Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a28/392633.0d4747.pdf
PDF · 93.66 KB
No categories available
6Cdo/371/2013
Najvyšší súd 6 Cdo 371/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M., 2/ B., a 3/ A.,
všetkých bývajúcich v S., zastúpených advokátskou kanceláriou S.., so sídlom v Č., v mene
ktorej koná ako konateľ advokát J., proti žalovanému J., bývajúcemu v S., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Čadca, pod sp. zn. 8 C
202/2005, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2013 sp. zn.
10 Co 223/2011 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcov o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) označeným
rozsudkom na odvolanie žalobcov potvrdil rozsudok Okresného súdu Čadca (ďalej len
„prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zo 4. apríla 2011 č. k. 8 C 202/2005-235,
ktorým bola z dôvodu nedostatku dobromyseľnosti žalobcov zamietnutá žaloba o určenie, že
podiel žalovaného, t. j. polovica rodinného domu Č., ktorý je postavený na parcele Č.
(vedený na L.), patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a jej manžela O.,
zomrelého X.. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou
stotožňujúc sa s jeho právnym záverom o nesplnení základného predpokladu vydržania –
dobromyseľnej držby. Vyporiadal sa i s ďalšími námietkami, ktoré žalobcovia uviedli
v odvolaní.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalobcovia (ďalej
aj „dovolatelia“). Žiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnili odňatím možnosti konať pred súdom, za ktoré označili nedostatočné
(nepresvedčivé a nespreskúmateľné) odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž v dovolaní napadnutom vyhovujúcom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte
nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd
vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p.,
možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa
§ 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.)
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil
však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom
ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovali
dovolatelia a ktorá mala spočívať v odňatí im možnosti konať pred súdom tým, že rozsudok
odvolacieho súdu nebol dostatočne odôvodnený.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v kontexte
s rozhodnutím súdu prvého stupňa dostatočne jasne vysvetlil, prečo na strane žalobkyne 1/
a jej manžela nebola splnená podmienka dobromyseľnej držby ako základného predpokladu
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Najmä na strane 4 v treťom až piatom
odseku odôvodnenia rozsudku rozviedol svoje úvahy vedúce k uvedenému záveru, pričom
výslovne uviedol, že vzhľadom na jasnú právnu úpravu platnú v roku 1973, ktorá
neumožňovala nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy,
nemohli byť žalobkyňa 1/ a jej manžel z objektívneho hľadiska v dobrej viere, že im
nehnuteľnosť (podiel) vlastnícky patrí. Odvolací súd sa napokon vyjadril i k jednotlivým
dovolacím námietkam, ktoré však nepovažoval za opodstatnené. Podľa názoru dovolacieho
súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky
na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. Za porušenie základného
práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv žalobcov.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2014
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková