Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5b8/398469.a9a1ab.pdf
PDF · 170.97 KB
No categories available
2Cdo/355/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 355/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu :
I. Ď., bývajúci v B., zastúpený JUDr. J. Š., advokát so sídlom v Č., pracovisko L., proti
ţalovanej M., zastúpená Advokátska kancelária B., so sídlom D., o uloženie povinnosti
odvysielať opravu, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 14 C 133/2010,
o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2012 sp. zn.
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume
53,46 € do troch dní na účet Advokátskej kancelárie B., so sídlom v B..
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa podanou ţalobou na prvostupňovom súde dňa 18.10.2010 domáhal, aby
súd uloţil ţalovanej povinnosť odvysielať v relácii T. Krimi noviny nasledovnú opravu :
„Dňa 28.8.2010 odvysielala T. v relácii Krimi noviny nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje
o bývalom poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky P. Ď. a jeho manţelke, pričom bez
jeho privolenia, v rozpore s § 11 a nasl. OZ odvysielala aj obrazové záznamy. Vysielateľom,
zodpovedným za uvedené porušenie zákona je M.“. Ţalovaná M. so sídlom v B. je povinná
odvysielať túto opravu v najbliţšom sobotňajšom vysielaní relácie Krimi noviny po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku celkove v dĺţke 2 minúty a 30 sekúnd a to tak, ţe
uvedený text bude odvysielaný na tmavom pozadí. V prípade, ţe ţalovaná M. so sídlom v B.
si nesplní voči ţalobcovi P. Ď., bytom H., povinnosť uloţenú v časti 1. tohto rozsudku a to
i čiastočne, je ţalovaná povinná uhradiť ţalobcovi čiastku 52 400 € do troch dní po márnom
uplynutí lehoty na splnenie si povinnosti uloţenej jej v časti 1. tohto rozsudku, tieţ si uplatnil
trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 10. apríla 2012 č. k. 14 C 133/2010-53 návrh
ţalobcu zamietol. Uloţil ţalobcovi zaplatiť ţalovanej k rukám jej právneho zástupcu trovy
konania vo výške 236 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe návrh na začatie konania
nebol podaný dôvodne. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z.z. vyplýva, ţe ţiadosť
o odvysielanie opravy musí obsahovať konkrétne skutočnosti, v ktorých spočíva
nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy s tým, ţe súčasťou tejto ţiadosti musí byť aj
návrh na znenie opravy. Z § 21 ods. 10 horecitovaného zákona vyplýva, ţe ak vysielateľ
neodvysiela opravu vôbec, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby,
ktorá o opravu ţiadala. Z oboch citovaných odsekov je zrejmé, ţe ţalovaná ako vysielateľ
musela posudzovať pri svojom rozhodnutí, či konkrétnej ţiadosti ţalobcu na odvysielanie
opravy vyhovie alebo nevyhovie, konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva nepravdivosť
údajov, prípadne skreslenie pravdy. Dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania je to,
ţe návrh na začatie konania obsahuje v znení petitu obsahujúcom text odvysielania opravy,
z ktorého divákovi nie jej zrejmé, z akého konkrétneho dôvodu bola ţalovanej uloţená
povinnosť odvysielať opravu, a tak to bolo aj v tejto veci, keď ţalobca navrhol uloţiť
ţalovanej povinnosť len vo všeobecnej rovine spočívajúcej v konštatácii, ţe ţalovaná
odvysielala o ňom a jeho manţelke nepravdivé údaje, avšak neuviedol nijaké skutkové
tvrdenia, ktoré povaţuje za pravdivé oproti tvrdeniam odvysielaným ţalovanou, neuviedol
v čom spočíva nepravdivosť alebo skreslenie pravdy odvysielaných údajov. Ţalobca síce
v znení textu opravy uvedenom v petite uviedol, ţe ţalovaná odvysielala o ňom nepravdivé
údaje ale bez ich konkretizácie tak, aby bolo divákovi zrejmé, za čo má vlastne ţalovaná
odvysielať opravu. Túto skutočnosť napokon priznal v konaní i samotný ţalobca, avšak jeho
odôvodnenie, ţe čo sa týka návrhu znenia opravy, nie je jeho záujmom, aby T. publikovala
o ňom akékoľvek informácie a to ani pravdivé informácie tobôţ nepravdivé, či skresľujúce,
a ţe ľudia si zapamätajú informáciu, ktorú počujú a budú o nej uvaţovať, pochybovať, teda ak
bude ţiadať o uvedenie toho, čo je pravdivé, dosiahne len to, ţe okruh ľudí, ktorý sa
oboznámil s danou informáciou sa rozšíri, právne neobstojí. Vzhľadom na to, ţe na základe
ţalobcovej ţiadosti o opravu neboli pre povinnosť ţalovanej odvysielať opravu splnené
zákonné podmienky, ţalovanej nevznikla povinnosť opravu odvysielať. Nakoľko ţalobca
v petite návrhu viazal uloţenie povinnosti ţalovanej, v prípade, ak neodvysiela opravu
uloţiť povinnosť zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy a súd návrh v časti uloţenia
povinnosti ţalovanej zamietol, rovnako zamietol i návrh v časti uloţenia povinnosti ţalovanej
zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 31. októbra 2012
č. k. 9 Co 261/2012-71 odvolanie ţalobcu odmietol. Ţalovanej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, ţe zo spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe odvolaním
napadnutý rozsudok bol ţalobcovi riadne doručený dňa 17.5.2012, osobne ho prevzal, čo
potvrdil svojím podpisom na doklade o doručení. Nasledujúcim dňom, t. j. 18.5.2012 začala
plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. Posledným dňom
zákonnej lehoty na podanie odvolania bol deň 1.6.2012. Odvolanie sa zásadne podáva na súde
prvého stupňa, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak je odvolanie podané na inom súde neţ
na tom, na ktorom je moţné odvolanie podať, je odvolanie podané včas len ak ho nepríslušný
súd v odvolacej lehote odošle tomu súdu, ktorý vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie,
prípadne odvolaciemu súdu. Ţalobca zaslal súdu prvého stupňa odvolanie elektronickým
podaním (č. l. 62), elektronické podanie, ktoré bolo potrebné v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p.
doplniť písomne najneskôr do troch dní. Ţalobca osobne podal na Okresný súd Bratislava I
dňa 4.6.2012 písomne doplnené odvolanie (č. l. 67). Okresný súd Bratislava I, ako súd
nepríslušný na podanie odvolania proti predmetnému rozsudku, doručil písomné odvolanie
na miestne a vecne príslušný súd, ktorým je Okresný súd Bratislava III (č. l. 67) dňa 5.6.2012.
Keďţe ţalobca nepodal písomne odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa na príslušnom
súde v lehote zákonom určenej, nemá toto odvolanie účinky riadne a včas podaného
odvolania, preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
odvolanie doručené na príslušný súd dňa aţ 5.6.2012 ako oneskorene podané v zmysle § 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorého
prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241
ods. 2 písm. a/ a c/ Os.p. Uviedol, ţe súd druhého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, nemajúcemu oporu v zákone, ţe takéto odvolanie ţalobcu bolo potrebné doplniť
písomne najneskôr do troch dní, pričom tento záver súd druhého stupňa vyvodil z § 42 ods. 1
O.s.p. Má za to, ţe odvolanie podal v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 a 2 O.s.p. na vecne
príslušnom súde a nemal povinnosť takéto podanie doplniť písomne alebo ústne do zápisnice.
Ustanovenie § 42 ods. 1 druhá veta O.s.p. ukladá povinnosť doplniť podanie písomne alebo
ústne do zápisnice, len pri podaní návrhu vo veci samej alebo návrhu na nariadenie
predbeţného opatrenia.
Povaţuje napadnuté uznesenie za nezákonné aj z dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko súd
druhého stupňa jeho právnu úvahu zaloţil na judikáte R 12/1985, pričom uvedený judikát
danú otázku nerieši. V odôvodnení dovolaním napadnutého uznesenia je uvedená právna veta,
ktorá nie je právnou vetou z uvedeného judikátu. Má za to, ţe nie je moţné preskúmať
správnosť právnej úvahy súdu druhého stupňa, nakoľko nie je moţné zistiť skutkové a právne
okolnosti, za ktorých bol vydaný súdom druhého stupňa uvádzaný judikát R 12/1985, resp.
neuvedený judikát, obsahujúci súdom uvedenú právnu vetu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
je vadou, ktorá mohla mať a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo je
dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
Povaţuje za právne významný rozdiel medzi podaním odvolania a jeho doplnením. Podanie
odvolania bolo vykonané elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického
podpisu na miestne a vecne príslušnom súde a doplnenie tohto odvolania písomným
vyhotovením odvolania (hoci nebolo zo zákona nevyhnutné, ako preukázal vyššie) bolo
vykonané na miestne nepríslušnom súde. Na základe uvedeného má za to, ţe súd druhého
stupňa vec aj v tejto časti nesprávne právne posúdil, čo je dovolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Dovolateľ má za to, ţe súd druhého stupňa nesprávne právne posúdil aj otázku zachovania
lehoty podľa ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. Dovolateľ jednak urobil úkon na miestne
príslušnom súde posledný deň lehoty, t. j. posledný deň lehoty doručil odvolanie
v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu miestne a vecne príslušnému
Okresnému súdu Bratislava III a jednak nad rámec jeho zákonných povinností odovzdal
písomné vyhotovenie odvolania Okresnému súdu Bratislava I, orgánu, ktorý má povinnosť
takéto podanie doručiť v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. Dovolateľ povaţuje napadnuté uznesenie
súdu druhého stupňa za nezákonné aj z tohto dôvodu, ţe jeho odvolanie nemohlo byť podané
po uplynutí zákonnej lehoty, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje odtlačok
úradnej pečiatky, keďţe pečiatka na tomto rozhodnutí nemá zákonom stanovený rozmer
36 mm. Z uvedeného dôvodu bude potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto zmysle
opraviť a opätovne doručiť, čiţe dovolateľovi začne opäť plynúť lehota pre podanie
odvolania.
Na základe uvedených dôvodov podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ a b/ a c/ O.s.p.
ţiadal dovolací súd, aby na základe ustanovenia § 243b O.s.p. zrušil uznesenie odvolacieho
súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Ţalovaná navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne
správne potvrdil a zaviazal ţalobcu k náhrade trov dovolacieho konania ţalovanej a trov
právneho zastúpenia ţalovanej v dovolacom konaní vo výške 166,13 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie ţalobcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky
niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné (§ 239 ods. 1 a 2
O.s.p.). Prípustnosť jeho opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade
výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. ţalobca v dovolaní
nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania
preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Dovolateľ tvrdí, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p.
Odvolaciemu súdu vytýka, ţe jeho odvolanie odmietol, ako oneskorene podané bez toho, aby
sa zaoberal vecnou správnosťou prvostupňového rozhodnutia.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţňuje realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Judikatúra za prípad odňatia moţnosti pred súdom konať
označuje aj postup súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať
meritom veci (odmietne podanie, alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne
odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď R 23/1994).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, ţe sa odvolateľ
spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie
o tom, ţe odvolanie nie je prípustné, moţno podať odvolanie do troch mesiacov
od doručenia (§ 204 ods. 2 O.s.p.). Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Lehoty určené podľa týţdňov,
mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje
s dňom, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ak ho v mesiaci niet, posledným
dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledný dňom
lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.). Lehota je zachovaná, ak sa
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť
ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo
návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami
treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní; podanie ktoré bolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom
treba doplniť najneskôr do troch dní predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli
v tejto lehote doplnené sa neprihliada.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe za skutočnosť určujúcu
začiatok lehoty na odvolanie, treba povaţovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.
Na podanie obsahujúce návrh vo veci samej (akým odvolanie proti rozsudku súdu prvého
stupňa nepochybne je), ktoré bolo urobené elektronicky, sa prihliadne a má rovnako právne
účinky, ako riadne podanie, a to uţ od času jeho urobenia. Predpokladom vzniku týchto
účinkov však je doplnenie takého podania predloţením jeho originálu najneskôr do troch dní.
Ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. a § 218 ods. 1 O.s.p. sú však ustanoveniami špeciálnymi
k ustanoveniu § 57 ods. 3 O.s.p., preto včasnosť odvolania je potrebné posudzovať podľa
nich. Pre včasnosť odvolania teda nestačí, aby bolo podané v zákonnej lehote
na ktoromkoľvek súde, ale musí byť podané na súde, ktorý vo veci rozhodol na príslušnom
odvolacom súde, alebo musí ísť o odvolanie spísané nepríslušným súdom do zápisnice (§ 40
O.s.p.). V preskúmavanej veci ide o prípad, keď odvolací súd odmietol odvolanie ţalobcu,
vychádzajúc z toho, ţe odvolanie bolo podané oneskorene. Z obsahu spisu nepochybne
vyplýva, ţe rozsudok okresného súdu bol ţalobcovi doručený dňa 17.5.2012 osobne
a obsahoval správne poučenie (v súlade s ustanovením § 204 ods. 1 O.s.p.) o moţnosti podať
proti nemu odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III, teda
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Napriek uvedenému správnemu poučeniu o lehote
a aj o mieste podania odvolania, ţalobca podal odvolanie v posledný deň lehoty 1.6.2012
o 23:49 hod. elektronicky na Okresný súd Bratislava III proti rozhodnutiu, ktorého smerovalo.
Ţalobca teda podal odvolanie elektronickým podaním v posledný deň odvolacej lehoty
podľa § 204 ods. 1 O.s.p. Svoje elektronické podanie doplnil do troch dní podaním jeho
originálu dňa 4.6.2012 osobne na Okresnom súde Bratislava I (nepríslušný súd), ktorý
originál odvolania doručil Okresnému súdu Bratislava III ako vyplýva z pečiatky dňa
5.6.2012. Vzhľadom na uvedené, nebolo moţné jeho elektronické podanie v zmysle § 42
ods. 1 O.s.p. povaţovať za jeho riadne odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa.
Odvolací súd preto správne rozhodol, ak jeho odvolanie ako oneskorene podané podľa § 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol, ak za odvolanie ţalobcu povaţoval originál jeho podania
doručený Okresnému súdu Bratislava III dňa 5.6.2012, teda zjavne po uplynutí odvolacej
lehoty a nie jeho elektronické podanie zo dňa 1.6.2012 doručené Okresnému súdu
Bratislava III.
Hoci bolo odvolanie ţalobcu doručené Okresnému súdu Bratislava III elektronicky
dňa 1.6.2012 o 23:49 hod. (viď č. l. 62 spisu) nemoţno na neho prihliadnuť, pretoţe toto
podanie nebolo v trojdňovej lehote doplnené jeho originálom, ktorý by bol v tejto lehote
doručený príslušnému súdu, t. j. Okresnému súdu Bratislava III. Pre zachovanie lehoty
na podanie odvolania (§ 204 O.s.p., § 57 ods. 3 O.s.p.) nestačí, aby bolo odvolanie podané
v zákonnej odvolacej lehote na ktoromkoľvek súde, ale musí byť podané na súde, ktorý
vo veci rozhodol, prípadne na príslušnom odvolacom súde, alebo musí ísť o odvolanie spísané
nepríslušným súdom do zápisnice. Z uvedeného vyplýva, ţe iba v prípade, ak by odvolanie
podané na nepríslušnom súde bolo v lehote napísané do zápisnice, bola by zachovaná lehota
na jeho podanie, a to aj vtedy, ak by príslušnému okresnému súdu bolo doručené po jej
uplynutí. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo, keďţe odvolanie podané v lehote
na príslušnom Okresnom súde Bratislava III elektronicky (č. l. 62 spisu) nebolo v lehote troch
dní doplnené originálom na tomto príslušnom súde.
Ak za tohto stavu odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
ako oneskorene podané, neodňal ţalobcovi právo, aby na základe jeho oneskorene podaného
odvolania bol ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom
(porovnaj R 23/1994). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť
dovolania ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2012
sp. zn. 9 Co 261/2012 nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Dovolateľom ďalej namietané tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci sú síce dovolacími dôvodmi v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné,
no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach
Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné
podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému
preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a nevyšli najavo ani iné vady konania
v zmysle § 237 O.s.p a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239
O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné.
Ţalobca nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo
ţalovanej za situácie, kedy neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p.). Ţalovaná podala návrh
na rozhodnutie o priznaní trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p.) a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene
advokáta, (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby
poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 23.9.2013 (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.) o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb
(ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil
podľa § 10 ods. 1 a 8, v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky (45,65 €, t. j. jedna polovica
z 91,29 €) čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné 7,81 €
(§ 16 ods. 1 vyhlášky) predstavuje spolu 53,46 €. DPH vo výške 20 % nebolo priznané, keď
právny zástupca ţalovanej nedoloţil osvedčenie, ţe je platcom DPH.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2014 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová predseda senátu