Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/258/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ľ., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. V., advokátom, so sídlom v Ž., proti žalovaným 1/ D., bývajúcej vo V.

a 2/ M., bývajúcej vo V., zastúpenými JUDr. J., advokátkou, so sídlom v Ž., o neplatnosť

darovacích zmlúv, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 21. júla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom zo 16. júna 2010, č.k. -128 žalobu

o určenie neplatnosti darovacích zmlúv a žalobu žalobkyne H. (ďalej len ,,žalobkyňa“ a spolu

so žalobcom ,,žalobcovia“), ktorá v priebehu dovolacieho konania zomrela, zamietol.

Žalobcov zaviazal zaplatiť žalovaným náhradu trov konania 356,16 Eur do 15 dní po

právoplatnosti rozsudku na účet ich právnej zástupkyne. Vychádzajúc z § 39, § 49a

a a z hodnotenia vykonaného dokazovania dospel

k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Mal za to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, keďže nepreukázali, že daným určovacím petitom

o neplatnosti darovacích zmlúv sa dosiahne odstránenie spornosti práva žalobcov alebo

neistoty v ich právnom vzťahu. Uviedol, že takto podaná žaloba nemá za následok zmenu

v právnom postavení žalobcov. Žalobcov považoval za zákonných dedičov po nebohom A.,

ktorý uzavrel darovaciu zmluvu so žalovanou 1/ avšak k zmene zápisu v katastri

nehnuteľností nemôže dôjsť, nakoľko účastník darovacej zmluvy je zomretý a následkom

toho nemôže dôjsť k zmene v právnom postavení žalobcov ako dedičov po nebohom A..

2

Zároveň poukázal na to, že podľa tvrdenia žalobcov jedným z dôvodov neplatnosti, pokiaľ

išlo o rodinný dom č. súp. X. a pozemok KNC č. X. je, že tento predmet daru patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva nebohého A. a žalobkyne. V danom prípade je tu rozpor

medzi tvrdením žalobcov a určujúcim výrokom o neplatnosť darovacej zmluvy uzavretej

medzi nebohým A. a žalovanou 1/, pretože sa nedosiahne zápis vlastníctva k týmto

nehnuteľnostiam aj na žalobkyňu, ktorá tvrdila, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou týchto

nehnuteľností. Okresný súd uzavrel, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem

podľa na podanej určovacej žalobe a preto boli splnené podmienky pre

zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti zmlúv zavkladovaných pod V. a V.. Súd prvého

stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia vysvetlil prečo žalobcami navrhovanú zmenu žaloby

nepripustil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § X. ods. 1 Žalobcov zaviazal

zaplatiť trovy konania 356,16 Eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet

splnomocnenej zástupkyne žalovaných 1/, 2/.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcov rozsudkom z 21. júla 2011 sp. zn.

rozsudok Okresného súdu Žilina zo 16. júna 2010 č.k. -128

potvrdil vo výroku, v ktorom žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách

konania zmenil tak, že žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanej 1/ trovy konania 356,16 Eur

na účet jej právnej zástupkyne. Žalovanej 2/ nepriznal náhradu trov prvostupňového konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným nepriznal. Odvoalcí súd sa stotožnil

s rozsudkom okresného súdu v celom rozsahu, poukázal na dôvody jeho rozhodnutia

a v celom rozsahu si ich osvojil. Na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa

poukázal na ďalšie súvislosti, vzhľadom na vznesené odvolacie argumenty odvolateľmi

v podanom odvolaní. Zdôraznil, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej

prípustnosti určovacieho návrhu ( ) musí byť naliehavý v tom zmysle,

že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie

spornosti a ochranu svojich práva a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže

na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením

otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, alebo

právnej neistoty. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia v prejednávanej veci nemôžu

mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti označených darovacích zmlúv, lebo

otázka (ne)platnosti darovacích zmlúv, o ktorých malo byť rozhodnuté na základe

ich určovacieho návrhu, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu k ostatnej právnej otázke –

(spolu)vlastníctva ich právneho predchodcu, t.č. nebohého A., teda či sporné nehnuteľnosti

3

patria čiastočne do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov a čiastočne do jeho

bezpodielového spoluvlastníctva so žalobkyňou. Aj odvolací súd zdôraznil, že požadované

určenie nerieši vlastnícku podstatu spornosti, ktorú sa žalobcovia snažia odstrániť

požadovaným určením; preto nemožno zmeniť ich právne postavenie, nebude odstránená

neistota daného právneho vzťahu a táto trvá naďalej a nevylučuje potrebu ďalšieho konania.

Za tejto nespochybniteľnej situácie bol v celom rozsahu opodstatnený právny záver vyslovený

okresným súdom o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na určovacej žalobe

tak, ako ho uplatnili vo vzťahu k neplatnosti obidvoch darovacích zmlúv. Odvolací súd

žalobcami namietané odňatie možnosti pred súdom konať z dôvodu, že súd prvého stupňa

nevyhovel návrhu na zmenu žaloby nepovažoval za dôvodné, keď zdôraznil, že je na úvahe

súdu, či takúto zmenu pripustí alebo nie a to najmä s ohľadom na výsledky doterajšieho

dokazovania. Mal za to, že účastníkom konania nič nebráni podať samostatnú (novú) žalobu

a domáhať sa tak vyriešenia sporných otázok vlastníctva. Odvolací súd výrok rozsudku súdu

prvého stupňa o náhrade trov konania zmenil z dôvodu, že trovy právneho zastúpenia vznikli

iba žalovanej 1/, keďže žalovaná 2/ v konaní advokátkou zastúpená nebola. Úspešným

žalovaným ( v spojení s § X. ods. 1 ) náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, keďže si náhradu týchto trov neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z t.j., že mu bola postupom súdu odňatá možnosť

konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Mal za to, že súd existenciu naliehavého právneho záujmu nesprávne právne posúdil,

v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať pred súdom. Vyčítal súdom oboch stupňov,

že sa prioritne zaoberali existenciou naliehavého právneho záujmu namiesto otázkou platnosti

darovacej zmluvy. Podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa mal zaoberať otázkou naliehavého

právneho záujmu až v prípade zistenia, že darovacie zmluvy sú platné. Tento právny názor

má oporu predovšetkým v zákonnej požiadavke na konajúce súdy prihliadnuť na absolútnu

neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti. K takémuto právnemu záveru dospel

aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo 16. decembra 2008 sp. zn.

. Keďže sa súd prvého stupňa svojím rozhodnutím bez náležitého

odôvodnenia odchýlil od ustálenej súdnej praxe a právneho názoru inštančne vyššie

postaveného súdu, je jeho rozhodnutie svojvoľné, čím svojim postupom odňal mu právo

4

na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd ponechal túto skutočnosť bez

povšimnutia. Dovolateľ vyčítal súdu prvého stupňa, že nepripustil ním navrhovanú zmenu

žalobného petitu z dôvodu, že výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom pre

konanie o zmenenom návrhu. Podľa jeho názoru súd mal dovtedy vykonaným dokazovaním

dostatočne preukázaný právny aj skutkový stav veci, že mohol rozhodnúť o zmenenom

návrhu bez potreby ďalšieho dokazovania (po pripustení zmeny žalobného návrhu). Žalobca

žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalované žiadali dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 veta druhá ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému takýto prostriedok nie je prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4

V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

5

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Rovnako sa nejedná o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok,

ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Z týchto dôvodov

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238

ods. 1 až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či v danej veci nejde

o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu bola odňňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

6

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie

jeho práv a oprávnených záujmov.

V prvom rade dovolateľ namieta odňatie možnosti konať pred súdom v súvislosti

s riešením otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení,

majúc za to, že súdy uvedené okolnosti nesprávne právne posúdili. Nesprávne právne

posúdenie je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby boli tvrdenia žalobcu o existencii tohto dovolacieho dôvodu

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť

by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala

by ale prípustnosť dovolania v zmysle

Žalobca odňatie svojho práva na presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia

vyvodzoval zo skutočnosti, že sa súd prvého stupňa bez náležitého odôvodnenia odchýlil

od ustálenej súdnej praxe a právneho názoru inštančne vyššie postaveného súdu, Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, vysloveného v jeho rozhodnutí zo 16. decembra 2008 sp. zn.

. Dovolací súd poznamenáva, že označené rozhodnutie na prejednávanú vec

nemožno aplikovať, keď v uvedenej veci bola platnosť kúpnej zmluvy posudzovaná podľa

§ 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonník so záverom absencie požadovanej zákonnej formy.

V preskúmavanej veci žalobca netvrdil, že darovacie zmluvy, ktorých určenia neplatnosti

sa domáha, nespĺňajú náležitosti kladené zákonom a teda, že nemajú požadovanú zákonnú

formu.

K ďalšej, žalobcom namietanej vade, majúcej za následok odňatie možnosti pred

súdom konať a to v súvislosti s nepripustením zmeny žaloby dovolací súd poznamenáva,

že úvaha súdu v zmysle , či výsledky doterajšieho konania nemohli byť

podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov

a je výsledkom vnútorného presvedčenia súdu a jeho myšlienkového postupu; správnosť tejto

úvahy z hľadiska výskytu vady v zmysle dovolací súd nemôže

prehodnocovať (porovnaj Zo súdnej praxe č. 49/2007).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z a vady konania v zmysle neboli dovolacím

súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu v súlade s § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a § X. ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že tieto nevyčíslili ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová