Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sd-19-2013.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sd/19/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľa T. Y. I. V. D. A. C. J., Q. P. Č.. XXX/X, P. M. F. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 17.01.2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 23.04.2013.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 17.01.2013 č. XXX XXX XXXX odporkyňa rozhodla, že podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 1 a § 2 ods. 2 nariadenia vlády ČSFR č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom, § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. vznikol navrhovateľovi od 12.12.2009 nárok na starobný dôchodok v sume 317,40 eur mesačne. Ku dňu 12.12.2009 navrhovateľovi patril invalidný dôchodok v sume 453,- eur mesačne. Podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa starobný dôchodok nevypláca z dôvodu, že ku dňu 12.12.2009 je nižší ako vyplácaný invalidný dôchodok. Nárok na starobný dôchodok, ktorý sa z uvedeného dôvodu nevypláca, dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zaniká.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 01.03.2013, podaným na poštovú prepravu dňa 02.03.2013, sa navrhovateľ domáhal preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne z dôvodu, že podľa jeho názoru má nárok na starobný dôchodok od 02.05.2004.
Po podaní opravného prostriedku navrhovateľa vydala odporkyňa rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 23.04.2013, ktorým podľa § 21 ods. 1 a § 55 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 12.12.2012.
Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.05.2013 uviedla, že navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.09.1984 podľa § 25 ods. 4 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Z dôvodu, že navrhovateľ bol dňom 01.12.1991 uznaný invalidným, bol mu právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 31.03.1992 podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný invalidný dôchodok. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 04.05.2007 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, pričom nárok naň si
uplatnil dňom 02.05.2007. O nároku navrhovateľa na starobný dôchodok bolo rozhodnuté rozhodnutiami zo dňa 03.09.2007, 26.11.2007 v spojení s rozhodnutím zo dňa 05.12.2007 a rozhodnutím zo dňa 12.8.2008. Všetky tieto rozhodnutia boli rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 4 So/148/2009 zo dňa 24.11.2009 zrušené z dôvodu, že pri určovaní výšky starobného dôchodku nebolo postupované v súlade s § 13 zákona č. 100/1988 Zb. Zároveň bola odporkyňa zaviazaná, aby sa vyporiadala s požiadavkou navrhovateľa na prípadný prepočet starobného dôchodku podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. Nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol teda opätovne posúdený a bolo vydané rozhodnutie zo dňa 26.5.2010, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sd/37/2010-47 zo dňa 21.01.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 7So/51/2011 zo dňa 28.09.2011. Navrhovateľ splnil podmienky § 2 ods. 2 nariadenia vlády ČSFR č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom, pretože bol zamestnaný najmenej 10 rokov vo vybranom zamestnaní v baníctve v uránových baniach, počtom zmien 4208 prekročil najvyššiu prípustnú expozíciu a skončil výkon vybraného zamestnania v baníctve v uránových baniach dňom 30.9.1983, t.j. do 31.12.1990 v súvislosti so znížením najvyššej prípustnej expozície, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. dňom 02.11.1991. Keďže navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok dňa 02.11.1991, požiadal žiadosťou zo dňa 04.05.2007, pričom nárok na starobný dôchodok si uplatnil dňa 02.05.2007, bola suma starobného dôchodku určená ku dňu 02.05.2004, teda podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa dávka prizná odo dňa, od ktorého dávka patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. Suma starobného dôchodku navrhovateľa ku dňu 02.05.2004 bola 9.295,- Sk mesačne. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, teda ku dňu 02.05.2004, bola suma vyplácaného invalidného dôchodku 9.588,- Sk mesačne. Z dôvodu, že suma invalidného dôchodku bola vyššia ako suma starobného dôchodku, naďalej navrhovateľovi patril vyplácaný invalidný dôchodok a v súlade s § 55 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení nárok na starobný dôchodok, ktorý sa nevypláca, zanikol. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12.12.2012 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 02.05.2004. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bolo vydané zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 23.04.2013, ktorým bola podľa § 21 ods. 1 a § 55 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietnutá žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 12.12.2012. Navrhovateľ ku dňu 02.11.1991 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože získal dobu zamestnania v rozsahu najmenej 25 rokov a vek 50 rokov dosiahol dňa 02.11.1991 a bol zamestnaný najmenej 10 rokov vo vybraných zamestnaniach v baníctve v uránových baniach, počtom zmien prekročil najvyššiu prípustnú expozíciu a skončil výkon tohto zamestnania ku dňu 30.09.1983, teda do 31.12.1990. Nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi v zmysle vyššie uvedených skutočností dňom 02.05.2004, ktorý však týmto dňom zároveň aj zanikol, lebo jeho suma k tomuto dňu bola nižšia ako suma invalidného dôchodku, ktorý poberal. Navrhovateľovi z uvedených dôvodov naďalej patril invalidný dôchodok v nezmenenej sume. Pokiaľ navrhovateľ novou žiadosťou žiadal o priznanie starobného dôchodku, tejto jeho požiadavke nie je možné vyhovieť. Nárok na starobný dôchodok môže vzniknúť len raz, pretože jeho vznik je viazaný na sociálnu udalosť, ktorou je dovŕšenie potrebného (dôchodkového) veku. Navrhovateľ vek potrebný na splnenie podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok splnil už dňom 02.11.1991, kedy dovŕšil 50 rokov veku a splnil všetky ostatné podmienky uvedené v platnej právnej úprave, preto mu nárok na starobný dôchodok nemôže vzniknúť znovu.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a po oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 01.07.2013 uviedol, že v súčasnosti nie je poberateľom invalidného dôchodku, ale čiastočného invalidného dôchodku. O priznanie starobného dôchodku žiadal v roku 2007 a v roku 2010 bolo nesprávne rozhodnuté o jeho nároku na starobný dôchodok. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie krajského súdu a Najvyššieho súdu SR, ktoré rozhodovali o jeho návrhu na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 26.5.2010. Uviedol, že nesúhlasí ani s výškou priznaného invalidného dôchodku v roku 1991, pretože jeho spolupracovníci - baníci dostali vyššie dôchodky, hoci ich príjem bol nižší než jeho. Invalidný dôchodok mu bol podľa jeho názoru priznaný bez toho, aby tomu predchádzali príslušné lekárske vyšetrenia.
Zástupkyňa odporkyne uviedla, že navrhovateľ nepredniesol nové skutočnosti oproti stavu, kedy bolo podané písomné vyjadrenie odporkyne, preto navrhla rozhodnutie zo dňa 17.01.2013 v spojení s rozhodnutím zo dňa 23.04.2013 ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády ČSFR č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom toto nariadenie upravuje podmienky mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku občanom, ktorí vykonávali vybrané zamestnania v baníctve, boli zamestnaní najmenej 25 rokov a dosiahli vek 50 rokov do 31. decembra 2000.
Občan uvedený v § 1 ods. 1 má nárok na starobný dôchodok, ak a) bol zamestnaný najmenej 10 rokov vo vybraných zamestnaniach v baníctve v uránových baniach, b) prekročil najvyššiu prípustnú expozíciu a c) skončil výkon vybraného zamestnania v baníctve v uránových baniach do 31. decembra 1990 v súvislosti so znížením najvyššej prípustnej expozície (§ 2 ods. 2 citovaného nariadenia).
Podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.
Navrhovateľovi bol rozhodnutím odporkyne zo dňa 26.09.1984 priznaný čiastočný invalidný dôchodok a z dôvodu, že dňom 01.12.1991 bol uznaný invalidným, rozhodnutím zo dňa 31.03.1992 mu bol priznaný invalidný dôchodok. Rozhodnutím zo dňa 26.05.2010 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľovi vznikol dňa 02.05.2004 nárok na starobný dôchodok v sume 9.295,- Sk mesačne, ktorý sa však podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nevypláca a nárok naň zaniká, keďže ku dňu priznania starobného dôchodku bola suma vyplácaného invalidného dôchodku 9.588,- Sk mesačne, teda vyššia než suma priznaného starobného dôchodku. Toto rozhodnutie odporkyne bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sd/37/2010-47 zo dňa 21.01.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/51/2011 zo dňa 28.09.2011.
Navrhovateľ sa žiadosťou zo dňa 12.12.2012 domáhal priznania starobného dôchodku odo dňa 02.05.2004. Ku dňu 02.11.1991 navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb., pretože získal dobu zamestnania v rozsahu najmenej 25 rokov, vek 50 rokov dosiahol dňa 02.11.1991 a bol zamestnaný najmenej 10 rokov vo vybraných zamestnaniach v baníctve v uránových baniach, počtom zmien prekročil najvyššiu prípustnú expozíciu a skončil výkon tohto zamestnania ku dňu 30.09.1983, teda do 31.12.1990. Nárok na starobný dôchodok teda navrhovateľovi vznikol dňa 02.05.2004 (pretože nárok na starobný dôchodok si navrhovateľ uplatnil dňa 02.05.2007, suma starobného dôchodku bola určená ku dňu 02.05.2004, teda v zmysle § 112 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z., podľa ktorého sa dávka prizná odo dňa, od ktorého dávka patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku), avšak týmto dňom v zmysle § 55 zákona č. 100/1988 Zb. nárok navrhovateľa na starobný dôchodok zároveň aj zanikol, pretože jeho suma k tomuto dátumu bola nižšia ako suma invalidného dôchodku, ktorý navrhovateľ poberal. Odporkyňa teda rozhodla vecne správne, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 12.12.2012, keďže nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi už raz vznikol, preto mu nemôže vzniknúť znovu.
Z uvedených dôvodov súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 17.01.2013 v spojení s rozhodnutím zo dňa 23.04.2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Na záver súd poznamenáva, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 26.mája 2010 bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sd/37/2010-47 zo dňa 21.januára 2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.7So/51/2011 zo dňa 28. septembra 2011, a preto jeho zákonnosťou sa už krajský súd v tomto konaní nemohol zaoberať. Zároveň súd uvádza, že predmetom tohto konania bolo preskúmanie rozhodnutia odporkyne, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 12.12.2012. Preto súd považoval námietky navrhovateľa týkajúce sa výšky jeho invalidného dôchodku za irelevantné, netýkajúce sa predmetu tohto konania.
Neúspešnému navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.