Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10So/61/2013

Identifikačné číslo spisu: 7013200621 Dátum vydania rozhodnutia: 08.10.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7013200621.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa T. Y., bytom P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -16 zo dňa 1. júla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -16 zo dňa 1. júla 2013 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 17.01.2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 23.04.2013. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutím zo dňa 17.01.2013 odporkyňa rozhodla, že podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, a nariadenia vlády ČSFR č. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom, a o sociálnom poistení v znení vznikol navrhovateľovi od 12.12.2009 nárok na starobný dôchodok v sume 317,40 € mesačne. Pretože k rovnakému dňu mu patril invalidný dôchodok v sume 453,- € mesačne, starobný dôchodok sa mu podľa nevypláca a nárok na starobný dôchodok zaniká.

Po podaní opravného prostriedku vydala odporkyňa rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 23.04.2013, ktorým podľa a o sociálnom zabezpečení a podľa o sociálnom poistení v znení zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 12.12.2012.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a po oboznámením sa s jej dávkovým spisom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Zistil, že navrhovateľovi

bol rozhodnutím odporkyne zo dňa 26.09.1984 priznaný čiastočný invalidný dôchodok a z dôvodu, že dňom 01.12.1991 bol uznaný invalidným, rozhodnutím zo dňa 31.03.1992 mu bol priznaný invalidný dôchodok. Rozhodnutím zo dňa 26.05.2010 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľovi vznikol dňa 02.05.2004 nárok na starobný dôchodok v sume 9 295,- Sk mesačne, ktorý sa však podľa o sociálnom zabezpečení nevypláca a nárok naň zaniká, keďže ku dňu priznania starobného dôchodku bola suma vyplácaného invalidného dôchodku 9 588,- Sk mesačne, teda vyššia než suma priznaného starobného dôchodku. Toto rozhodnutie odporkyne bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -47 zo dňa 21.01.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 28.09.2011.

Navrhovateľ sa žiadosťou zo dňa 12.12.2012 domáhal priznania starobného dôchodku odo dňa 02.05.2004. Nebolo sporné, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol dňa 02.05.2004, avšak týmto dňom v zmysle zároveň aj zanikol, pretože jeho suma k tomuto dátumu bola nižšia ako suma invalidného dôchodku, ktorý navrhovateľ poberal. Odporkyňa teda rozhodla správne, keď jeho žiadosť zo dňa 12.12.2012 zamietla.

Krajský súd preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné podľa (ďalej len „“) potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že v konaní nebol dostatočne zistený skutočný stav veci. Má za to, že invalidným dôchodcom bol protizákonným spôsobom, lebo invalidný dôchodok nepatrí pracujúcemu, ktorý v čase vzniku úplnej invalidity už splnil podmienky nároku na starobný dôchodok (pokiaľ invalidita nebola dôsledkom pracovného úrazu). Na zasadnutí komisie dňa 31.03.1992, keď mu bola priznaná plná invalidita bez lekárskeho posudku, došlo k manipulácii s jeho zdravotnou dokumentáciou. Rozhodnutím z 08.12.1987 mu bola zamietnutá žiadosť o stavovský dôchodok podľa , ktoré priznávala Okresná posudková komisia svojvoľne. Výpočet starobného dôchodku k 12.12.2009 v sume 317,40 € je podľa jeho názoru v rozpore so , lebo vychádzal zo zárobkov, ktoré dosahoval po preradení z bane na povrch, ktoré boli o 50% nižšie. Podľa jeho výpočtu je suma starobného dôchodku k 02.05.2004 11 095,- Sk mesačne, preto žiada, aby odporkyňa vydala nové rozhodnutie, z ktorého by bolo zrejmé, či je starobný dôchodca alebo je za starobného dôchodcu iba považovaný, či je poberateľ invalidného dôchodku podľa alebo c/ , či je poberateľom invalidného dôchodku zo všeobecných príčin alebo pre chorobu z povolania a či je poberateľom DIĆ alebo DI. Zároveň žiada, aby mu bolo umožnené doplniť toto odvolanie výpoveďou na pojednávaní.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. O nároku navrhovateľa na starobný dôchodok bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 26. mája 2010, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -47 zo dňa 21. januára 2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. z dňa 28. septembra 2011. Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dňom 2. mája 2004, jeho suma však bola nižšia ako suma dovtedy vyplácaného invalidného dôchodku, preto mu naďalej patril invalidný dôchodok a nárok na starobný dôchodok dňom súbehu zároveň zanikol. Odporkyňa trvá na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez nariadenia pojednávania v súlade s a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa o sociálnom zabezpečení, ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov,

vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.

Z obsahu spisu je nesporné, že predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia odporkyne, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 12.12.2012 s odôvodnením, že podľa rozhodnutia odporkyne z 26. mája 2010 číslo XXX XXX XXXX X navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok 2. mája 2004 v sume 9 295,- Sk mesačne, ktorý bol nižší ako vyplácaný invalidný dôchodok (9 588,- Sk), preto nárok navrhovateľa na starobný dôchodok podľa cit. ustanovenia zanikol a jeho ďalšej žiadosti o starobný dôchodok nemohla odporkyňa vyhovieť.

Rozsahom podaného opravného prostriedku je ako súd prvého stupňa, tak aj súd odvolací viazaný, to znamená, že predmetom súdneho prieskumu nemohlo byť žiadne iné rozhodnutie odporkyne. Preto nebolo možné vyhovieť požiadavke navrhovateľa na preskúmanie okolností, za ktorých mu bol priznaný invalidný dôchodok, ani preskúmanie výšky invalidného a starobného dôchodku ku dňu 2. mája 2004, keď navyše rozhodnutie odporkyne z 26. mája 2010 bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -47 zo dňa 21. januára 2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.7So/5l/2011 zo dňa 28. septembra 2011, je právoplatné a nemôže už byť predmetom preskúmavania súdom v inom konaní. Tieto rozhodnutia, ktoré by mal mať navrhovateľ k dispozícii, podrobne reagovali na námietky navrhovateľa, ktoré opakovane uviedol v odvolaní a je v nich vysvetlený spôsob výpočtu starobného dôchodku. Požiadavke navrhovateľa, aby mohol svoje odvolanie doplniť na pojednávaní pred odvolacím súdom, nemohol odvolací súd vyhovieť, pretože odvolací súd vo veci rozhodol bez pojednávania v súlade s ustanovením Navyše navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach (ktoré sa konalo dňa 01.07.2013 a ktorého sa navrhovateľ osobne zúčastnil) a vzhľadom na uvedené ani jeho prípadné doplňujúce vyjadrenie nemohlo ovplyvniť prijatý záver.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. decembra 2011 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 23.04.2013 za vydané v súlade so zákonom, preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.