Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/462/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou

kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613

843, proti odporkyni J. M., bývajúcej vo F., za účasti vedľajšieho účastníka na

strane odporkyne 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,

Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom

so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, 2/ Občianske Združenie slovenských

spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, Petrovská č. 10, IČO: 42 264 154, zastúpeného JUDr.

Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa Andriča č.

1, o zaplatenie 1 130,79 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.

, o dovolaní vedľajšieho účastníka 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 14. mája 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie

legionárov č. 5, IČO: 42176778 je povinné zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho

konania v sume 71,39 € na účet advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom

v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo okresný súd) platobným

rozkazom z 23.8.2012, č. k. -26 uložil odporkyni, aby do 15 dní od jeho

doručenia zaplatila navrhovateľovi 1.130,79 € spolu s úrokom z omeškania v sume 269,98 €

s ročným úrokom 9 % zo sumy ročne zo sumy 149,37 € od 5.9.2006 do zaplatenia, s ročným

úrokom z omeškania 9 % zo sumy 981,41 € od 30.9.2009 do zaplatenia, nahradil trovy

2

konania v sume 67,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 165,70 € právnemu zástupcovi

navrhovateľa.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká č. 13,

IČO: 42 176 778 (ďalej len „HOOS“) podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené

12.9.2012 oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

HOOS podaním z 9.10.2012 podalo odpor proti vyššie označenému platobnému

rozkazu.

Okresný súd uznesením z 5.3.2013, č. k. -91 odpor vedľajšieho

účastníka HOOS odmietol. V odôvodnení uznesenia opísal doterajší priebeh konania, citoval

ustanovenia až 4 , a a a konštatoval,

že neumožňuje vedľajšiemu účastníkovi, aby podal odpor proti platobnému rozkazu –

túto možnosť má v zmysle len odporca.

Proti uvedenému uzneseniu podalo HOOS odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením z z 14. mája 2014, sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil; vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu

trov odvolacieho konania v sume 46,22 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

V odôvodnení podal charakteristiku právneho postavenia vedľajšieho účastníka, v rámci

ktorej medziiným uviedol, že v súdnom spise sa nenachádza žiadne stanovisko odporcu

vyjadrujúce súhlas s týmto odporom, z čoho vyplýva, že vedľajší účastník prekročil svoje

postavenie v konaní a odpor ním podaný je potrebné hodnotiť ako odpor podaný

neoprávnenou osobou. Okrem toho, z ustanovení vyplýva,

že odpor sa doručuje odporcovi do vlastných rúk, a teda, aj keby vedľajší účastník na strane

odporcu preukázal súhlas odporcu s odporom, bolo by ho potrebné hodnotiť ako podaný

oneskorene“. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ( ).

Dodal, že v prejednávanej veci v danom štádiu konania nie je dôvodný návrh HOOS,

aby konanie bolo prerušené ( ) a Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev aby bola položená prejudiciálna otázka, ktorú naformulovalo HOOS.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podalo HOOS dovolanie

s odôvodnením, že mu v danom prípade bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) bolo porušené jeho právo na zákonný súd. Vyslovilo názor, že bolo oprávnené

podať odpor proti platobnému rozkazu a že mu lehota na podanie odporu plynula nezávisle

od toho, ako plynula odporcovi. Odporca sa k odporu vedľajšieho účastníka nevyjadril, túto

okolnosť ale nebolo možné vykladať tak, že s podaním odporu nesúhlasí. Odvolací súd

stanovisko odporcu vôbec nezisťoval. HOOS v dovolaní poukázalo na procesné postavenie

vedľajšieho účastníka, na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

najvyšší súd) sp. zn. . Podľa dovolateľa je výklad ustanovenia § 174 ods. 2

neprípustne reštriktívny. Postup a rozhodnutie odvolacieho súdu sú v rozpore „s cieľmi

Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v čl. 169

ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ,

ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.“ Odmietnutím dovolateľovho odporu

a potvrdením odmietajúceho uznesenia odvolacím súdom došlo teda k procesnej vade, ktorá

v zmysle zakladá prípustnosť dovolania. Vzhľadom na to HOOS navrhlo

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi súdov

nižších stupňov, na ktorých spočívajú ich rozhodnutia vydané v tejto veci. Súdy správne

vychádzali z toho, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu má iba odporca; vedľajší

účastník vystupujúci v konaní na strane odporcu toto právo nemá. Opačný názor, ktorý

zastáva HOOS, by bol v praxi spojený so zásahom do rovnosti účastníkov konania, lebo

odporca, ktorý sám odpor nepodal, by sa dodatočne mohol pripojiť k odporu podanému

vedľajším účastníkom, v dôsledku čoho by z procesného hľadiska mal viac oprávnení, ako

má navrhovateľ. K návrhu HOOS na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru

Európskej únie navrhovateľ uviedol, že tento návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky

prejudiciálneho konania, lebo z neho je vylúčené vnútroštátne právo a posúdenie toho,

kto a v akej lehote je oprávnený podať odpor, je výlučne vecou vnútroštátnej právnej úpravy.

Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal, aby dovolanie bolo zamietnuté a aby mu bola priznaná

náhrada trov dovolacieho konania.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podalo HOOS, zastúpené advokátom ( ) najskôr skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie HOOS smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a V danom

prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, ktoré nemá znaky uznesení uvedených v týchto

ustanoveniach; prípustnosť dovolania HOOS preto z a nevyplýva.

Dovolací súd ďalej skúmal ( druhá veta ), či dovolanie HOOS nie

je prípustné podľa V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu,

že k tejto vade skutočne došlo.

Vady konania uvedené v až e/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania HOOS preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

HOOS v dovolaní namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť

pred súdom konať ( ). O odňatie možnosti pred súdom konať ide v prípade

takého procesne nesprávneho postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov. Judikatúra už dospela k záveru, že o prípad odňatia

možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, keď odvolací súd odmietne odvolanie,

i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup (viď primerane R 23/1994).

Obdobne možno za postup odnímajúci možnosť pred súdom konať označiť tiež odmietnutie

odporu proti platobnému rozkazu v procesnej situácii, v ktorej pre taký procesný postup

neboli dané zákonné predpoklady.

Odňatie možnosti pred súdom konať má podľa názoru HOOS spočívať v tom, že súd

prvého stupňa odmietol jeho odpor proti platobnému rozkazu.

Dovolací súd pripomína, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde

o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie

je ( ). Podľa ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor

s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi

pojednávanie.

Najvyšší súd v uznesení z 28. októbra 2013, sp. zn. vyslovil právny

názor, podľa ktorého odpor proti platobnému rozkazu je riadny opravný prostriedok

sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci

subjektívne legitimovaný len odporca (žalovaný). Ustanovenie nemožno

extenzívne vykladať v tom zmysle, že ak odporca (žalovaný) nepodá odpor v zákonom

stanovenej lehote, môže ho podať vedľajší účastník. Ani prípadný včasný súhlas odporcu

(žalovaného) na podanie odporu vedľajším účastníkom, nemôže preklenúť dikciu ustanovenia

, v zmysle ktorej je na podanie odporu subjektívne legitimovaný len odporca

(žalovaný), teda nie vedľajší účastník. Na podstate tohto právneho názoru (že vedľajší

účastník nie je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu) sú založené aj ďalšie

rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad uznesenia z 21. októbra 2013, sp. zn.

, resp. z 30. októbra 2013, sp. zn. a z 28. januára 2014, sp.

zn. .

Na právnych záveroch, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, zotrváva

najvyšší súd aj v preskúmavanej veci a uzatvára, že HOOS nebolo v danom prípade

oprávnené podať odpor proti platobnému rozkazu, preto odmietnutím odporu

6

(resp. potvrdením uznesenia odmietajúceho odpor) nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/

Na doplnenie a zároveň tiež k námietke dovolateľa, že vedľajší účastník, ktorým

je združenie na ochranu spotrebiteľa, môže podať akýkoľvek opravný prostriedok vždy,

keď sleduje „naplnenie vysokých cieľov politiky EÚ pri ochrane spotrebiteľov a súd ex offo

kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok vôbec neuskutočnil“, dovolací súd uvádza,

že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27. februára 2014 sp. zn. C 470/12 dospel

k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca HOOS vstup do (exekučného) konania, nie

je v rozpore s právom Európskej únie. I keď v uvedenom prípade išlo o vstup HOOS

do exekučného konania, sú viaceré závery vyjadrené v tomto rozsudku použiteľné

aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd preto poukazuje na to, že v bodoch 45. a 46 uvedeného

rozsudku Súdny dvor konštatoval nasledovné: „Ani smernica 93/13, ani po nej nasledujúce

smernice, ktoré dopĺňajú právnu úpravu ochrany spotrebiteľov, neobsahujú ustanovenia

o úlohe, ktorá môže alebo musí byť priznaná združeniam na ochranu spotrebiteľov v rámci

individuálnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľa. Smernica 93/13 teda neupravuje otázku,

či také združenia majú mať právo stať sa vedľajšími účastníkmi konania na podporu

spotrebiteľov v rámci takých individuálnych sporov. Z toho vyplýva, že v prípade

neexistencie právnej úpravy Únie, pokiaľ ide o možnosť združení na ochranu spotrebiteľov

stať sa vedľajšími účastníkmi konania v individuálnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľov,

vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží, aby na základe zásady

procesnej autonómie také pravidlá zaviedol, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej

priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu

(zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv,

ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity)“. V bodoch 53. až 56. predmetný rozsudok

ďalej uviedol, že hoci smernica „vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu alebo

dodávateľa a spotrebiteľa, aktívny postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto

sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných strán, v každom prípade nemožno tvrdiť,

že odmietnutie pripustiť vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu

spotrebiteľa predstavuje porušenie práva tohto spotrebiteľa na účinný prostriedok nápravy

pred súdom tak, ako to zakotvuje uvedený článok (pozn.: čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie). Okrem toho vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov

nemožno stavať na rovnakú úroveň ako právnu pomoc poskytovanú v určitých prípadoch

podľa tohto článku osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky. Pokiaľ ide o možnosť

združenia na ochranu spotrebiteľov dovolávať sa v tomto kontexte uvedeného článku,

je potrebné konštatovať, že odmietnutie pripustiť toto vedľajšie účastníctvo v konaní

týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok

nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä

v jeho práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. . Navyše

treba dodať, že podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo

zastupovať takého spotrebiteľa vo všetkých konaniach vrátane exekúcie na základe

plnomocenstva udeleného spotrebiteľom“.

HOOS v spojení s argumentáciou, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/ naznačuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.

Podľa názoru dovolacieho súdu je však takáto námietka dovolateľa neopodstatnená,

keďže odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia v spojení

s ustanovením

K námietke HOOS, že odvolací súd v danom prípade nekonal ako súd zákonný (podľa

obsahu by v tejto časti dovolania mohlo ísť o námietku vady konania v zmysle § 237 písm. g/

), dovolací súd uvádza, že nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený

v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať

a rozhodnúť. Súd nie je správne obsadený, ak vo veci nerozhoduje zákonný sudca, ktorý

vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a je určený rozvrhom práce na konanie

a rozhodovanie o prerokovávanej veci (porovnaj ). Ak sa na konaní

pred vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím výkladom práva spoločenstva komunitárny

sudca, hoci ten výklad bol nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd

bol v tejto časti konania pred ním nesprávne obsadený (viď ).

Pri formulovaní dôvodov dovolania vychádzalo HOOS v podstatnej miere

z rozhodnutia najvyššieho súdu z 27. augusta 2012 sp. zn. , ktoré bolo vydané

v inej veci. Dovolací súd poukazuje na záverečnú časť odôvodnenia predmetného

rozhodnutia, v ktorej sa uvádza, že „v danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice

aplikovateľnosti úniového práva, nakoľko právna úprava vnútroštátneho slovenského práva

dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje aplikáciu predmetnej smernice“.

K predmetnej námietke treba dodať, že ak súd v priebehu konania nedospeje k záveru

o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom

vnútroštátneho súdu nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ ani § 237

písm. g/ (R 61/2013). V preskúmavanej veci odvolací súd bez toho, aby dospel

k názoru o potrebe aplikácie komunitárneho práva, aplikoval iba procesné vnútroštátne

normy. Dovolací súd preto uzatvára, že dovolacia námietka HOOS o vade konania v zmysle

je neopodstatnená.

Z dôvodov vyššie uvedených najvyšší súd dovolanie HOOS, prípustnosť ktorého

nevyplýva z ani , odmietol ako procesne neprípustné (

ods. 5 a ).

V dovolacom konaní (procesne) úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti HOOS, ktoré úspech nemalo ( ,

ods. 1 a ). Najvyšší súd priznal navrhovateľovi náhradu trov

dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k dovolaniu v sume 83,34 €

[tarifná odmena 61,41 € ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb) + režijný paušál 8,04 € (§ 16 ods. 3 tejto

vyhlášky) + 13,89 € (20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 tejto vyhlášky)].

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová