Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1c0/392353.1247e9.pdf
PDF · 91.84 KB
No categories available
3Tost/29/2014
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 29/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci odsúdeného P. N. o návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej
na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6T 6/2005, pre trestný čin vraždy podľa
§ 219 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.) prerokoval
na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2014 v Bratislave sťažnosť odsúdeného P. N., ktorú
podal proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. apríla 2014, sp. zn. 8Ntok 1/2014,
a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. N.
sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. apríla 2014, sp. zn. 8Ntok 1/2014, podľa
§ 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného P. N. na povolenie obnovy
konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6T 6/2005, pretože
nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený P. N., ktorú
zahlásil prostredníctvom svojho obhajcu hneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí
28. apríla 2014 (č. l. 21). Napriek výzve súdu z 8. júla 2014 (č. l. 31), obvinený podanú
sťažnosť bližšie nezdôvodnil.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods.1
Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia
a zistil, že sťažnosť odsúdeného P. N. nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,
alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania
zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Prvostupňový súd v súlade so zákonom vyložil citované ustanovenie Trestného
poriadku tak, že súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí
skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a až následne
potom zisťuje, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojitosti
s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu. Takto potom
aj v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne postupoval.
Prvostupňový súd sa v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne
vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod
pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne, v súlade s ustanovením
§ 176 ods. 2 Trestného poriadku odôvodnil. Opakovanie rekonštrukcie a opakované
vykonanie dôkazu (listinný dôkaz vo forme výpisu uskutočnených telefónnych
hovorov z mobilného čísla X.), ktorých sa odsúdený dožadoval, aj podľa
názoru sťažnostného súdu nie je potrebné. Prvostupňový súd správne konštatoval,
že to nie sú dôkazy, ktoré by boli súdu skôr neznáme, pretože rekonštrukcia trestného činu
i previerka výpovede odsúdeného na mieste činu a tiež oboznámenie listinného dôkazu (výpis
telefónnych hovorov) už boli v pôvodnom konaní vykonané v súlade so zákonom. Odsúdený
P. N., v tom čase v procesnom postavení obvineného, sa sám z vlastnej vôle rozhodol týchto
úkonov nezúčastniť. Napriek tejto skutočnosti sa súd veľmi podrobne na základe znaleckého
dokazovania zaoberal všetkými parametrami spôsobu streľby, možnou polohou strelca i
poškodeného. Ďalšia, opakovaná rekonštrukcia nie je takým dôkazom, ktorý
by mohol mať za následok vznik podmienok odôvodňujúcich povolenie obnovy konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,
že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti,
prípadne dôkazy, ktoré by súdu v pôvodnom konaní boli neznáme a ktoré by boli spôsobilé,
v kontexte aj ostatných vykonaných dôkazov, odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste
odsúdeného N..
Konštatovanie krajského súdu, že nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394
Trestného poriadku je zákonné a správne, a preto je zákonný i jeho postup, keď podľa § 399
ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného P. N. na povolenie obnovy konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval sťažnosť odsúdeného za nedôvodnú
a ako takú ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 15. októbra 2014
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová