Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9c2/395906.9817a8.pdf
PDF · 150.97 KB
No categories available
6Tdo/26/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 26/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 25. septembra 2014 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ing. Ľ. G. a spol.
pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z.z. a iné, o dovolaní obvinených Ing. Ľ. G.
a Ing. S. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. januára 2013, sp. zn.
23To 25/2011, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Partizánske z 05. októbra 2010, sp. zn.
1T 37/2008, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených Ing. Ľ. G. a Ing. S. S.
s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske z 05. októbra 2010, sp. zn. 1T 37/2008, boli
o.i. obvinení Ing. Ľ. G. a Ing. S. S. uznaní vinnými zo spáchania trestného činu
poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
v znení zákona č. 227/2005 Z.z. (ďalej uţ len „Tr. zák.“) spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2
Tr. zák. (bod 1/) ako aj trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1,
ods. 3 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. (bod 2/), ktorých sa mali
dopustiť na tom skutkovom základe, ţe
1/ hoci obţalovaní Ing. Ľ. G. a Ing. S. S., ako konatelia spoločnosti T., P., so sídlom
N. č. X., IČO: X. vedeli, ţe táto svojim veriteľom dlhuje v súhrne sumu najmenej
509 434 391 Sk (16 910 123,85 €), dňa 12. februára 1999 v P. v priestoroch spoločnosti T.,
na N. ulici č. X., na základe kúpnopredajnej zmluvy odpredali za sumu 5 112 812 Sk
(169 714,27 €) /vrátane DPH/ 45 852 párov obuvi, ktorej hodnota iba po zohľadnení
výrobných nákladov predstavovala podľa znaleckého posudku čiastku 26 227 344 Sk
(870 588,33 €), firme A., Č., zastúpenej jediným konateľom obţalovaným J. P., ktorý túto
obuv nevyskladnil, vedel, ţe kúpnu cenu v určenom čase v zmluve neuhradí, keďţe jeho
firma nedisponovala potrebnými finančnými prostriedkami, následne dňa 01. marca 1999 v P.
na N. ulici č. X, ako jediný konateľ spoločnosti A., Č. odpredal ten istý tovar - obuv
v mnoţstve 45 852 párov spoločnosti T. P., N. č. X., IČO: X., za sumu 17 490 600 Sk
(580 581,56 €) /vrátane DPH/, kde kúpnu zmluvu podpísali členovia predstavenstva
spoločnosti T. P. obţalovaní Ing. Ľ. G. a Ing. S. S., pričom takto konali po spoločnej dohode,
v úmysle previesť zásoby tovaru zo spoločnosti T., ktorá bola v predĺţení, na spoločnosť T. P.
a dňa 18. marca 1999 podali Krajskému súdu Bratislava návrh na vyhlásenie konkurzu
na firmu T., P. a svojim vtedajším veriteľom, ktorí uplatnili pohľadávku do termínu
prieskumného pojednávania spoločnosti a fyzickým osobám - S., B., V., B., C. E., Daňovému
úradu P., F., B., S., pobočka T., V., pobočka T., N. V., G., F., Colnému úradu N., C., Z.,
Okresnému úradu práce P., Colnému úradu B., W., D., K., B., okres Z., H., Z., J., B., M., B.,
C. N., S. B., E., B., V., V., V. N., Mestu P., E. B., K. B.,
S. - I., Z. K. - Š., C. R. K. N., D., B., P., P., R., H., R., B., N., K., K., B., I. R. T.,
JUDr. P. L. P., S. B. X., G. L., M.. P., I., N., S., odštepný závod N., J., P., T., P., B., Ţ., Š. V.,
N., Ing. I. G., L., S., N., S. B., S., B., S. P., R., Ţ., V., P., K. A. K., Ţ., V. S. - S., S., B., B.,
L. I. - I., R., S., Ţ., K. K., B., E. K. - E., S., B., M. G. - G., P., T.. M., V. B., S., A. O. V.,
JUDr. M. S. - D., A., V., M. V. V., S. B., Č. P. X., Č. O., D. C. – M. P., Ú. B., J. G. T., Z. B.,
W. P., S. K., O., B., Z. D., P. Ţ., tak spôsobili pri uplatnení zásady o pomernom uspokojení
veriteľov celkovú škodu vo výške 21 114 532 Sk,
2/ obţalovaní Ing. Ľ. G. a Ing. S. S. ako členovia predstavenstva spoločnosti T. P.,
so sídlom v P., N. ulica č. X., IČO: X., spoločne, v období od 01. septembra 1999
do 31. januára 2002 s výnimkou mesiaca november 2000, december 2000, marec 2001,
november 2001, december 2001 a január 2002 v P. napriek tomu, ţe z miezd svojich
zamestnancov zrazili finančné prostriedky v celkovej výške 2 526 821 Sk (83 875,09 €),
určené na splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné
poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti, tieto v deň výplat zadrţali, neodviedli
určeným príjemcom a pouţili ich na iné účely, súvisiace s prevádzkou spoločnosti, pričom S.,
pobočka T. takto neuhradili sumu 996 527 Sk (33 078,64 €), Daňovému úradu P. 841 203 Sk
(27 922,82 €), V., pobočka T. 399 982 Sk (13 276,97 €), Okresnému úradu práce P.
206 462 Sk (6 853,28 €), S., pobočka Ţ. 56 917 Sk (1 889,30 €), V., pobočka N. 15 877 Sk
(527,02 €) a C. N. vo výške 9 853 Sk (327,06 €).
Za to bol obvinenému Ing. Ľ. G. uloţený podľa § 148a ods. 3 Tr. zák., § 35 ods. 1
Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 299a ods. 3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 2 rokov s tým, ţe výkon tohto trestu mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/
a § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.
Obvinený Ing S. S. bol podľa § 148a ods. 3 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák.,
§ 40 ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 299a ods. 3 Tr. zák. rovnako tak odsúdený k úhrnnému trestu
odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorému mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59
ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal
na občianske súdne konanie.
Odvolania obvinených Ing. Ľ. G., Ing. S. S., ako i poškodeného O., Z. proti vyššie
citovanému rozsudku Krajský súd v Trenčíne uznesením z 10. januára 2013, sp. zn.
23To 25/2011, podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Proti obom skôr uvedeným rozhodnutiam podali následne 31. októbra 2013
na Okresnom súde Partizánske obvinení Ing. Ľ. G. a Ing. S. S. prostredníctvom svojho
spoločného obhajcu dovolanie, kde ako dovolací dôvod označili dôvod uvedený v § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V jeho bliţšom písomnom zdôvodnení poukázali na to, ţe bolo chybou, ak znalecký
posudok č. 4/2004 od Ing. G., ktorý bol povaţovaný za základný usvedčujúci dôkaz
pri trestnom čine poškodzovania veriteľa, bol vypracovaný k marcu 1999
a nie k 12. februáru 1999, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva medzi spoločnosťami A.
a T. P.. Z hľadiska ich subjektívnej stránky (naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného
činu poškodzovania veriteľa) nebol teda súdu predloţený ţiaden relevantný dôkaz o tom,
aký bol ekonomický stav spoločnosti T. P. v čase skutku, pričom bez takto zabezpečeného
a riadne vykonaného dôkazu nebolo moţné vo veci spravodlivo a zákonne rozhodnúť.
Ţiaden dôkaz neexistuje potom rovnako tak ani o tom, ţe by medzi nimi
ako štatutárnymi zástupcami spoločnosti T. na jednej strany a J. P. ako konateľom
spoločnosti A. na druhej strane existovala nejaká dohoda tovar neprevziať a zároveň zaň
nezaplatiť, keď naopak z výpovede samotného P. jasne vyplýva, ţe za predmet zmluvy
zaplatiť chcel. Výpoveď správcu konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti T. Ing. P. M.
navyše nasvedčuje tomu, ţe predaj obuvi v konkurznom konaní bol problematický
a mnohokrát nebolo moţné tieto výrobky vôbec speňaţiť z dôvodu ich nemodernosti,
takţe boli na trhu nepredajné a teda nemohol byť z nich ţiaden finančný efekt.
Pokiaľ ide o skutok 2/ rozsudku, posúdený ako trestný čin neodvedenia dane
a poistného, tak tu neboli podľa názoru obvinených pri hodnotení dôkazov vôbec vzaté
do úvahy skutočnosti, ţe na splácanie jednotlivých nedoplatkov boli uzatvorené splátkové
kalendáre, ktoré boli spočiatku aj dodrţiavané. Aţ neskôr sa neplatili ani dohodnuté splátky,
a to len z toho dôvodu, ţe nebol dostatok finančných prostriedkov. Uvedené tvrdenia
podporujú i výpovede svedkov - Ing. H. a Ing. N. (bývalých zamestnancov spoločnosti T. P.),
ktorí obaja zhodne ozrejmili stav v spoločnosti tým, ţe uviedli, akým spôsobom sa vyplácali
mzdy všetkým zamestnancom.
Keďţe sa vyplácanie miezd realizovalo na viackrát počas mesiaca v menších sumách,
bolo ťaţko identifikovateľné (dalo sa to zistiť iba z účtovníctva), ktoré platby mzdy
sú uhradené a za aké obdobie. Súd pritom nevzal do úvahy okrem výpovedí svedkov
Ing. N. a Ing. H. tieţ ani tvrdenia znalca prof. Ing. J. Ď. CSc., ktorý sa vysporiadal
aj s nesprávnym a jednostranným znaleckým posudkom I. K., akceptovaným zo strany
prvostupňového súdu. Prof. Ď. dospel k zisteniu, ţe znalkyňa I. K. hodnotila ekonomický stav
spoločnosti T. a.s. veľmi staticky, len s vyčíslením stavu peňaţných prostriedkov na beţných
účtoch ku dňu ich splatnosti v príslušnom mesiaci od septembra 1999 do januára 2002,
či bolo zjavne nesprávne, ale hlavne však z hľadiska účtovníctva nepresné a skresľujúce
vo vzťahu k moţnosti spoločnosti uhrádzať svoje záväzky.
Čo sa týka odvolacieho súdu, tento sa plne stotoţnil s postupom okresného súdu a teda
ani on neprihliadol pri svojom rozhodnutí na závaţné skutočnosti a dôkazy potrebné
pre vyvodenie ich trestnej zodpovednosti. Predovšetkým nezohľadnil:
- zvyšovanie majetku spoločnosti T. P. nimi ako štatutárnymi zástupcami, a to najmä
formou finančných vkladov (čo konštatuje i znalec Ing. Ď. vo svojom znaleckom posudku
1/2005 na č.l. 14 bod 5 v časti „Iné skutočnosti zistené znalcom“),
- nesprávnosť a nekvalifikovanosť záverov znalkyne I. K., ktorá nemá ani len
vysokoškolské vzdelanie.
Záverom obvinení uviedli, ţe sa konania im kladeného za vinu nedopustili a vina
im nebola v konaní pred súdom prvého stupňa preukázaná. Rovnako potom i krajský súd
pochybil v tom, ţe predmetnú trestnú vec v odvolacom konaní riadne nepreskúmal
a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci. Vydanie odcudzujúceho rozhodnutia voči nim nemá ţiadnu oporu v zistenom
skutkovom stave. Podľa názoru obvinených bolo navyše v dôsledku takéhoto nesprávneho
právneho posúdenia stíhaných skutkov zároveň porušené i ich právo na spravodlivý proces,
garantované čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako aj § 2 ods. 7 Tr. por.
Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhli, aby dovolací súd v súlade s § 386 ods. 1
Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. aby zrušil výrok o vine a celý výrok o treste, ako aj ďalšie
výroky, ktoré majú vo výroku o vine podklad.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril i prokurátor okresnej prokuratúry,
podľa názoru ktorého dôvody tam uvedené neexistujú. Poukázal na to, ţe námietky
obvinených smerujú výhradne voči hodnoteniu dôkazov, teda proti skutkovým zisteniam
súdov oboch stupňov, pričom vo vytýkaných nedostatkoch títo aţ následne vidia nesprávne
právne posúdenie skutku. Na podklade uplatneného dovolacieho dôvodu však nemoţno
skúmať ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania ani správnosť hodnotenia dôkazov
podľa § 2 ods. 6 Tr. por., pretoţe táto činnosť súdu spočíva v aplikácii procesných ustanovení
a nie hmotnoprávnych.
Keďţe teda podľa prokurátora podané dovolanie len formálne odkazuje na § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por., pričom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo tohto
dovolacieho dôvodu, navrhol, aby bolo toto podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní obvinených skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania
a zistil, ţe toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenými osobami prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/
Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3
Tr. por.), a ţe spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1, veta prvá
Tr. por., keďţe obvinení pred podaním dovolania vyuţili svoje právo podať riadny opravný
prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôţe skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemoţno
pouţiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania
aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní
o riadnom opravnom prostriedku.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu
právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej I.. Moţnosti
podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Vo vzťahu k vyššie spomínanej viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené, treba potom uviesť, ţe táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov
dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
Z toho potom vyplýva, ţe v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní
v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom)
ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c/ Tr. por. alebo zamietne
podľa § 392 ods. 1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia
alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom
v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania,
vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej
(procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., neţ ktorý
dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu
postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Tr. por. a zistenú chybu vo výroku svojho
rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).
Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., z jeho dikcie
je zrejmé, ţe vo vzťahu k zistenému skutku je moţné dovolaním namietať výlučne vady
právne, a teda to, ţe skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný.
Popri vadách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia skutku, moţno tieţ vytýkať iné nesprávne
hmotnoprávne posúdenie. Rozumie sa ním zhodnotenie otázky, ktorá nespočíva priamo
v právnej kvalifikácii skutku, ale v právnom posúdení inej skutkovej okolnosti majúcej
význam z hľadiska hmotného práva.
Daná úprava tak výslovne vylučuje moţnosť uplatňovania námietok voči skutkovým
zisteniam, čo znamená, ţe v predmetnom dovolacom konaní nie je moţné preskúmavať
a hodnotiť správnosť či úplnosť zisteného skutku, preverovať dostatočnosť vykonaného
dokazovania ako ani správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade
rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť
skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t.j. či boli právne kvalifikované v súlade
s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Revízia skutkových zistení a záverov
urobených súdmi niţšieho stupňa uţ v dovolacom konaní (konanom na podklade dovolania
obvineného) neprichádza do úvahy.
Čo sa týka potom obsahu posudzovaného dovolania, tak z tohto vyplýva, ţe obvinení
Ing. Ľ. G. a Ing. S. S. tu napádajú výlučne nesprávnosť jednotlivých skutkových zistení
či neúplnosť vykonaného dokazovania a vyjadrujú zároveň svoj nesúhlas s hodnotením
jednotlivých dôkazov. Ich námietky sú teda výhradne skutkového charakteru - smerujú
vo vzťahu k jednotlivým skutkovým zisteniam, ku ktorým v danej veci dospeli skôr konajúce
súdy, pričom aţ od nedostatkov vytýkaných v tomto smere obvinení následne odvíjajú
nesprávne právne posúdenie oboch skutkov.
Ako však bolo uvedené vyššie, dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,
ako bol tento ustálený prvostupňovým súdom a následne bezo zmeny akceptovaný odvolacím
súdom, pričom tento bol potom z ich strany subsumovaný pod správne skutkové podstaty.
I podľa názoru najvyššieho súdu sa teda obvinení dopustili v bode 1/ napadnutého rozsudku
trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/ napadnutého rozsudku trestného
činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.
Z dôvodov vyššie uvedených preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené
v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. septembra 2014
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová