Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a01/394059.2a9083.pdf
PDF · 155.65 KB
No categories available
4ECdo/244/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 ECdo 244/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej JUDr. V., advokátkou v B., proti povinnému M., bývajúcemu v P.,
o vymoženie 602,37 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica
pod sp. zn. 8 Er 1054/2012, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
zo 6. júna 2013 sp. zn. 3 CoE 96/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Právna predchodkyňa oprávnenej (P.) 5. septembra 2012 podala súdnemu exekútorovi
návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 602,37 Eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri R., so sídlom v B., z 24. februára 2012 sp. zn. I., ktorým bola žalovanému M.
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni právnej predchodkyni oprávnenej (P.) istinu v sume
602,37 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Považská Bystrica o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 23. októbra 2012 č.k. 8 Er 1054/2012-14
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení poukázal na to, že na základe úverovej zmluvy z 15. decembra 2009 P.
poskytla povinnému úver vo výške 700 Eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky pre úver –
dostupná pôžička, ktoré v čl. 11 sub. 11.2 zakotvili dohodu, že zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú z úverovej zmluvy budú riešené dohodou, v prípade
nedosiahnutia dohody, uplatní sa na riešenie sporov rozhodcovská doložka upravená vo
Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu
riešeniu sporov. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky pre úver
vyhotovené oprávneným ako formulár, v zmysle ktorých čl. 10 Riešenie sporov
a rozhodcovská doložka bodu 10.2 – riešenie sporov 10.2.2 sa banka a klient dohodli
na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov, a teda že tieto bude prejednávať rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa
zistil, že Podmienky poskytovania úverov – dostupná pôžička, ako aj Všeobecné obchodné
podmienky neboli podpísané oprávneným ani povinným. Konštatoval, že tak nedošlo
k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, ktorá
nie je podpísaná oboma zmluvnými stranami nie je riadnou, platnou a zaväzujúcou dohodou
pre zmluvné strany. Keďže rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané rozhodcami, ktorí
nemali právomoc vo veci konať, rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom
a rozhodnutie tak nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia. Ak nedošlo
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Súd prvého stupňa preto žiadosť
o udelenie poverenia zamietol.
Krajský súd v Trenčíne po pripustení zámeny účastníkov na strane oprávnenej,
na odvolanie oprávnenej uznesením zo 6. júna 2013 sp. zn. 3 CoE 96/2013 uznesenie
okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.). Preskúmaním zmluvy o úvere
zistil, že článok 3 tejto zmluvy ustanovuje, že právne vzťahy predmetnou zmluvou
neupravené sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami
pre úver – dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva a zároveň v článku 3 bod 7
sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Z obsahu spisu vyplýva, že prílohou
zmluvy o úvere boli obchodné podmienky pre úver – dostupná pôžička, dostupná pôžička –
šikovná rezerva (verzia 1/2009), ako aj Všeobecné obchodné podmienky. Zmluva o úvere
je podpísaná oboma zmluvnými stranami, ktoré s jej obsahom súhlasili a Všeobecné
obchodné podmienky ako aj obchodné podmienky pre úver – dostupná pôžička, dostupná
pôžička šikovná rezerva (verzia 1/2009) tvoria jej neoddeliteľnú prílohu, ktoré už nemusia
byť podpísané oboma zmluvnými stranami. Odvolací súd teda preskúmal platnosť
rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený spotrebiteľskou
zmluvou, pričom v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale realizoval svoje oprávnenie, vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, teda oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu,
odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci
za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu
ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych
predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva,
a to spotrebiteľské právo. Odvolací súd uzaviera, že neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky je daná tým, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala tak
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.
Rozhodcovská doložka bola do predmetnej zmluvy zakomponovaná už pri jej podpise, keďže
sa nachádzala (ako predtlačený formulár) v jej Všeobecných obchodných podmienkach,
a to v článku I0.2. Z uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správne.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla,
aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, alternatívne, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu
prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
vyvodzovala z § 237 písm. a/, d/, e/, f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ až c/
O.s.p. Poukázala na to, že je neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť a vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku, pretože nebol podaný návrh na začatie konania o jeho zrušenie,
hoci podľa zákona bol potrebný a taktiež boli splnené všetky podmienky pre právoplatnosť
a vykonateľnosť rozsudku. Exekučný súd podľa názoru dovolateľky nie je oprávnený skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu,
na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci
„res iudicata“. Ďalej poukázala na to, že ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci
exekučného konania vstupovať do už ukončeného nachádzacieho konania, prestala by mať
zmysel úprava možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne
príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci
o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Konaním súdu jej bolo odňaté
právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní,
pretože súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané
v súlade so zákonom za nevykonateľné. Namietala, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1.
písm. q/ Smernice 93/13 EHS nie je správny. Dovolateľka ďalej tvrdila, že konanie súdu
je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej sa súd dopustil tým, že jej neumožnil
podať kvalifikované odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal odvolacími
dôvodmi oprávnenej, ktoré v podanom odvolaní uviedla. Poznamenala, že exekučný súd
v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky
vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a prípustnosť
dovolania vyvodzovala tiež z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné
dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré
napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie
oprávnenej preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jej dovolania
z týchto ustanovení nevyplýva.
K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť
a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril
vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá
oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd
rozhodnutia z 24. mája 2013 sp. zn. 2 ECdo 35/2013, zo 4. apríla 2013 sp. zn.
3 Cdo 224/2012, 27. júna 2013 sp. zn. 3 Cdo 237/2012, 30. septembra 2013 sp. zn.
4 Cdo 66/2013, 25. júna 2013 sp. zn. 4 ECdo 18/2013, 30. septembra 2013 sp. zn.
4 ECdo 215/2013, 27. februára 2013 sp. zn. 5 Cdo 25/2013, 24. októbra 2013 sp. zn.
5 ECdo 4/2013, 9. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 4/2013 a konštatuje, že právne závery,
ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky preto najvyšší súd na odôvodnenia
týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje
aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že :
Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.)
je daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov
v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (por. § 29, § 38 ods. 3 a § 44
ods. 1 Exekučného poriadku).
Prekážku rozsúdenej veci (§ 237 písm. d/ O.s.p.) pre exekučné konanie netvorí
rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá
charakter exekučného konania.
Ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal
a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci, ktorá
nemôže začať bez návrhu (oprávnená ale podala návrh na vykonanie exekúcie).
Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý
nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sa oprávnenej neodopiera právo na výkon rozhodnutia.
Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).
V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol
dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom
na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať
za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli
ich účel a význam. Námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia
písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov rovnako nie je dôvodná.
K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd
sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov
vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský
rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.
K námietke oprávnenej, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice
nie je správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti
nariadenia Rady č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného
vestníka Európskej únie je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia
v slovenskom jazyku zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 3
zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie).
Prípustnosť dovolania v tejto veci nie je možné odvodzovať od ustanovenia § 238
ods. 3 O.s.p. (ako sa dovolateľka domnieva), pretože podľa uvedeného zákonného
ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238
ods. 3 O.s.p.).
V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu krajského súdu, nie proti
rozsudku a teda nie je možné v danej veci aplikovať ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.
V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným
dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), avšak (na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí
aj o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2014
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová