Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/126/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Oľgy Trnkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Mariána Sluka, PhD.,

v právnej veci ţalobcu I. I.., bývajúceho v P., zastúpeného Mgr. S. T., advokátom v B., proti

ţalovanej Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,

so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 28. februára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 28. júna 2010 č. k. -115 uloţil

ţalovanej povinnosť strpieť na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia sa ţalobcovi

za verejne prednesené výroky v znení „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa

ospravedlňuje I. I.. za nepravdivé a pravdu skresľujúce výroky, ktoré odzneli z úst hovorcu

Prezídia Policajného zboru SR na tlačovej besede dňa 6.9.2007“ v piatich

masovokomunikačných prostriedkoch, na mieste a v čase podľa rozhodnutia ţalobcu

a na náklady ţalovanej a zaplatiť na účet ţalobcu nemajetkovú ujmu za v značnej

miere zníţenú dôstojnosť osoby ţalobcu vo výške 16 500 € do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

2

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovanej uznesením zo 14. septembra 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Mal za to, ţe prvostupňový súd svojím postupom spočívajúcim v tom, ţe napriek

ospravedlneniu a ţiadosti o odročenie vo veci pojednával bez účasti ţalovanej, odňal jej tým

moţnosť konať pred súdom.

Okresný súd Prešov (v poradí druhým) rozsudkom z 24. novembra 2010

č. k. -166 uloţil ţalovanej povinnosť strpieť na svoje náklady uverejnenie

ospravedlnenia sa ţalobcovi za verejne prednesené výroky v znení „Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky sa ospravedlňuje I. I.. za nepravdivé a pravdu skresľujúce výroky, ktoré

odzneli z úst hovorcu Prezídia Policajného zboru SR na tlačovej besede dňa 6.9.2007“

v piatich masovokomunikačných prostriedkoch, na mieste a v čase podľa rozhodnutia

ţalobcu na náklady ţalovanej a na účet ţalobcu zaplatiť nemajetkovú ujmu za v značnej

miere zníţenú dôstojnosť osoby ţalobcu vo výške 16 500 € do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané, ţe

ţalovaná neoprávneným a bezdôvodným spôsobom zasiahla do osobnostných práv ţalobcu.

Hovorca prezídia policajného zboru totiţ poskytol nepravdivú informáciu, ţe zo zadrţaného

mnoţstva konope (2. septembra 2007 vo V. u ţalobcu) by sa dalo pripraviť pribliţne 21 020

obvyklých dávok drogy napriek tomu, ţe príslušníci policajného zboru disponovali

výsledkami expertízy spochybňujúcimi moţnosť výroby drogy zo zadrţaných rastlín a obsah

látky THC. Trestné stíhanie (od 2.9.2007 do roku 2008) začaté proti ţalobcovi

vyšetrovateľom PZ Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Z. pre prečin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţanie

a obchodovanie s nimi podľa bolo zastavené, pretoţe k ţiadnemu trestnému

činu nedošlo a vec bola postúpená na obvodný úrad ako priestupok (priestupkové konanie sa

neskončilo). Námietky ţalovanej týkajúce sa identifikácie osoby ţalobcu, aplikácie zákona

č. 139/98 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a nedostatku pasívnej legitimácie

(pasívne legitimovaným nemá byť Ministerstvo vnútra SR, lebo v danej veci išlo o konanie

orgánov zastupujúcich štát počas trestného konania) vyhodnotil za nedôvodné. V danom

prípade došlo k stretu ochrany cti ţalobcu so stretom činnosti orgánov činných v trestnom

konaní a teda štátom – políciou, ktorej vyšetrovanie (trestné stíhanie) sa nemôţe stať

predmetom mediálnych hier. Ţalovaná teda od počiatku svojej činnosti pochybila a konala

v rozpore s európskym právom platným na území Slovenskej republiky. Za dôvodný v plnom

3

rozsahu povaţoval aj nárok uplatnený ţalobcom titulom nemajetkovej ujmy. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovanej (v poradí druhým rozhodnutím)

rozsudkom z 26. apríla 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

ţe ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania 1 114,44 €

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, ţe ţalovaná Slovenská republika

v danom prípade nie je nositeľom zodpovednosti za konanie hovorcu PZ, pretoţe za jeho

činnosť zodpovedá Ministerstvo vnútra SR ako samostatný subjekt práv a povinností

stanovených zákonom. Preto pre nedostatok pasívnej legitimácie bolo treba ţalobu zamietnuť.

Uviedol, ţe Ministerstvo vnútra SR môţe konať za Slovenskú republiku len vtedy, keď ho

na takéto konanie splnomocňuje zákon a jeho postavenie nemoţno zamieňať s postavením

Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. . Štát je podľa názoru odvolacieho súdu vecne

legitimovaný len vtedy, ak sú na jeho strane vytvorené predpoklady, aby sa stal nositeľom

subjektívnych súkromných práv a povinností, t. j. ak to vyplýva priamo z právneho predpisu.

Poukázal na úlohy policajného zboru (), zákon o štátnej sluţbe

príslušníkov PZ (), z ktorého moţno vyvodiť, ţe aj hovorca pri

poskytovaní (predmetných) informácií médiám vystupoval v mene polície ako správneho

orgánu štátu, t. j. Ministerstva vnútra SR, ako samostatnej právnickej osoby. Za konanie

členov PZ (vrátane jeho hovorcu) je daná zodpovednosť Ministerstva vnútra SR, a nie štátu.

Ţalobca teda nemal uplatniť svoj nárok priamo vo vzťahu k Slovenskej republike, pretoţe

k porušeniu jeho práv a povinností nedošlo konaním Slovenskej republiky, ale členom PZ

počas výkonu štátnej sluţby príslušníka PZ. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. septembra 2012 sp. zn.

(č. l. 237) rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu postupu odvolacieho súdu v rozpore s Tým, ţe odvolací súd si

nesplnil povinnosť podľa tohto ustanovenia (umoţniť účastníkom konania vyjadriť sa

k moţnému pouţitiu iných doteraz nepouţitých ustanovení právneho predpisu) porušil právo

účastníkov na spravodlivý súdny proces, čím im odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ).

Krajský súd v Prešove (v poradí tretím rozhodnutím) rozsudkom z 28. februára 2013

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol

a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy odvolacieho konania 1 492,43 €

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, ţe účastníkmi

občianskoprávnych vzťahov môţu byť fyzické aj právnické osoby, pričom účastníkom

konania môţe byť aj štát. Podľa za štát pred súdom koná pracovník toho

štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu.

Ţalobca v konaní označil ako ţalovaného Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky, ako štátneho orgánu prostredníctvom ktorého štát pred súdom

koná. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre

policajný zbor je právnickou osobou, ktorá má v tejto otázke samostatnú spôsobilosť

na práva a povinnosti. Môţe byť samostatne ţalovaná v občianskom súdnom konaní. Toto

jeho postavenie nemoţno zamieňať s postavením v iných veciach, v ktorých vystupuje ako

orgán štátu za štát v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Postavenie

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nemoţno miešať s postavením Ministerstva vnútra

SR ako zástupcu Slovenskej republiky v súdnom konaní, a to z hľadiska predmetu súdneho

konania. Označená ţalovaná – Slovenská republika nie je nositeľom uplatňovaných

povinností zo sluţobného pomeru hovorcu policajného prezídia. Za nositeľa pasívnej

legitimácie a hmotnoprávnych povinností v prejednávanej veci treba povaţovať priamo

Ministerstvo vnútra SR, v ktorom hovorca policajného prezídia poskytoval informácie

o činnosti polície. Z hľadiska výkonu svojej zamestnaneckej činnosti hovorca Prezídia

policajného zboru poskytoval informáciu médiám. Nejednalo sa o priame zastupovanie štátu,

ale o výkon sluţobného pomeru vo vzťahu k Ministerstvu vnútra SR. Poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Odvolací súd

povaţoval za nesprávny výklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

. Predmetom nároku ţalobcu je totiţ ochrana osobnosti v dôsledku

neoprávneného zásahu hovorcu Prezídia policajného zboru, ktorý poskytol médiám

nepravdivé informácie. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy

vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej

organizovaných foriem a medzinárodných foriem, a úlohy, ktoré pre policajný zbor vyplývajú

z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky ( o policajnom

zbore). Policajný zbor je podriadený ministrovi vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR teda plní

v rozsahu svojej pôsobnosti štátnu správu a je ústredným orgánom štátnej správy pre

policajný zbor. Z prípadného porušenia povinností hovorcu prezídia je daná zodpovednosť

priamo Ministerstva vnútra SR, nie Slovenskej republiky. Preto ak ţalobca označil ako

ţalovanú Slovenskú republiku, za ktorú vo veci koná Ministerstvo vnútra SR, nejedná sa

o vadné označenie zástupcu Slovenskej republiky, ktorým je Ministerstvo vnútra SR, ale

o vadu ţaloby v označení ţalovaného. V tejto veci sa potom nejedná o poučovaciu povinnosť

na odstránení vád ţaloby, ale o označenie spôsobilého účastníka konania, keď namiesto

zodpovedného orgánu – Ministerstva SR, je priamo ţalovaná Slovenská republika. Táto

v danej veci nie je nositeľom zodpovednosti za konanie hovorcu Prezídia policajného zboru,

pretoţe za jeho činnosť zodpovedá Ministerstvo vnútra SR ako samostatný subjekt práv

a povinností. Preto odvolací súd pre nedostatok pasívnej legitimácie ţalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zmeniť a jeho ţalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu moţnosti konať pred súdom

( ) postupom odvolacieho súdu tým, ţe odôvodnenie jeho rozsudku nie je

dostatočné a nesprávne právne posúdenie veci. Trval na tom, ţe k porušeniu jeho

osobnostných práv došlo v rámci informovania verejnosti o trestnom konaní podľa § 6 ods. 1

, počas trestného stíhania začatého uznesením z 28. augusta 2007. Teda

išlo o postup orgánu činného v trestnom konaní a hovorca Prezídia policajného zboru

nemohol konať v mene polície ako správneho orgánu štátu – Ministerstva vnútra SR. Mal

preto za to, ţe Slovenská republika je nositeľom právnej povinnosti, ktorej sa vo svojej ţalobe

domáhal a v konaní je pasívne legitimovaná.

Ţalovaná navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Mala za nesporné, ţe

informácia, ktorá mala vyvolať zásah do osobnostných práv ţalobcu pochádzala od hovorcu

Prezídia Policajného zboru, ktorý vykonával štátnu sluţbu v sluţobnom úrade – Ministerstve

vnútra Slovenskej republiky. Preto toto ako sluţobný úrad zodpovedá za výkon sluţobného

pomeru policajta, ktorá zodpovednosť nie je daná štátom. Ministerstvo vnútra SR ako

ústredný orgán štátnej správy je právnickou osobou, ktorá má samostatnú spôsobilosť

na práva a povinnosti. Takéto postavenie nemoţno zamieňať s postavením v iných veciach,

v ktorých vystupuje ako štátny orgán za štát v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými

predpismi. Štátny orgán môţe za Slovenskú republiku konať len vtedy, keď ho na takéto

konanie splnomocňuje zákon, ako je tomu napr. v prípadoch podľa ustanovenia § 4 zákona

č. alebo ustanovenia o správe majetku štátu

v znení neskorších predpisov. ani ţiaden zákon neustanovuje, ţe

6

by v takýchto prípadoch (ochrany osobnosti) mal konať za Slovenskú republiku niektorý z jej

štátnych orgánov. Toto postavenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nemoţno

zamieňať, lebo v konkrétnom prípade len od správneho rozlíšenia predmetu konania závisí aj

správne riešenie vecnej legitimácie v prejednávanom spore. Preto nemoţno povaţovať právny

názor ţalobcu za správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť dovolaním ( ),

preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj

v dovolaní uplatnenými dôvodmi ( ), obligatórne sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej z uvedených vád dovolací súd

nezistil.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Ani existenciu

takejto vady konania dovolací súd nezistil.

V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, ţe 28. augusta 2007

bolo vyšetrovateľom PZ Okresného riaditeľstva PZ vo Z. začaté trestné stíhanie ţalobcu pre

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

drţanie a obchodovanie s nimi podľa . Na základe príkazu

Okresného súdu Zvolen bola 2. septembra 2007 vykonaná (vyšetrovateľom OR PZ Z.)

domová prehliadka v rodinnom dome ţalobcu, v rámci ktorej boli zaistené zelené rastliny

rodu Cannabis. Po výsluchu bolo voči ţalobcovi vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1

pre prečin podľa , na skutkovom

základe opísanom v uznesení o vznesení obvinenia. Podľa predbeţného výsledku

skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ S. nebola (v odobratých vzorkách)

preukázaná existencia THC. Vo viacerých masovokomunikačných prostriedkoch (piatich)

bola 6. septembra 2007 uverejnená informácia, ţe pri policajnej akcii s názvom S., zameranej

na drogy, policajti objavili na dvore rodinného domu vo V. okrese viac ako štyritisíc rastlín

konope, z ktorých by sa vraj dalo pripraviť pribliţne 21 200 dávok drogy. Vyšetrovateľ

trestnej činnosti obvinil X.-ročného J.. Médiá mali túto informáciu od hovorcu Prezídia

PZ SR a prevzali ju do svojho spravodajstva aj tlačové agentúry ČTK a SITA. Práve táto

„nepravdivá“ informácia – pochádzajúca od hovorcu Prezídia PZ SR – mala byť zásahom do

osobnostných práv ţalobcu, ktorých ochrany sa v predmetnom konaní domáhal.

Súd prvého stupňa z takto zisteného skutkového stavu vyvodil právny záver, podľa

ktorého došlo neoprávneným a bezdôvodným spôsobom k zásahu do osobnostných

práv ţalobcu. Námietku pasívnej legitimácie ţalovanej vyhodnotil za nedôvodnú, nestotoţnil

sa s tvrdením, ţe pasívne legitimovaným malo byť Ministerstvo vnútra SR a nie SR

v zastúpení Ministerstvom vnútra SR, lebo sa jednalo o konanie orgánov zastupujúcich štát

počas trestného konania (plnila sa mocenská funkcia štátu). V porovnaní s ním odvolací súd

dospel k právnemu záveru o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovanej, keď podľa jeho

názoru pasívne legitimovaným malo byť Ministerstvo vnútra SR (nie SR zastúpená MV SR).

Ţalobca v dovolaní namietal, ţe takéto právne posúdenie veci odvolacím súdom je

nesprávne ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe odvolací súd, vychádzajúci

zo správne zisteného skutkového stavu prvostupňovým súdom, svoje rozhodnutie zaloţil

na správnom právnom posúdení veci.

Je nepochybné, ţe informácia, ktorá mala vyvolať zásah do osobnostných práv

ţalobcu a ktorá odznela v masovokomunikačných prostriedkoch, pochádzala od hovorcu

Prezídia PZ SR.

Účastníkmi občianskoprávnych vzťahov môţu byť tak fyzické osoby ako aj právnické

osoby, ktorými sú osoby vymedzené v , vrátane štátu.

Ustanovenie upravuje, kto je oprávnený konať pred súdom za štát.

Takéto oprávnenie má štátny orgán, avšak iba v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými

predpismi a právnická osoba, ktorú osobitný zákon splnomocňuje na zastupovanie pred

súdom.

V súdnom konaní štát vystupuje spravidla v prípadoch, ktoré sa týkajú práv

a povinností vyplývajúcich zo správy majetku štátu a vo veciach týkajúcich sa realizácie

mocenských funkcií štátu. Jeho postavenie sa pritom rozlišuje podľa toho, či výkon týchto

práv a povinností vykonáva sám vo vlastnom mene, alebo ich výkonom na základe právnej

úpravy poveril iné subjekty, ktoré výkon práv a povinností realizujú vo vlastnom mene.

Od toho rozlišujeme aj postavenie štátu v občianskom súdnom konaní, čo je dôleţité najmä

pre určenie hmotnoprávnej (vecnej) aktívnej a pasívnej legitimácie a od toho závislého

procesného postavenia štátu, resp. subjektov, na ktoré štát preniesol výkon svojich práv

a povinností (pozri komentár Jaroslav Krajčo a spol.).

Štát ako spôsobilého účastníka konania nemoţno zamieňať s jeho rozpočtovými

organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom

mene (ZSP č. 4/2006).

9

Predmetom nároku uplatneného ţalobcom je ochrana osobnosti z dôvodu

neoprávneného zásahu spôsobeného „nepravdivou“ informáciou hovorcu Prezídia PZ SR

poskytnutou médiám.

Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach

vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem

a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre policajný zbor vyplývajú z medzinárodných

záväzkov SR ( o policajnom zbore).

Policajný zbor je podriadený ministrovi vnútra SR (

o policajnom zbore).

Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátnej správy SR pre policajný zbor

( o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy).

Ministerstvo vnútra SR ako ústredný orgán štátnej správy pre policajný zbor je

právnickou osobou, ktorá má v tejto otázke samostatnú spôsobilosť na práva a povinnosti

t. j. vlastnú subjektivitu, ktorá môţe samostatne vystupovať (byť ţalovanou) v občianskom

súdnom konaní. Takéto jej postavenie nemoţno preto zamieňať s postavením vo veciach,

v ktorých vystupuje ako orgán štátu v rozsahu pôsobnosti stanovenej osobitnými predpismi.

Z hľadiska predmetu konania nemoţno teda zamieňať jeho postavenia s postavením MV SR

ako zástupcu SR v súdnom konaní.

Správny je potom záver odvolacieho súdu, podľa ktorého označená ţalovaná – SR nie

je nositeľom povinností vyplývajúcich zo sluţobného pomeru hovorcu Prezídia PZ SR.

Hovorca Prezídia PZ SR poskytol médiám („nepravdivé“) informácie, ktoré mali

zasiahnuť do osobnostných práv ţalobcu, nie ako zástupca štátu (nešlo o priame zastupovanie

štátu), ale titulom výkonu sluţobného pomeru vo vzťahu priamej podriadenosti ministrovi –

Ministerstvu vnútra SR. Preto aj za (prípadné) porušenie povinností vyplývajúcich

zo sluţobného pomeru – hovorcu P PZ SR – je daná priama zodpovednosť MV SR, nie

Slovenskej republiky, za ktorú pred súdom koná príslušný štátny orgán.

Preto bol správny právny záver odvolacieho súdu, ţe v danom prípade nie je

Slovenská republika nositeľom zodpovednosti za konanie hovorcu P PZ SR, pretoţe za jeho

10

činnosť zodpovedá priamo MV SR ako samostatný subjekt práv a povinností stanovených

zákonom.

Podľa ţalobcu si súd nesplnil poučovaciu povinnosť, keď ho nevyzval na opravu vady

konania spočívajúcej v nesprávnom označení účastníka konania na strane ţalovaného. K tomu

však treba uviesť, ţe poučovacia povinnosť súdu je zameraná na pomoc účastníkom konania

vo vzťahu k procesným aspektom ich úkonov. Súd nemá povinnosť (ani oprávnenie)

poučovať účastníkov o ich hmotnoprávnych oprávneniach a účinkoch ich úkonov, ktoré

uplatňujú v súdnom konaní, teda ani o tom, či a ktorí účastníci majú byť aktívne a pasívne

vecne legitimovaní pri zohľadnení konkrétnych okolností prejednávanej veci, čo by bolo

v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Len vadu konania spočívajúcu v nesprávne

(zle) označenom orgáne, ktorý má konať za vecne legitimovaný štát, odstraňuje súd

postupom podľa

Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nevyhovuje poţiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä

pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, dovolací súd dáva do pozornosti,

ţe podľa uznesenia ústavného súdu z 3. júla 2003 sp. zn. nemusí všeobecný

súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí pre záver o tom, ţe

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivé súdne konanie.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na uznesenie ústavného súdu zo 16. marca 2005

sp. zn. , podľa ktorého súčasťou základného práva na súdnu ochranu

v občianskom súdnom konaní podľa je právo na odôvodnenie, ktorého

štruktúra je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom

konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá

odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa v odvolacom konaní

preskúmava.

11

Preskúmaním veci dospel dovolací súd k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu vyššie uvedeným kritériám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí

zodpovedá. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody, ktoré ho viedli

k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie Slovenskej republiky. Podľa názoru

dovolacieho súdu závery odvolacieho súdu nie sú v danej veci zjavne neodôvodnené,

nezlučiteľné s a odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

So zreteľom na riadne odôvodnený správny právny záver odvolacieho súdu

o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie Slovenskej republiky dovolací súd dovolanie

ţalobcu (smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu) zamietol (§ 243b ods. 1

).

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej nepriznal Najvyšší súd Slovenskej republiky

náhradu trov tohto konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal, pretoţe trovy tohto konania

neuplatnila ( v spojení s ,

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová