebolo moţné tieto výrobky vôbec speňaţiť z dôvodu ich nemodernosti,

takţe boli na trhu nepredajné a teda nemohol byť z nich ţiaden finančný efekt.

Pokiaľ ide o skutok 2/ rozsudku, posúdený ako trestný čin neodvedenia dane

a poistného, tak tu neboli podľa názoru obvinených pri hodnotení dôkazov vôbec vzaté

do úvahy skutočnosti, ţe na splácanie jednotlivých nedoplatkov boli uzatvorené splátkové

kalendáre, ktoré boli spočiatku aj dodrţiavané. Aţ neskôr sa neplatili ani dohodnuté splátky,

a to len z toho dôvodu, ţe nebol dostatok finančných prostriedkov. Uvedené tvrdenia

podporujú i výpovede svedkov - Ing. H. a Ing. N. (bývalých zamestnancov spoločnosti T. P.),

ktorí obaja zhodne ozrejmili stav v spoločnosti tým, ţe uviedli, akým spôsobom sa vyplácali

mzdy všetkým zamestnancom.

Keďţe sa vyplácanie miezd realizovalo na viackrát počas mesiaca v menších sumách,

bolo ťaţko identifikovateľné (dalo sa to zistiť iba z účtovníctva), ktoré platby mzdy

sú uhradené a za aké obdobie. Súd pritom nevzal do úvahy okrem výpovedí svedkov

Ing. N. a Ing. H. tieţ ani tvrdenia znalca prof. Ing. J. Ď. CSc., ktorý sa vysporiadal

aj s nesprávnym a jednostranným znaleckým posudkom I. K., akceptovaným zo strany

prvostupňového súdu. Prof. Ď. dospel k zisteniu, ţe znalkyňa I. K. hodnotila ekonomický stav

spoločnosti T. a.s. veľmi staticky, len s vyčíslením stavu peňaţných prostriedkov na beţných

účtoch ku dňu ich splatnosti v príslušnom mesiaci od septembra 1999 do januára 2002,

či bolo zjavne nesprávne, ale hlavne však z hľadiska účtovníctva nepresné a skresľujúce

vo vzťahu k moţnosti spoločnosti uhrádzať svoje záväzky.

Čo sa týka odvolacieho súdu, tento sa plne stotoţnil s postupom okresného súdu a teda

ani on neprihliadol pri svojom rozhodnutí na závaţné skutočnosti a dôkazy potrebné

pre vyvodenie ich trestnej zodpovednosti. Predovšetkým nezohľadnil:

5

- zvyšovanie majetku spoločnosti T. P. nimi ako štatutárnymi zástupcami, a to najmä

formou finančných vkladov (čo konštatuje i znalec Ing. Ď. vo svojom znaleckom posudku

1/2005 na č.l. 14 bod 5 v časti „Iné skutočnosti zistené znalcom“),

- nesprávnosť a nekvalifikovanosť záverov znalkyne I. K., ktorá nemá ani len

vysokoškolské vzdelanie.

Záverom obvinení uviedli, ţe sa konania im kladeného za vinu nedopustili a vina

im nebola v konaní pred súdom prvého stupňa preukázaná. Rovnako potom i krajský súd

pochybil v tom, ţe predmetnú trestnú vec v odvolacom konaní riadne nepreskúmal

a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci. Vydanie odcudzujúceho rozhodnutia voči nim nemá ţiadnu oporu v zistenom

skutkovom stave. Podľa názoru obvinených bolo navyše v dôsledku takéhoto nesprávneho

právneho posúdenia stíhaných skutkov zároveň porušené i ich právo na spravodlivý proces,

garantované , Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ako aj

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhli, aby dovolací súd v súlade s § 386 ods. 1

vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ust.

a podľa aby zrušil výrok o vine a celý výrok o treste, ako aj ďalšie

výroky, ktoré majú vo výroku o vine podklad.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril i prokurátor okresnej prokuratúry,

podľa názoru ktorého dôvody tam uvedené neexistujú. Poukázal na to, ţe námietky

obvinených smerujú výhradne voči hodnoteniu dôkazov, teda proti skutkovým zisteniam

súdov oboch stupňov, pričom vo vytýkaných nedostatkoch títo aţ následne vidia nesprávne

právne posúdenie skutku. Na podklade uplatneného dovolacieho dôvodu však nemoţno

skúmať ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania ani správnosť hodnotenia dôkazov

podľa , pretoţe táto činnosť súdu spočíva v aplikácii procesných ustanovení

a nie hmotnoprávnych.

Keďţe teda podľa prokurátora podané dovolanie len formálne odkazuje na § 371

ods. 1 písm. i/ , pričom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo tohto

dovolacieho dôvodu, navrhol, aby bolo toto podľa odmietnuté.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvinených skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, ţe toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (,

a ), oprávnenými osobami prostredníctvom obhajcu (

a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (,

), a ţe spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (, ).

Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1, veta prvá

, keďţe obvinení pred podaním dovolania vyuţili svoje právo podať riadny opravný

prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôţe skúmať a meniť.

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemoţno

pouţiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Podľa v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania

aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu

právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej I.. Moţnosti

podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

7

Vo vzťahu k vyššie spomínanej viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené, treba potom uviesť, ţe táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého

rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov

dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia

podľa

Z toho potom vyplýva, ţe v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní

v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania

podľa , ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom)

ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa alebo zamietne

podľa , bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia

alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom

v zmysle Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania,

vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej

(procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa , neţ ktorý

dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd vyhovie dovolaniu

postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho

rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. , uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v , z jeho dikcie

je zrejmé, ţe vo vzťahu k zistenému skutku je moţné dovolaním namietať výlučne vady

právne, a teda to, ţe skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný.

Popri vadách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia skutku, moţno tieţ vytýkať iné nesprávne

hmotnoprávne posúdenie. Rozumie sa ním zhodnotenie otázky, ktorá nespočíva priamo

v právnej kvalifikácii skutku, ale v právnom posúdení inej skutkovej okolnosti majúcej

význam z hľadiska hmotného práva.

Daná úprava tak výslovne vylučuje moţnosť uplatňovania námietok voči skutkovým

zisteniam, čo znamená, ţe v predmetnom dovolacom konaní nie je moţné preskúmavať

a hodnotiť správnosť či úplnosť zisteného skutku, preverovať dostatočnosť vykonaného

dokazovania ako ani správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade

rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť

8

skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t.j. či boli právne kvalifikované v súlade

s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Revízia skutkových zistení a záverov

urobených súdmi niţšieho stupňa uţ v dovolacom konaní (konanom na podklade dovolania

obvineného) neprichádza do úvahy.

Čo sa týka potom obsahu posudzovaného dovolania, tak z tohto vyplýva, ţe obvinení

Ing. Ľ. G. a Ing. S. S. tu napádajú výlučne nesprávnosť jednotlivých skutkových zistení

či neúplnosť vykonaného dokazovania a vyjadrujú zároveň svoj nesúhlas s hodnotením

jednotlivých dôkazov. Ich námietky sú teda výhradne skutkového charakteru - smerujú

vo vzťahu k jednotlivým skutkovým zisteniam, ku ktorým v danej veci dospeli skôr konajúce

súdy, pričom aţ od nedostatkov vytýkaných v tomto smere obvinení následne odvíjajú

nesprávne právne posúdenie oboch skutkov.

Ako však bolo uvedené vyššie, dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,

ako bol tento ustálený prvostupňovým súdom a následne bezo zmeny akceptovaný odvolacím

súdom, pričom tento bol potom z ich strany subsumovaný pod správne skutkové podstaty.

I podľa názoru najvyššieho súdu sa teda obvinení dopustili v bode 1/ napadnutého rozsudku

trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák.

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/ napadnutého rozsudku trestného

činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

Z dôvodov vyššie uvedených preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené

v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. septembra 2014

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová