Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
57c/394194.f521c3.pdf
PDF · 155.08 KB
No categories available
4Cdo/258/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 258/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ľ., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. V., advokátom, so sídlom v Ž., proti žalovaným 1/ D., bývajúcej vo V.
a 2/ M., bývajúcej vo V., zastúpenými JUDr. J., advokátkou, so sídlom v Ž., o neplatnosť
darovacích zmlúv, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 31 C 388/2007, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 21. júla 2011 sp. zn. 10 Co 46/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom zo 16. júna 2010, č.k. 31 C 388/2007-128 žalobu
o určenie neplatnosti darovacích zmlúv a žalobu žalobkyne H. (ďalej len ,,žalobkyňa“ a spolu
so žalobcom ,,žalobcovia“), ktorá v priebehu dovolacieho konania zomrela, zamietol.
Žalobcov zaviazal zaplatiť žalovaným náhradu trov konania 356,16 Eur do 15 dní po
právoplatnosti rozsudku na účet ich právnej zástupkyne. Vychádzajúc z § 39, § 49a
Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c/ O.s.p. a z hodnotenia vykonaného dokazovania dospel
k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Mal za to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, keďže nepreukázali, že daným určovacím petitom
o neplatnosti darovacích zmlúv sa dosiahne odstránenie spornosti práva žalobcov alebo
neistoty v ich právnom vzťahu. Uviedol, že takto podaná žaloba nemá za následok zmenu
v právnom postavení žalobcov. Žalobcov považoval za zákonných dedičov po nebohom A.,
ktorý uzavrel darovaciu zmluvu so žalovanou 1/ avšak k zmene zápisu v katastri
nehnuteľností nemôže dôjsť, nakoľko účastník darovacej zmluvy je zomretý a následkom
toho nemôže dôjsť k zmene v právnom postavení žalobcov ako dedičov po nebohom A..
Zároveň poukázal na to, že podľa tvrdenia žalobcov jedným z dôvodov neplatnosti, pokiaľ
išlo o rodinný dom č. súp. X. a pozemok KNC č. X. je, že tento predmet daru patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva nebohého A. a žalobkyne. V danom prípade je tu rozpor
medzi tvrdením žalobcov a určujúcim výrokom o neplatnosť darovacej zmluvy uzavretej
medzi nebohým A. a žalovanou 1/, pretože sa nedosiahne zápis vlastníctva k týmto
nehnuteľnostiam aj na žalobkyňu, ktorá tvrdila, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou týchto
nehnuteľností. Okresný súd uzavrel, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem
podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na podanej určovacej žalobe a preto boli splnené podmienky pre
zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti zmlúv zavkladovaných pod V. a V.. Súd prvého
stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia vysvetlil prečo žalobcami navrhovanú zmenu žaloby
nepripustil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § X. ods. 1 O.s.p. Žalobcov zaviazal
zaplatiť trovy konania 356,16 Eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet
splnomocnenej zástupkyne žalovaných 1/, 2/.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcov rozsudkom z 21. júla 2011 sp. zn.
10 Co 46/2011 rozsudok Okresného súdu Žilina zo 16. júna 2010 č.k. 31 C 388/2007-128
potvrdil vo výroku, v ktorom žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách
konania zmenil tak, že žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanej 1/ trovy konania 356,16 Eur
na účet jej právnej zástupkyne. Žalovanej 2/ nepriznal náhradu trov prvostupňového konania.
Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným nepriznal. Odvoalcí súd sa stotožnil
s rozsudkom okresného súdu v celom rozsahu, poukázal na dôvody jeho rozhodnutia
a v celom rozsahu si ich osvojil. Na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa
poukázal na ďalšie súvislosti, vzhľadom na vznesené odvolacie argumenty odvolateľmi
v podanom odvolaní. Zdôraznil, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej
prípustnosti určovacieho návrhu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) musí byť naliehavý v tom zmysle,
že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práva a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, alebo
právnej neistoty. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia v prejednávanej veci nemôžu
mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti označených darovacích zmlúv, lebo
otázka (ne)platnosti darovacích zmlúv, o ktorých malo byť rozhodnuté na základe
ich určovacieho návrhu, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu k ostatnej právnej otázke –
(spolu)vlastníctva ich právneho predchodcu, t.č. nebohého A., teda či sporné nehnuteľnosti
patria čiastočne do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov a čiastočne do jeho
bezpodielového spoluvlastníctva so žalobkyňou. Aj odvolací súd zdôraznil, že požadované
určenie nerieši vlastnícku podstatu spornosti, ktorú sa žalobcovia snažia odstrániť
požadovaným určením; preto nemožno zmeniť ich právne postavenie, nebude odstránená
neistota daného právneho vzťahu a táto trvá naďalej a nevylučuje potrebu ďalšieho konania.
Za tejto nespochybniteľnej situácie bol v celom rozsahu opodstatnený právny záver vyslovený
okresným súdom o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na určovacej žalobe
tak, ako ho uplatnili vo vzťahu k neplatnosti obidvoch darovacích zmlúv. Odvolací súd
žalobcami namietané odňatie možnosti pred súdom konať z dôvodu, že súd prvého stupňa
nevyhovel návrhu na zmenu žaloby nepovažoval za dôvodné, keď zdôraznil, že je na úvahe
súdu, či takúto zmenu pripustí alebo nie a to najmä s ohľadom na výsledky doterajšieho
dokazovania. Mal za to, že účastníkom konania nič nebráni podať samostatnú (novú) žalobu
a domáhať sa tak vyriešenia sporných otázok vlastníctva. Odvolací súd výrok rozsudku súdu
prvého stupňa o náhrade trov konania zmenil z dôvodu, že trovy právneho zastúpenia vznikli
iba žalovanej 1/, keďže žalovaná 2/ v konaní advokátkou zastúpená nebola. Úspešným
žalovaným (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § X. ods. 1 O.s.p.) náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže si náhradu týchto trov neuplatnili.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť
dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. t.j., že mu bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)
a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Mal za to, že súd existenciu naliehavého právneho záujmu nesprávne právne posúdil,
v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať pred súdom. Vyčítal súdom oboch stupňov,
že sa prioritne zaoberali existenciou naliehavého právneho záujmu namiesto otázkou platnosti
darovacej zmluvy. Podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa mal zaoberať otázkou naliehavého
právneho záujmu až v prípade zistenia, že darovacie zmluvy sú platné. Tento právny názor
má oporu predovšetkým v zákonnej požiadavke na konajúce súdy prihliadnuť na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti. K takémuto právnemu záveru dospel
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo 16. decembra 2008 sp. zn.
2 Cdo 250/2007. Keďže sa súd prvého stupňa svojím rozhodnutím bez náležitého
odôvodnenia odchýlil od ustálenej súdnej praxe a právneho názoru inštančne vyššie
postaveného súdu, je jeho rozhodnutie svojvoľné, čím svojim postupom odňal mu právo
na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd ponechal túto skutočnosť bez
povšimnutia. Dovolateľ vyčítal súdu prvého stupňa, že nepripustil ním navrhovanú zmenu
žalobného petitu z dôvodu, že výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom pre
konanie o zmenenom návrhu. Podľa jeho názoru súd mal dovtedy vykonaným dokazovaním
dostatočne preukázaný právny aj skutkový stav veci, že mohol rozhodnúť o zmenenom
návrhu bez potreby ďalšieho dokazovania (po pripustení zmeny žalobného návrhu). Žalobca
žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalované žiadali dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, voči ktorému takýto prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 O.s.p.
V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Rovnako sa nejedná o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok,
ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Z týchto dôvodov
dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238
ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy,
či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde
o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré
možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania
ale v dovolacom konaní neboli zistené.
So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci mu bola odňňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy
pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi
neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie
jeho práv a oprávnených záujmov.
V prvom rade dovolateľ namieta odňatie možnosti konať pred súdom v súvislosti
s riešením otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení,
majúc za to, že súdy uvedené okolnosti nesprávne právne posúdili. Nesprávne právne
posúdenie je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby boli tvrdenia žalobcu o existencii tohto dovolacieho dôvodu
opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť
by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala
by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Žalobca odňatie svojho práva na presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia
vyvodzoval zo skutočnosti, že sa súd prvého stupňa bez náležitého odôvodnenia odchýlil
od ustálenej súdnej praxe a právneho názoru inštančne vyššie postaveného súdu, Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, vysloveného v jeho rozhodnutí zo 16. decembra 2008 sp. zn.
2 Cdo 250/2007. Dovolací súd poznamenáva, že označené rozhodnutie na prejednávanú vec
nemožno aplikovať, keď v uvedenej veci bola platnosť kúpnej zmluvy posudzovaná podľa
§ 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonník so záverom absencie požadovanej zákonnej formy.
V preskúmavanej veci žalobca netvrdil, že darovacie zmluvy, ktorých určenia neplatnosti
sa domáha, nespĺňajú náležitosti kladené zákonom a teda, že nemajú požadovanú zákonnú
formu.
K ďalšej, žalobcom namietanej vade, majúcej za následok odňatie možnosti pred
súdom konať a to v súvislosti s nepripustením zmeny žaloby dovolací súd poznamenáva,
že úvaha súdu v zmysle § 95 ods. 2 O.s.p., či výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov
a je výsledkom vnútorného presvedčenia súdu a jeho myšlienkového postupu; správnosť tejto
úvahy z hľadiska výskytu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. dovolací súd nemôže
prehodnocovať (porovnaj Zo súdnej praxe č. 49/2007).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p. a vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím
súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu v súlade s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § X. ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že tieto nevyčíslili (§ 151 ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová