Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)a84/372911.9c4167.pdf
PDF · 117.44 KB
No categories available
2Cdo/250/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci
žalobcu 1/ Doc. Ing. M. K., Csc., bývajúceho v N., zastúpeného JUDr. N. K., advokátom
so sídlom v N., 2/ Ing. P. K., bývajúceho v N., proti žalovaným 1/ J. M., 2/ H. M., obom
bývajúcim v N., zastúpeným Mgr. Š. S., advokátom so sídlom v N., o neplatnosť
kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10 C 77/04, o dovolaní
žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. júna 2007, sp. zn. 5 Co 172/2006,
takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaných 1/ a 2/ z a m i e t a .
Žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 27. apríla 2006, č.k.
10 C 77/2004-200, zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami 1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/ ako
kupujúcimi, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K.,
2
parc. č. X. orná pôda o výmere X. mv celosti a parc. č. X. orná pôda
2
o výmere X. mv podiele X., vedené na LV č. X. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Rozhodnutie
odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že 1/ žalovaní zaplatili
dohodnutú kúpnu cenu, a to v deň podpisu kúpnej zmluvy, 2/ kúpna zmluva spĺňala zákonom
stanovené náležitosti, keďže bola uzavretá v písomnej forme, podpisy strán sa nachádzali na
tej istej listine a jej jednotlivé listy boli spojené neoddeliteľným spôsobom,
t.j. kovovou sponou a opatrené lepiacou páskou s odtlačkom pečiatky notára, ktorý overoval
podpisy predávajúcich. Skutočnosť, že zmluva nezodpovedala požiadavkám stanoveným
v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra
2001, č. Rc 69/2001, t.j. jednotlivé listy zmluvy neboli spojené formou zošitia, považoval súd
za irelevantnú, nakoľko predmetné stanovisko bolo prijaté a uverejnené až po uzavretí
kúpnej zmluvy a súdna prax sa v otázke posudzovania technickej stránky zmluvy o prevode
nehnuteľností rozchádzala.
Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. júna 2007, sp. zn.
5 Co 172/2006, na odvolanie žalobcov zmenil prvostupňový rozsudok tak, že určil, že kúpna
zmluva uzatvorená 10. júna 1998 účastníkmi konania, predmetom ktorej bol prevod bližšie
špecifikovaných nehnuteľností, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený
rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Nitre, kat. odbor, pod č. V X., dňa 11.8.1998, je
neplatná. Vychádzajúc zo záverov stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejneného pod č. Rc 69/2001 dôvodil, že vzhľadom na to, že sa predmetná zmluva
skladala z troch hárkov, ich pevné spojenie malo byť zabezpečené formou zošitia tak, aby
listy tvorili technickú jednotu listiny ešte pred jej podpísaním. Keďže jednotlivé hárky zmluvy
boli spojené len kovovou sponou, hoci boli prelepené páskou s odtlačkom notárskej pečiatky,
po technickej stránke zmluva nezodpovedala požiadavkám zákona. K námietke žalobcov
týkajúcej sa nezaplatenia kúpnej ceny zo strany žalovaných odvolací súd uviedol, že táto
skutočnosť by bola dôvodom na odstúpenie od zmluvy, ale nespôsobuje jej neplatnosť pre
rozpor s dobrými mravmi.
Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu napadli dovolaním žalovaní 1/ a 2/ (ďalej len
„dovolatelia“) a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dvoch dôvodov. Prvým
dôvodom bolo, že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, že kúpna zmluva
je neplatná pre rozpor s ustanovením § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení so
stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001, sp. zn. Cpj 33/01.
Vyššie spomenuté stanovisko síce vyžaduje, aby jednotlivé listy (hárky) zmluvy o prevode
nehnuteľností boli navzájom spojené zošitím a neakceptuje ich spojenie len kovovou sponou,
v danom prípade však hárky zmluvy neboli spojené „len nejakou sponou“; kovová spona
v ľavom hornom rohu bola prelepená lepiacou páskou a táto páska bola naviac opatrená
notárskou pečiatkou, ktorá zasahovala do samotného hárku zmluvy. Preto je nesporné, že
hárky predmetnej zmluvy tvorili technickú jednotu listiny. Pokiaľ odvolací súd vyhlásil kúpnu
zmluvu za neplatnú takmer po deviatich rokoch od jej uzavretia z dôvodu, že „nebola zošitá
spôsobom ako si to predstavuje súd“, nepostupoval správne a porušil tým princíp právnej
istoty. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že odvolací súd sa nezaoberal existenciou
naliehavého právneho záujmu žalobcov na určovacej žalobe v zmysle ustanovenia § 80
písm. c/ O.s.p. Určením neplatnosti kúpnej zmluvy sa podľa dovolateľov totiž nedosiahne
žiadna právne významná zmena v oblasti vlastníckych vzťahov, pretože na podklade
predmetného rozsudku nemôže dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností.
V písomnom vyjadrení k dovolaniu sa žalobcovia 1/ a 2/ stotožnili so závermi
rozhodnutia krajského súdu a žiadali mimoriadny opravný prostriedok žalovaných
„odmietnuť“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol
rozsudkom alebo uznesením, ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti jeho
rozhodnutiu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
pod písmenami a/ až g/. Na tieto vady konania musí dovolací súd prihliadnuť ex officio,
teda vždy, či už ich existenciu účastník namieta alebo nie (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Dovolatelia žiadnu z týchto vád nenamietali a vada uvedenej povahy v dovolacom konaní
ani nevyšla najavo.
Dovolanie žalovaných smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odvolací súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi konania, resp. ich právnymi predchodcami, je neplatná.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Dovolanie žalovaných smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci
samej, preto je prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom (ak nejde o prípad
uvedený v § 242 ods. 2 O.s.p.) je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako
ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Žalovaní v dovolaní uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo síce aplikoval správny
právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa dovolateľov nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom malo spočívať
v chybnej interpretácii § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení so závermi stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cpj 33/01, na daný prípad; dovolací súd sa
preto na túto skutočnosť zameral.
Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prijatého 3. októbra 2001, sp. zn. Cpj 33/01, ktoré je možné aplikovať aj na predmetný prípad,
zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle
účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. l, ods. 2
Občianskeho zákonníka); pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako
jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili
technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním.
Z obsahu spisu vyplýva a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 10. júna
1998 došlo medzi žalobcom 1/ a právnou predchodkyňou žalobcu 2/ ako predávajúcimi
a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Predmetom kúpnej
zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K. (parc. č. X. – orná pôda
2 2
o výmere X. m, zapísané na LV č. X. a parc. č. X. – orná pôda o výmere X. mv podiele X.,
zapísané na LV č. X.), ktoré boli dostatočne identifikované, aby zmluva spĺňala požiadavku
určitosti podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmluva súčasne obsahovala
všetky podstatné náležitosti a bola účastníkmi právneho úkonu riadne podpísaná v súlade
s požiadavkou stanovenou v § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ich podpisy sa nachádzali
na tej istej listine. Spornou medzi účastníkmi sa stala skutočnosť,
či pre jednotu zmluvy postačí, aby spojenie jednotlivých častí (hárkov) zmluvy (v počte tri)
zabezpečovala kovová spona v ľavej časti jednotlivých listov opatrená lepiacou páskou
a odtlačkom pečiatky notárky JUDr. G. R. a či môže byť kúpna zmluva z tohto dôvodu
neplatná. Odvolací súd dospel k záveru a zaujal taký právny názor, že kúpna zmluva je
absolútne neplatná pre absenciu požadovanej zákonnej formy.
Dovolací súd po preskúmaní veci zdieľa rovnaký právny názor a stotožňuje sa
so záverom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. Spojenie jednotlivých
hárkov zmluvy o prevode nehnuteľností len kovovou sponou, i keď opatrené ďalšími
„zabezpečovacími prvkami“, a to lepiacou páskou a odtlačkom notárskej pečiatky, je
z hľadiska vonkajšej formy zmluvy nedostačujúce a nemá za následok, že zmluva po
technickej stránke vytvára nedeliteľný celok. Dovolací súd zároveň dodáva, že pre jednotu
listiny, t.j. kúpnej zmluvy z 10.6.1998 sa vyžaduje taký spôsob pevného spojenia formou tzv.
zošitia jej jednotlivých listov (hárkov). Ide o obdobný spôsob zviazania, aký využíva notár pri
svojej činnosti, keď spája dokopy jednotlivé listiny a dodatky (§ 44 ods. 3 zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov), príp. znalec pri podávaní
znaleckého posudku (§ 17 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Požiadavku technickej jednoty
viacerých listín zmluvy nemôže preto splniť taký prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj
výslovne v zmluve vyjadrený a rešpektujúci ustanovenie § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
avšak bez patričného pevného spojenia zošitím jednotlivých listín (hárkov) napr. len kovovou
sponou, tak ako tomu bolo v danom prípade.
K otázke dovolateľmi namietaného pochybenia odvolacieho súdu v tom, že sa
v konaní nezaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti
kúpnej zmluvy, dovolací súd uvádza, že touto otázkou by sa súd mohol zaoberať až v prípade
zistenia, že kúpna zmluva spĺňa všetky náležitosti a požiadavky kladené zákonom, teda
v prípade, že dospeje k záveru, že právny úkon bol urobený platne a v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, čo v danom prípade preukázané nebolo.
S poukazom na vyššie uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že dovolací dôvod
namietaný žalovanými podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol daný. Vzhľadom na to, že
v dovolacom konaní neboli zistené ani ďalšie dôvody, ktoré by mali za následok nesprávnosť
dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie žalovaných 1/ a 2/ podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Úspešným žalobcom v dovolacom konaní náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, nakoľko im v súvislosti s ním žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalovaní 1/ a 2/ boli v dovolacom konaní neúspešnými
účastníkmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. decembra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: