Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/233/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. D., bytom R., proti

ţalovanej M. D., bytom J., zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Bánošom, so sídlom

Parková 1287/4, 986 01 Fiľakovo, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.11.2012, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov

zo dňa 11.6.2008 domáhal v zmysle vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov z dôvodu, ţe uzavretá dohoda o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov medzi ním a ţalovanou je neplatná, nakoľko

sa týka iba časti bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa názoru ţalobcu ostávajúca časť

bezpodielového spoluvlastníctva doposiaľ vyporiadaná nebola, a preto nie je moţné prihliadať

na čiastočnú dohodu o vyporiadaní a je potrebné ju povaţovať za absolútne neplatnú.

V ţalobe navrhol prikázať ţalobcovi pozemok C. X. so stavbou – radová garáţ a

osobné motorové vozidlo A.A. a A. a ţalovanej pozemok C. 1795 so stavbou – rodinný dom s

hnuteľným vybavením a zariadením; všetky hnuteľné veci, ako tovar, zásoby, prevádzkové

zariadenie ako aj všetky ostatné predmety tvoriace drobný investičný majetok a hmotný

investičný majetok v účtovníctve; osobné motorové vozidlo A.A. a osobné motorové vozidlo

M.. Ţalobca zároveň navrhol zaviazať ţalovanú zaplatiť zostatok úverov, ktoré boli

poskytnuté manţelom z P. a zaplatiť mu sumu 2.000.000,- Sk (66.361,81 €) na úplné finančné

2

vyrovnanie. Ţalobkyňa vo vyjadrení k ţalobe súhlasila, ţe predmetom dohody o vyporiadaní

zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov musí byť všetok majetok, patriaci ku

dňu zániku do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Nesúhlasila však s tým, ţe

predmetom dohody medzi manţelmi všetok majetok nebol. Podľa jej tvrdení sa zo zániku

zdruţenia so ţalobcom vysporiadala a zaplatila mu sumu 760.403,60 Sk, čo malo

predstavovať ½ aktív zdruţenia. Omylom vraj bola ţalobcovi zaplatená celá hodnota majetku

zdruţenia, takţe mal podľa ţalovanej prevziať od ţalovanej okrem prináleţiacej sumy zo

zdruţenia ešte navyše 380.201,80 Sk.

Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. z 21.8.2009 ţalobu ţalobcu

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania zamietol z dôvodu,

ţe k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva došlo dohodou podľa

a ţalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie ţaloby o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva. Na základe odvolania ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

sp. zn. z 13.1.2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie

konanie z dôvodu, ţe dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manţelov

nemôţe byť platná v zmysle § 149 ods. 1 a 2 Obč. zák. s poukazom na ust. § 34 aţ § 50

Obč. zák., pretoţe v nej nie je nad akúkoľvek pochybnosť uvedený rozsah. Podľa odvolacieho

súdu dohoda neobsahuje vyporiadanie ohľadom ďalšej nehnuteľnosti patriacej do majetku,

a to garáţe, a táto otázka ostala medzi účastníkmi spornou. Odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, ţe vzhľadom k tomu, ţe je moţné konštatovať, ţe by sa účastníci

o zvyšku majetku, ktorý písomná dohoda neobsahuje, dohodli o celom rozsahu ústne alebo

konkludentne, bolo nutné vyporiadať ich majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva

manţelov a za tým účelom vykonať dokazovanie, vyhodnotiť ho a zaujať skutkové a právne

závery podľa zásad vyjadrených v ust. .

Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. zo 7.3.2012 prisúdil

do výlučného vlastníctva ţalobcu nehnuteľnosť na LV č. X. – radovú garáţ a osobné

motorové vozidlo A.A. a do výlučného vlastníctva ţalovanej prisúdil rodinný dom, motorové

vozidlo A., motorové vozidlo M., nábytok v rodinnom dome + vybavenie, nábytok

nadobudnutý zo zmluvy o zdruţení ku dňu 4.10.2007 a ţalovanú zaviazal zaplatiť P.

medziúver vrátane úrokov aţ do úplného vyrovnania a rovnako ju zaviazal zaplatiť ţalobcovi

53.641,- € na úplné vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. V

súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí

3

konštatoval, ţe k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manţelov platne nedošlo a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov je platné

len vtedy, ak sa týka všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Vzhľadom

k tomu, ţe k dohode došlo po zániku majetkového spoločenstva, takáto dohoda

uzavretá nebola. Súd prvého stupňa prisúdil ţalobcovi do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť

– garáţ vo všeobecnej cene 3.921,41 € a mot. vozidlo vo všeobecnej cene 2.500,- €, a tak

ţalobca nadobudol majetok vo finančnom vyjadrení 6.421,41 €. Ţalobca by podľa

súdu prvého stupňa mal mať majetok vo výške 60.062,19 €, takţe na úplné vyrovnanie

zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov zaviazal ţalobkyňu vyplatiť

ţalobcovi sumu vo výške 53.640,78 €.

Voči rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalovaná z dôvodu nesprávneho

skutkového zistenia a nesprávneho rozhodnutia. Odvolanie podal aj ţalobca v časti

o zaplatenie sumy na vyrovnanie a proti rozhodnutiu o náhrade trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ) na základe

odvolania podaného účastníkmi konania rozsudkom zo dňa 7.11.2012 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny a pokiaľ

ide o sumu na vyrovnanie, z dôvodu pochybenia vo výpočte, zmenil podľa ust.

napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 7.3.2012 sp. zn. . Odvolací

súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ ide o zistené skutkové

závery ako aj právne posúdenie. Odvolací súd konštatoval, ţe pri revízii daného rozhodnutia

zistil počtárske a predovšetkým aj písacie chyby, ktoré viedli k uvedeniu nesprávnej výšky,

ktorú má ţalovaná vyplatiť ţalobcovi, keďţe došlo k matematickému pochybeniu. Odvolací

súd tak vo svojej podstate rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu s tým,

ţe odstránil písomné pochybenia v identifikácii pozemku, na ktorom je postavená garáţ,

ako aj jednotlivých chybných súm. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa v časti o povinnosti ţalovanej vyplatiť sumu ţalobcovi, pričom vo svojej

podstate ide o potvrdzujúce rozhodnutie aj v tejto časti. Odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia konštatoval, ţe pokiaľ rozhodoval súd prvého stupňa o trovách konania, jeho

rozhodnutie je správne, avšak odvolací súd zdôrazňuje, ţe pri rozhodovaní o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva nemoţno dospieť k záveru, z ktorého by bolo moţné

vyvodiť, kto mal v konaní aký úspech. Nemoţno vyjadriť jednoznačný úspešný úspech toho

ktorého účastníka vo veci. Preto je spravodlivé, aby kaţdý z účastníkov si hradil náklady

zo svojho.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie z dôvodov podľa

ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/, lebo konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a podľa , preto,

ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namieta, ţe súd prvého

stupňa a odvolací súd svojimi rozsudkami porušili zákon, nakoľko dohoda o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva bola a je platná a súdy o vyporiadaní nemali rozhodovať,

ale mali ţalobu zamietnuť, pretoţe ţalobca nikdy súdnym návrhom nenapadol absolútnu

neplatnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Ţalovaná

v dovolaní navrhuje rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť k ďalšiemu konaniu

a zároveň ţiada rozhodnúť o odklade vykonateľnosti napadnutého rozsudku.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu ţiada dovolanie zamietnuť,

nakoľko nie sú na jeho podanie dané dovolacie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas ţalovaná zastúpená v súlade s druhá veta ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné,

ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§

238 ods. 2 ) alebo potvrdzujúci rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej

stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a ( ).

Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením,

pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti byť účastníkom

konania, v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného

spôsobu začatia konania, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolanie ţalovanej smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu ako celku, t.j. proti

výrokom, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanú zaviazal

zaplatiť ţalobcovi sumu 53.559,90 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku na úplné

vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manţelov a potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa v zostávajúcej časti.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je zaloţená na rozdielnosti

rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy,

ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho

odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na

mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností

účastníkov, ale záver súdu odlišne konštitujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti

v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne

svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu

a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom

právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch

stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové

hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu

rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok.

Odvolací súd teda vo svojej zmeňujúcej časti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

keď posúdil práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu rovnako ako súd prvého

stupňa, navyše aj z rovnakého právneho dôvodu, zmenil len sumu, ktorú je ţalovaná povinná

6

zaplatiť ţalobcovi na úplné vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov z dôvodu

pochybenia vo výpočte a písaní. Preto nejde v tejto časti o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci

rozsudok.

Pre uvedenú časť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie sú splnené

podmienky prípustnosti dovolania podľa aţ 3 , lebo dovolanie nesmeruje

proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu (ktorý v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny názor),

dovolanie síce smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

však odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, i keď ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

tohto však nedošlo k vysloveniu neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 4 a 3

So zreteľom na to by dovolanie v tejto časti bolo prípustné, len ak by napadnuté

rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou v zmysle § 237

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238

prípustné.

So zreteľom na obsah dovolania ţalovanej, ktorá uviedla, ţe v konaní došlo k inej

vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie ( )

a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), je nutné v danom prípade zdôrazniť, ţe ak je dovolanie neprípustné podľa

, dovolací súd sa nemôţe zaoberať vadami vychádzajúcimi z dôvodov podľa

a V zmysle ust. dôvodom dovolania nemôţe

byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním,

ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého stupňa a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Zároveň je potrebné osobitne uviesť, ţe spája prípustnosť dovolania

výlučne len so závaţnými procesnými vadami, a s výhradne tými, ktoré zakladajú

tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné vady inej povahy, neţ sú vady taxatívne

vymedzené v ) a tieţ iné nesprávnosti neţ sú vady postupu súdu v konaní

(napríklad nesprávnosti, ku ktorým došlo v rámci právneho posudzovania veci), nezakladajú

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne

právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej

vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii

hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav sa nezakladá procesná

vada konania v zmysle

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ), samo nesprávne

právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(R 43/2003).

Vzhľadom na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ,

ale sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ a g/

netvrdila a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nezistil

v predmetnej veci prípustnosť dovolania podľa ust. ani podľa ust. ,

preto dovolanie ţalovanej podľa ust. v spojení s ust.

odmietol, keďţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo tento nepodal návrh na ich náhradu (, ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová