Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e7c/394748.ccf504.pdf
PDF · 116.89 KB
No categories available
4Cdo/233/2013
Najvyšší súd 4 Cdo 233/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. D., bytom R., proti
ţalovanej M. D., bytom J., zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Bánošom, so sídlom
Parková 1287/4, 986 01 Fiľakovo, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9 C 100/2008, o dovolaní
ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.11.2012, sp. zn.
15 Co/84/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa ţalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov
zo dňa 11.6.2008 domáhal v zmysle § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manţelov z dôvodu, ţe uzavretá dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manţelov medzi ním a ţalovanou je neplatná, nakoľko
sa týka iba časti bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa názoru ţalobcu ostávajúca časť
bezpodielového spoluvlastníctva doposiaľ vyporiadaná nebola, a preto nie je moţné prihliadať
na čiastočnú dohodu o vyporiadaní a je potrebné ju povaţovať za absolútne neplatnú.
V ţalobe navrhol prikázať ţalobcovi pozemok C. X. so stavbou – radová garáţ a
osobné motorové vozidlo A.A. a A. a ţalovanej pozemok C. 1795 so stavbou – rodinný dom s
hnuteľným vybavením a zariadením; všetky hnuteľné veci, ako tovar, zásoby, prevádzkové
zariadenie ako aj všetky ostatné predmety tvoriace drobný investičný majetok a hmotný
investičný majetok v účtovníctve; osobné motorové vozidlo A.A. a osobné motorové vozidlo
M.. Ţalobca zároveň navrhol zaviazať ţalovanú zaplatiť zostatok úverov, ktoré boli
poskytnuté manţelom z P. a zaplatiť mu sumu 2.000.000,- Sk (66.361,81 €) na úplné finančné
vyrovnanie. Ţalobkyňa vo vyjadrení k ţalobe súhlasila, ţe predmetom dohody o vyporiadaní
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov musí byť všetok majetok, patriaci ku
dňu zániku do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Nesúhlasila však s tým, ţe
predmetom dohody medzi manţelmi všetok majetok nebol. Podľa jej tvrdení sa zo zániku
zdruţenia so ţalobcom vysporiadala a zaplatila mu sumu 760.403,60 Sk, čo malo
predstavovať ½ aktív zdruţenia. Omylom vraj bola ţalobcovi zaplatená celá hodnota majetku
zdruţenia, takţe mal podľa ţalovanej prevziať od ţalovanej okrem prináleţiacej sumy zo
zdruţenia ešte navyše 380.201,80 Sk.
Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 9 C 100/2008 z 21.8.2009 ţalobu ţalobcu
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania zamietol z dôvodu,
ţe k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva došlo dohodou podľa § 149 ods. 3 OZ
a ţalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie ţaloby o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva. Na základe odvolania ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
sp. zn. 12 Co 381/2009 z 13.1.2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, ţe dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manţelov
nemôţe byť platná v zmysle § 149 ods. 1 a 2 Obč. zák. s poukazom na ust. § 34 aţ § 50
Obč. zák., pretoţe v nej nie je nad akúkoľvek pochybnosť uvedený rozsah. Podľa odvolacieho
súdu dohoda neobsahuje vyporiadanie ohľadom ďalšej nehnuteľnosti patriacej do majetku,
a to garáţe, a táto otázka ostala medzi účastníkmi spornou. Odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, ţe vzhľadom k tomu, ţe je moţné konštatovať, ţe by sa účastníci
o zvyšku majetku, ktorý písomná dohoda neobsahuje, dohodli o celom rozsahu ústne alebo
konkludentne, bolo nutné vyporiadať ich majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manţelov a za tým účelom vykonať dokazovanie, vyhodnotiť ho a zaujať skutkové a právne
závery podľa zásad vyjadrených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 9 C 100/2008 zo 7.3.2012 prisúdil
do výlučného vlastníctva ţalobcu nehnuteľnosť na LV č. X. – radovú garáţ a osobné
motorové vozidlo A.A. a do výlučného vlastníctva ţalovanej prisúdil rodinný dom, motorové
vozidlo A., motorové vozidlo M., nábytok v rodinnom dome + vybavenie, nábytok
nadobudnutý zo zmluvy o zdruţení ku dňu 4.10.2007 a ţalovanú zaviazal zaplatiť P.
medziúver vrátane úrokov aţ do úplného vyrovnania a rovnako ju zaviazal zaplatiť ţalobcovi
53.641,- € na úplné vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. V
súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
konštatoval, ţe k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manţelov platne nedošlo a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov je platné
len vtedy, ak sa týka všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Vzhľadom
k tomu, ţe k dohode došlo po zániku majetkového spoločenstva, takáto dohoda
uzavretá nebola. Súd prvého stupňa prisúdil ţalobcovi do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť
– garáţ vo všeobecnej cene 3.921,41 € a mot. vozidlo vo všeobecnej cene 2.500,- €, a tak
ţalobca nadobudol majetok vo finančnom vyjadrení 6.421,41 €. Ţalobca by podľa
súdu prvého stupňa mal mať majetok vo výške 60.062,19 €, takţe na úplné vyrovnanie
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov zaviazal ţalobkyňu vyplatiť
ţalobcovi sumu vo výške 53.640,78 €.
Voči rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalovaná z dôvodu nesprávneho
skutkového zistenia a nesprávneho rozhodnutia. Odvolanie podal aj ţalobca v časti
o zaplatenie sumy na vyrovnanie a proti rozhodnutiu o náhrade trov konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na základe
odvolania podaného účastníkmi konania rozsudkom zo dňa 7.11.2012 sp. zn. 15 Co/84/2012
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a pokiaľ
ide o sumu na vyrovnanie, z dôvodu pochybenia vo výpočte, zmenil podľa ust. § 220 O.s.p.
napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 7.3.2012 sp. zn. 9 C/100/2008. Odvolací
súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ ide o zistené skutkové
závery ako aj právne posúdenie. Odvolací súd konštatoval, ţe pri revízii daného rozhodnutia
zistil počtárske a predovšetkým aj písacie chyby, ktoré viedli k uvedeniu nesprávnej výšky,
ktorú má ţalovaná vyplatiť ţalobcovi, keďţe došlo k matematickému pochybeniu. Odvolací
súd tak vo svojej podstate rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu s tým,
ţe odstránil písomné pochybenia v identifikácii pozemku, na ktorom je postavená garáţ,
ako aj jednotlivých chybných súm. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa v časti o povinnosti ţalovanej vyplatiť sumu ţalobcovi, pričom vo svojej
podstate ide o potvrdzujúce rozhodnutie aj v tejto časti. Odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, ţe pokiaľ rozhodoval súd prvého stupňa o trovách konania, jeho
rozhodnutie je správne, avšak odvolací súd zdôrazňuje, ţe pri rozhodovaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva nemoţno dospieť k záveru, z ktorého by bolo moţné
vyvodiť, kto mal v konaní aký úspech. Nemoţno vyjadriť jednoznačný úspešný úspech toho
ktorého účastníka vo veci. Preto je spravodlivé, aby kaţdý z účastníkov si hradil náklady
zo svojho.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie z dôvodov podľa
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/, lebo konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., preto,
ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namieta, ţe súd prvého
stupňa a odvolací súd svojimi rozsudkami porušili zákon, nakoľko dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva bola a je platná a súdy o vyporiadaní nemali rozhodovať,
ale mali ţalobu zamietnuť, pretoţe ţalobca nikdy súdnym návrhom nenapadol absolútnu
neplatnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Ţalovaná
v dovolaní navrhuje rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť k ďalšiemu konaniu
a zároveň ţiada rozhodnúť o odklade vykonateľnosti napadnutého rozsudku.
Ţalobca v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu ţiada dovolanie zamietnuť,
nakoľko nie sú na jeho podanie dané dovolacie dôvody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas ţalovaná zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné,
ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom
sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§
238 ods. 2 O.s.p.) alebo potvrdzujúci rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej
stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, § 237 O.s.p.
pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti byť účastníkom
konania, v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného
spôsobu začatia konania, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolanie ţalovanej smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu ako celku, t.j. proti
výrokom, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanú zaviazal
zaplatiť ţalobcovi sumu 53.559,90 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku na úplné
vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov a potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa v zostávajúcej časti.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je zaloţená na rozdielnosti
rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy,
ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho
odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na
mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností
účastníkov, ale záver súdu odlišne konštitujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti
v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,
nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne
svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu
a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom
právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch
stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové
hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu
rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok.
Odvolací súd teda vo svojej zmeňujúcej časti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,
keď posúdil práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu rovnako ako súd prvého
stupňa, navyše aj z rovnakého právneho dôvodu, zmenil len sumu, ktorú je ţalovaná povinná
zaplatiť ţalobcovi na úplné vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov z dôvodu
pochybenia vo výpočte a písaní. Preto nejde v tejto časti o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci
rozsudok.
Pre uvedenú časť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie sú splnené
podmienky prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p., lebo dovolanie nesmeruje
proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu (ktorý v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny názor),
dovolanie síce smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
však odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, i keď ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
tohto však nedošlo k vysloveniu neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 4 a 3
O.s.p. So zreteľom na to by dovolanie v tejto časti bolo prípustné, len ak by napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou v zmysle § 237
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238
O.s.p. prípustné.
So zreteľom na obsah dovolania ţalovanej, ktorá uviedla, ţe v konaní došlo k inej
vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), je nutné v danom prípade zdôrazniť, ţe ak je dovolanie neprípustné podľa
§ 238 O.s.p., dovolací súd sa nemôţe zaoberať vadami vychádzajúcimi z dôvodov podľa
§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. V zmysle ust. § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe
byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním,
ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených
procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi prvého stupňa a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.
Zároveň je potrebné osobitne uviesť, ţe § 237 O.s.p. spája prípustnosť dovolania
výlučne len so závaţnými procesnými vadami, a s výhradne tými, ktoré zakladajú
tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné vady inej povahy, neţ sú vady taxatívne
vymedzené v § 237 O.s.p.) a tieţ iné nesprávnosti neţ sú vady postupu súdu v konaní
(napríklad nesprávnosti, ku ktorým došlo v rámci právneho posudzovania veci), nezakladajú
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej
vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii
hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav sa nezakladá procesná
vada konania v zmysle § 237 O.s.p.
Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno
odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne
právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle
Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.
(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p.,
ale sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ a g/
O.s.p. netvrdila a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nezistil
v predmetnej veci prípustnosť dovolania podľa ust. § 238 O.s.p. ani podľa ust. § 237 O.s.p.,
preto dovolanie ţalovanej podľa ust. § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. odmietol, keďţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať
vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
lebo tento nepodal návrh na ich náhradu (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová