Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ECdo/28/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P. s.r.o., so sídlom

v B., v dovolacom konaní zastúpenej advokátskou kanceláriou V., s.r.o., so sídlom v B., proti

povinnému M. H., bývajúcemu v S., o vymoženie 1 817,18 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. októbra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

[ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov – ďalej len „Exekučný poriadok“] na

základe rozhodcovského rozsudku z 20. januára 2012 sp. zn. I. Stáleho rozhodcovského súdu,

ktorý zriadila R., a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Spišská Nová Ves (súd prvého stupňa) uznesením zo 6. mája 2013

č.k. -32 uvedenú žiadosť súdneho exekútora zamietol. Krajský súd v Košiciach

(odvolací súd) na odvolanie oprávnenej uznesením z 10. októbra 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie

oprávnená, ktorá navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu

a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnená namietala, že súdy v danom prípade: a/ rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov ( ); rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo ( ); rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ); odňali

oprávnenej možnosť pred súdom konať ( ); konanie zaťažili tzv. inou

vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

) a f/ svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/ ). Poznamenala, že jej dovolanie je prípustné aj v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s

ods. 1 druhá veta , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie, sú vymenované v a Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie

oprávnenej preto podľa ustanovení a prípustné nie je.

Dovolateľka zastáva nesprávny názor, že jej dovolanie je prípustné podľa § 238

ods. 3 Prehliada, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípade, že

dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu uvedenému v tomto

ustanovení. Keďže dovolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, neprichádza

do úvahy použitie

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jej dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných exekučných veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Stačí ako príklad uviesť

rozhodnutia z 28. januára 2013 sp. zn. , sp. zn. , z 12. augusta

2013 sp. zn. , sp. zn. , zo 4. apríla 2013 sp. zn.

, zo 14. mája 2013 sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, z 12. júna 2013 sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, z 27. júna 2013 sp. zn. , z 3. júla 2013 sp. zn.

, z 28. októbra 2013 sp. zn. a konštatovať, že právne

závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej

veci. S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky najvyšší súd na odôvodnenia

týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje

aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd o. i. konštatoval,

že:

1. dovolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom

rozhodovanie súdov vyplýva priamo zo zákona (porovnaj napr. ustanovenia § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. prekážku rozsúdenej veci ( ) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie

nemá charakter exekučného konania,

3. ustanovenie dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci,

ktorá nemôže začať bez návrhu (oprávnená ale podala návrh na vykonanie exekúcie),

4. pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu

na vykonanie exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor so

spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

5. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenej neodopiera právo na výkon rozhodnutia,

6. skutkové a právne závery nižších súdov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1

a odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozhodnutia (§ 157

ods. 2 v spojení s a ),

7. postup banky nezodpovedal o bankách, lebo

rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc

rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (porovnaj

a o platobnom styku a o doplnení a zmene

niektorých zákonov),

K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že Ústavný

súd Slovenskej republiky v uznesení zo 7. mája 2014 sp. zn. PLz. o zjednotení

právnych názorov uviedol, že „pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia

vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri

preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza

aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie

poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného,

je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný

súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva

oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje,

ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní“. Najvyšší súd pre

účely preskúmavanej veci konštatuje, že oprávnenej bola táto možnosť reálne poskytnutá

v odvolacom konaní.

Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom, že uzavretá rozhodcovská doložka v danom

prípade – z dôvodov podaných nižšími súdmi – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej

zmluvy ( ); to zakladá jej neplatnosť. Neplatná

rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený

rozhodcovský rozsudok, ktorý za opísaného stavu nepredstavuje vykonateľný exekučný titul.

Rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie preto nedošlo k odňatiu možnosti oprávnenej konať pred súdom. V danej veci nižšie

súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie

veci interpretovali a aplikovali v súlade s právnymi predpismi, ich úvahy vychádzali

z konkrétnych faktov, sú legitímne a logické. Aj v rámci daného exekučného konania bol

súd oprávnený, a to ex offo, skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako

exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne

účinky ().

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá prípustnosť dovolania. To isté platí aj o nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). I keby teda tvrdenia dovolateľky

o dovolacích dôvodoch podľa , boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu však neposudzoval), dovolateľkou vytýkané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej

v súlade s v spojení s ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však povinnému náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal v tomto smere návrh (§ 151 ods. 1

).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2014

JUDr. M. D e á k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková