Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6ECdo/214/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná ako

konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému M. B., bývajúcemu v

B., o vymoženie 769,41 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 25. októbra 2012 sp. zn. takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie o d m i e t a.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie proti povinnému na vymoţenie sumy 769,41 EUR s príslušenstvom

v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. z 28. júla 2009

sp. zn. SR 12980/09 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Exekučný súd uznesením zo 16. novembra 2011 č. k. -14 exekúciu

zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou

rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, pretoţe rozhodcovský súd nemal

2

právomoc ho vydať. Rozhodcovský súd totiţ odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej

doloţky dohodnutej medzi oprávnenou a povinným v zmluve o úvere (vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej

zmluvy. Rozhodcovská doloţka mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej,

a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretoţe nebola dohodnutá individuálne (ale bola

dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy, t. j. zmluvy, ktorej návrh bol

obsahom vopred pripraveného a hromadne pouţívaného tlačiva) a spôsobovala značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako

spotrebiteľa, keďţe ho nútila, v prípade podania ţaloby voči nemu oprávnenou

na rozhodcovskom súde, podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez moţnosti domáhať sa

ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Doplnil, ţe predmetná rozhodcovská doloţka je

i v rozpore s dobrými mravmi.

Na odvolania oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (ďalej

aj „odvolací súd“) uznesením z 25. októbra 2012 sp. zn. uznesenie

exekučného súdu potvrdil a zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania. Potvrdenie

uznesenia o zastavení exekúcie odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc

sa so skutkovými i právnymi závermi exekučného súdu. Vyporiadal sa aj s jednotlivými

(podstatnými) námietkami, ktoré oprávnená uviedla v odvolaní, pričom ich nepovaţoval

za dôvodné. V súvislosti s odvolacími námietkami oprávnenej uviedol, ţe z príslušných

ustanovení Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu počas celého

exekučného konania (exekúcie) skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie i dovolanie.

Odvolaním napadla výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a dovolaním napadla

potvrdzujúci výrok. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie

exekučného súdu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími

dôvodmi uvedenými v ustanovení , a Dovolací dôvod podľa

konkretizovala vadami konania podľa , , a

(t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ţe v tej istej veci

sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, ţe sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a ţe účastníkom konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd

konanie prerušil a poţiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných

prejudiciálnych otázok.

Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa najprv zaoberal odvolaním oprávnenej,

pričom dospel k záveru, ţe na prejednanie tohto opravného prostriedku nie je splnená

podmienka jeho funkčnej príslušnosti. Z ustanovenia vyplýva, ţe Najvyšší

súd Slovenskej republiky je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré

smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa. Rozhodnutie

krajského súdu, ktorým bol zamietnutý návrh oprávnenej na prerušenie konania, vydané

v odvolacom konaní, však nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale

je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Konanie o odvolaní proti takému

rozhodnutiu bolo preto potrebné pre nedostatok podmienky funkčnej príslušnosti zastaviť.

II. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1

) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) skúmal

či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania.

Ustanovenie (ktoré v spojení s primerane

platí aj pre dovolacie konanie) ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie vtedy, ak rozhodol, ţe

poţiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbeţnej otázke podľa medzinárodnej

zmluvy, t. j. ak dospel k záveru, ţe je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý

je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Zmyslom riešenia predbeţnej otázky je zabezpečiť

jednotný výklad komunitárneho práva, ak prichádza do úvahy jeho aplikácia v prejednávanej

veci.

K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predloţiť predbeţnú otázku

Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

sa na základe predbeţnej otázky poloţenej Corte suprema Cassazione vyjadril Súdny dvor

Európskej únie v rozsudku CILFIT, C – 283/81 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Súdneho

dvora EÚ (ECR), str. 3415. V tomto rozhodnutí uviedol, ţe „článok 177 tretí odsek Zmluvy

EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, ţe súd

proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva,

je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom poloţí otázka týkajúca

sa práva Spoločenstva s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, ţe poloţená otázka nie je

relevantná alebo Súdny dvor uţ podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo ţe

správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, ţe neexistujú o tom rozumné

pochybnosti, pričom existenciu tejto moţnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva

4

Spoločenstva, osobitných ťaţkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej

judikatúry v rámci Spoločenstva“.

V preskúmavanej veci oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) navrhla predloţiť Súdnemu

dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky: 1. či sa má ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy

smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách vykladať tak, ţe zakazuje rozhodovať spory zo spotrebiteľských zmlúv na základe

rozhodcovskej doloţky rozhodcovským súdom, ak je rozhodcovská doloţka individuálne

dojednaná, 2. či je moţné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, ţe

mu neodporuje uzatvorenie rozhodcovskej doloţky s konkrétnym obsahom špecifikovaným

dovolateľkou a pouţitým v spotrebiteľskej zmluve v predmetnej veci a 3. či je v súlade

s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,

ktoré s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymoţiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa

voči spotrebiteľovi.

Podľa názoru dovolacieho súdu ani jedna z vyššie uvedených prejudiciálnych otázok

nevyţaduje výklad Súdnym dvorom Európskej únie. Predmetné otázky nie sú v predmetnej

veci relevantné, pretoţe pokiaľ ide o otázku č. 1, nešlo v tejto veci o prípad individuálne

dojednanej rozhodcovskej doloţky a prípadná odpoveď na túto otázku ani nevyvoláva ţiadne

pochybnosti, a otázky č. 2 a 3 sa netýkali výkladu práva Európskej únie, ale posúdenia súladu

konkrétnej rozhodcovskej doloţky, resp. rozhodnutia vnútroštátneho súdu s komunitárnym

právom. Dovolací súd preto návrh dovolateľky na prerušenie konania za účelom predloţenia

prejudiciálnych otázok zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či oprávnenou podané

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a 239

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania odôvodňovala v prvom rade tým, ţe

v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/

). Uvedenú vadu konania však nevyvodzovala z toho, ţe súdy vôbec nemali konať

a rozhodovať. Ich právomoc konať v prebiehajúcej exekúcii nepopierala. Vyčítala im iba to,

ţe bez zákonom zvereného oprávnenia skúmali prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej

doloţky. V skutočnosti tak namietala, ţe rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii

a interpretácii ustanovení o rozhodcovskom konaní, resp.

Exekučného poriadku. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď ), preto

nešlo z jej strany o námietku nedostatku právomoci súdov, ale o námietku inú, uvádzanú

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov (ich právneho

posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutia.

6

V predmetnej veci boli rozhodnutia súdov vydané v exekučnom konaní, v ktorom

právomoc súdov (exekučného súdu, ako aj súdu rozhodujúceho v inštančnom postupe)

vyplýva jednoznačne priamo zo zákona (z Exekučného poriadku, napríklad z ustanovení § 29,

§ 38 ods. 3, § 44 ods. 1, a § 57). Námietka dovolateľky o existencii vady konania v zmysle

tak nebola opodstatnená.

Dovolacie námietky o vadách konania spočívajúcich v prekáţke právoplatne

rozhodnutej veci, resp. v prekáţke začatého konania, a v nedostatku návrhu na začatie

konania, boli zjavne nedôvodné a nenáleţité. Vychádzajúc z odôvodnenia týchto vád

je zrejmé, ţe dovolateľka nimi v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu a interpretáciu

príslušných ustanovení Exekučného poriadku exekučným, aj odvolacím súdom, teda

nesprávne právne posúdenie veci.

Dôvodná nebola ani dovolacia námietka o odňatí moţnosti oprávnenej konať pred

súdom, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím o zastavení exekúcie. O vadu konania

spočívajúcu v odňatí moţnosti konať pred súdom v zmysle ide

predovšetkým vtedy, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť uplatňovať

procesné práva, ktoré mu priznáva platná právna úprava. K odňatiu moţnosti konať pred

súdom môţe dôjsť nielen nesprávnym postupom súdu, ale aj jeho nesprávnym procesným

rozhodnutím, v dôsledku ktorého konanie končí. Takýmto rozhodnutím môţe byť

aj rozhodnutie o zastavení exekúcie, ak preň neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Nesprávnym rozhodnutím o zastavení exekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke exekučného

konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia,

čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto rozhodnutia však

nevyhnutne vyţadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom súdov v exekučnom konaní.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci odvolací a i exekučný súd

správne posúdili splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie.

Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označila za exekučný titul

rozsudok rozhodcovského súdu, bol exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy

(rozhodcovskej doloţky).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,

t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah

zaloţený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní

nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje

oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovení § 57 a 58 Exekučného poriadku,

t. j. oprávnenie v kaţdom štádiu exekučného konania (teda aj v prebiehajúcej exekúcii)

skúmať existenciu exekučného titulu.

Takéto oprávnenie má exekučný súd aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyuţije moţnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade zisteného nedostatku

v tomto smere je exekučný súd oprávnený konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto

postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu,

ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných

orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý

nemal právomoc na jeho vydanie, povaţuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie

za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho

nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, resp. subjektu,

ak tento orgán, resp. subjekt nemal právomoc (oprávnenie) ho vydať, pokiaľ to právna úprava

nevylučuje.

V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) vylučuje skúmanie

(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor,

je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho

vzťahu alebo z iného právneho vzťahu.

Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, neţ spotrebiteľského právneho

vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umoţňujú účastníkovi tohto

konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo

neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby ţalobou podanou na príslušnom súde

sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40

ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.

V týchto ustanoveniach sa totiţ premieta klasická rímska právna zásada (princíp)

„vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si kaţdý stráţi svoje

práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyuţitie postupu podľa týchto ustanovení

v iných, neţ spotrebiteľských veciach, znamená stratu moţnosti skúmať a spochybňovať

rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretoţe

inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné.

Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho

vzťahu, tento záver neplatí. Uţ v rozhodnutí sp. zn. dovolací súd uviedol, ţe

princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

(teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôleţitejšiemu princípu, ktorým

je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, ţe aj keď účastník rozhodcovského konania,

ktorým je spotrebiteľ, nevyuţije moţnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade

zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní

v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyţaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho

z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach zaloţených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana

spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie ţivotnej úrovne

a kvality ţivota občanov.

Okrem toho tento výklad moţno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné

právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Slovenskej

republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti

komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, ţe

všeobecný súd môţe prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda

bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv

aţ po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doloţky z dôvodu, ţe nebola individuálne dojednaná a ţe

spôsobovala nevyváţenosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného. Správne z tejto skutočnosti vyvodili nevyhnutný právny dôsledok,

a to nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Dovolací súd

9

sa stotoţňuje s právnymi závermi odvolacieho súdu i exekučného súdu a v podrobnostiach

na ne poukazuje.

Správnym rozhodnutím o zastavení exekúcie preto nebola oprávnenej odňatá moţnosť

konať pred súdom.

Ani ďalšia námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu nebola dôvodná. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd

dovolaním napadnuté uznesenie riadne a postačujúco odôvodnil. V spojení s odôvodnením

obsiahnutým v uznesení exekučného súdu je z neho zrejmé, z akých skutočností vyvodil záver

o tom, ţe rozhodcovská doloţka bola neprijateľnou (neplatnou) zmluvnou podmienkou a ţe

ako neplatná mala za následok nedostatok oprávnenia rozhodcovského súdu na vydanie

rozhodcovského rozsudku a tým aj nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku byť exekučným

titulom.

K odňatiu moţnosti oprávnenej konať pred súdom nedošlo ani údajným porušením

zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada

znamená, ţe obom stranám konania musí byť daná moţnosť zoznámiť sa so stanoviskami

a dôkazmi predloţenými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie – či uţ protistranou alebo

na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo

dôkaz mohol vyţiadať – a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J.,

Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck,

2012, s. 740). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka vydaného Vedou,

vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2011 (2. zv), kontradiktórnosť

je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho

procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môţe líšiť

najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla

v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, ţe nezoznámenie účastníka konania napr.

so stanoviskom iných účastníkov nemôţe mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred

nimi.

Ak za porušenie zásady kontradiktórnosti by mal byť povaţovaný aj procesný postup

exekučného súdu spočívajúci v tom, ţe po vyţiadaní si úverovej zmluvy, neoboznámil

oprávnenú so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doloţky obsiahnutej v tejto

zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, ţe platné právo pripúšťa proti

10

rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie odvolanie, treba tento nedostatok

povaţovať za zhojený moţnosťou oprávnenej vyjadriť svoje námietky ku skutkovým

zisteniam exekučného súdu vyvodeným z predloţeného listinného dôkazu a k právnym

záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní (porovnaj aj stanovisko pléna Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. zo 7. mája 2014). Iný názor, vychádzajúci

z nemoţnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak neţ zrušením rozhodnutí odvolacieho

a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity

konania, pretoţe zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania ako

aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov

právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

V preskúmavanej veci oprávnená moţnosť podať odvolanie proti uzneseniu

exekučného súdu o zastavení exekúcie aj vyuţila a v podanom opravnom prostriedku

vyjadrila, okrem iného, aj svoj nesúhlas s právnymi závermi exekučného súdu o neplatnosti

rozhodcovskej doloţky.

K odňatiu moţnosti oprávnenej konať pred exekučným súdom nedošlo ani tým, ţe

exekučný súd nevytýčil vo veci pojednávanie. Včlenenie takejto povinnosti do zákona

č. bolo dôsledkom zjavnej chyby zákonodarcu, čoho dôkazom je dôvodová

správa k tomuto zákonu a následné odstránenie tejto povinnosti novelou Exekučného

poriadku. Pokiaľ jediným dôkazom pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku byť

exekučným titulom z hľadiska platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doloţky bola listina

obsahujúca túto doloţku (úverová zmluva), nebolo potrebné na vykonanie tohto dôkazu

nariadiť pojednávanie. Tento záver moţno vyvodiť zo samotnej povahy exekučného konania,

ktoré nie je v zásade konaním sporovým, a tieţ zo skutočnosti, ţe posúdenie platnosti

písomnej rozhodcovskej doloţky bolo právnou otázkou. Nariadenie pojednávania by za týchto

okolností, ako aj s prihliadnutím na moţnosť opravného konania, bolo zbytočné a odporovalo

zásade hospodárnosti konania. Vykonanie dôkazu listinou jej prečítaním alebo oznámením

obsahu na pojednávaní vyţaduje ustanovenie , ktoré primerane platí aj pre

exekučné konanie, len ak sa nariaďuje pojednávanie.

Keďţe prípustnosť dovolania oprávnenej nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s

11

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1

písm. c/ (s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané

dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe povinnému v súvislosti s odvolacím

a dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. októbra 2014

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková

Kanc!

I. zloženie senátu:

JUDr. Rudolf Čirč

JUDr. Ivan Machyniak

12

JUDr. Daniela Švecová

II. vec v senáte referoval: JUDr. Ivan Machyniak

III. kategória rozhodnutia:

IV. v počítači ulož ako:

-2013 - U – ODM + -2013 - U - ZAST.- POHOTOVOSŤ

V. Odpíš a vráť spis predkladajúcemu súdu

3 x zberný spis

VI. v registri vyznač skončené ODM.

dátum rozhodnutia: 22.10. 2014

zberný spis zaloţ do archívu

V Bratislave