Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/363/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. B., bývajúcej v B.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou B., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ S., so sídlom v T.,

2/ T., so sídlom v T., o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného

obohatenia, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. júna 2013 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. júna 2013 sp. zn.

v jeho zmeňujúcej časti a vo výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu

zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom zo 7. novembra 2011 č. k. -25 ţalobu

ţalobkyne, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti sponzorskej zmluvy a vydania

bezdôvodného obohatenia zamietol. Náhradu trov konania ţalovaným 1/ a 2/ nepriznal. Súd

prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s pouţitím ustanovenia ,

ods. 1 a vecne tým, ţe v danom prípade z vykonaného dokazovania dospel k záveru,

ţe napadnutý právny úkon nie je neplatným úkonom a teda nárok ţalobkyne nie je dôvodný.

Zdôraznil, ţe v pozvánke na prijímacie konanie bola ţalobkyňa oboznámená s projektom

sponzorovaného diaľkového päťročného štúdia a to na základe zmluvy o spolupráci uzavretej

so S., ktorý mal zaisťovať rozvoj fakulty, technickú a materiálnu stránku štúdia. Ţalobkyňa

bola oboznámená s výškou príspevku v čl. 4 ods. 2 napadnutej zmluvy, kde bolo jednoznačne

dohodnuté, ţe zo samotného poskytnutia sponzorského príspevku nevyplývajú ţiadne nároky,

ktoré by poskytovateľovi zabezpečili úspešné pokračovanie v štúdiu, alebo jeho ukončenie.

Zdôraznil, ţe podľa čl. 4 ods. 1 zmluvy išlo o ofertu, ktorú ţalobkyňa mohla i nemusela

prijať. Po preštudovaní, napokon ţalobkyňa zmluvu riadne podpísala, vyhlásila, ţe zmluvu

2

podpísala dobrovoľne, čím vyjadrila svoju vôľu participovať a napĺňať dohodnutý zmluvný

vzťah, čo podporila aj skutočnosť zaplatenia dohodnutého plnenia. Tri roky po podpise

zmluvy poukázala na to, ţe sa cítila pod tlakom či zmluvu podpísať, keďţe dokladom

o zaplatení sa mala preukázať uţ pri zápise. Ţalobkyňa povaţuje sponzorskú zmluvu za

absolútne neplatnú, pretoţe obchádza Zákon o vysokých školách, keď škole poukázaný

sponzorský dar povaţuje za školné, čím protizákonne platila za svoje vzdelanie, ktoré malo

byť bezplatné. Súd prvého stupňa posúdil ustanovenia sponzorskej zmluvy za ustanovenia

neodporujúce zákonom, nepriečiace sa dobrým mravom, dokonca ani zákon neobchádzajúce,

keďţe ţiadne ustanovenie nepodmieňovalo zápis do školy, resp. zotrvanie v štúdiu zaplatením

sponzorského príspevku. Naopak, sponzorská zmluva dávala moţnosť dobrovoľne sa

rozhodnúť, či študent bude s takouto formou daru súhlasiť alebo nie, pričom jeho nezaplatenie

nebude mať pre jeho štúdium ţiadne následky. Samotný fakt, ţe ţalobkyňa si zrejme

ustanovenia zmluvy vysvetľovala tak, ţe nezaplatenie sponzorského daru bude mať za

následok jej nepripustenie k štúdiu, resp. zabráneniu jeho dokončenia, nemohlo mať za

následok neplatnosť takto uzavretej zmluvy. Záverom konštatoval, ţe zmluva uzavretá medzi

účastníkmi nie je neplatná, keďţe spĺňa všetky zákonom stanovené náleţitosti s poukazom na

, ku ktorým patrí podmienka prípustnosti, podmienka, ţe nešlo o právny úkon "contra

lege", ţe úkon bol urobený slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne a zmluva nie je v rozpore

s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyriešenie tejto predmetnej otázky v neprospech ţalobkyne,

nebolo moţné ţalobe vyhovieť ani v nadväznom výroku týkajúcom sa bezdôvodného

obohatenia. Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil s pouţitím ,

konštatujúc, ţe ţalovaní, ktorí mali v konaní úspech, si náhradu trov konania neuplatnili a

preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 19. júna 2013 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu o určenie

neplatnosti sponzorskej zmluvy potvrdil. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej zamietajúcej časti o plnenie vo vzťahu k ţalovanej 2/ zmenil tak, ţe ţalovaná 2/

je povinná zaplatiť ţalobkyni 1 327,46 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 5. januára

2007 do zaplatenia, v ostatnej zamietajúcej časti rozsudok potvrdil. Ţalovaným 1/ a 2/

náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania – teda

v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/

), po nariadenom odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie vykonané

súdom prvého stupňa a toto dokazovanie doplnil opätovným výsluchom účastníkov

a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( ), dospel k záveru, ţe preskúmavaný rozsudok prvostupňového súdu je

správny, čo do zamietnutia návrhu o určenie neplatnosti zmluvy proti ţalovanej 1/. Vo vzťahu

k ţalovanej 2/ v časti 40 000 Sk s úrokom z omeškania od 7. septembra 2003 a v ostatnej

napadnutej zamietajúcej časti nie je vecne správny. Odvolací súd dospel k záveru, ţe v danej

veci bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie skutkového stavu, súd

prvého stupňa vo veci aplikoval správne právne predpisy a zákonné ustanovenia, avšak

vykonané dokazovanie nesprávne právne vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym

právnym záverom. Ďalej uviedol, ţe určovací návrh podľa , nemôţe byť

spravidla opodstatnený tam, kde moţno ţalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/

, (R 17/72). Takto je tomu i v danom prípade, keď predmetom konania je okrem

určovacieho návrhu i návrh na plnenie na základe neplatnej zmluvy, pričom tvrdenú

neplatnosť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi musí súd posúdiť ex offo ako otázku

predbeţnú a preto na návrhu o určenie neplatnosti zmluvy v tomto prípade nie daný právny

záujem. Pokiaľ súd návrh v tejto jeho časti zamietol, keď vychádzal pri rozhodnutí z iných

právnych záverov a vec nesprávne právne posúdil, je jeho rozhodnutie i napriek tomu

vo výroku vecne správne. Ďalej odvolací súd konštatoval, ţe ţalovaná 2/ pre ktorú prijala

sponzorský príspevok ţalovaná 1/, keďţe v zmysle zákona nemala moţnosť vyberať školné,

sa túto skutočnosť snaţila obísť uzavretím sponzorských zmlúv so študentmi pod názvom

darovanie sponzorského príspevku. To v podstate znamená darovanie finančných

prostriedkov, ktoré vo svojej podstate spĺňajú účel a význam školného, preto ich postup treba

povaţovať za obchádzanie zákona. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, keďţe odvolací

súd dospel k záveru, ţe sponzorská zmluva, na základe ktorej poskytla ţalobkyňa ţalovanej 1/

plnenie pre ţalovanú 2/, je neplatná z dôvodu, ţe nebola urobená slobodne, bola urobená pod

nátlakom a obchádza zákon. Preto plnenie poskytnuté na jej podklade je bezdôvodným

obohatením z neplatného právneho úkonu, ktoré musí vydať ten, kto ho obdrţal, tzn. v danom

prípade ţalovaná 2/. Vzhľadom na takýto stav vo veci plnenia – vydania bezdôvodného

obohatenia na strane ţalovanej 1/ ide o subjekt, ktorý nebol pasívne legitimovaný v konaní,

pretoţe plnenie od ţalobkyne prevzala s tým, ţe adresátom a prijímateľom sponzorského

príspevku bola ţalovaná 2/. Preto odvolací súd povaţoval za dôvodné návrh proti ţalovanej 1/

zamietnuť. Ďalej odvolací súd konštatoval, ţe v konaní zo strany ţalovanej 2/ bola vznesená

námietka premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť. Ţalobkyňa sponzorský príspevok

na školský rok 2003/2004 zaplatila vkladom hotovosti na bankový účet dňa 7. septembra

2003 v sume 40 000 Sk. Návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia bol súdu doručený

7. septembra 2006. V zmysle ust. ods. l vyplýva, ţe návrh v časti 40 000 Sk,

t. j. vrátenia, sumy 40 000 Sk zaplatenej ako sponzorský príspevok na rok 2003/2004, bol

podaný po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, preto s prihliadnutím

na vznesenú námietku premlčania bolo dôvodným návrh proti ţalovanej 2/ v tejto časti

zamietnuť. Dôvodným zostal návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré ţalobkyňa

zaplatila v druhom ročníku štúdia v sume 40 000 Sk dňa 19. októbra 2004. Odvolací súd

potom v súlade s ustanovením zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

v zamietajúcej časti a ţalovanej 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 1 327,46 € ako

bezdôvodné obohatenie v súlade s ustanovením ods. l, 2 . Odvolací súd v zmysle

ustanovenia , priznal ţalobkyni aj úrok z omeškania, a to vo výške 9,5 %

v súlade s § 3, § 4 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. O trovách konania odvolací súd rozhodol

podľa , ods. l a

Proti rozsudku odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti podala dovolanie

ţalovaná 2/. Dovolanie podala z dôvodu podľa v spojení s

písm. f/ (odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom), ako aj z dôvodov podľa

a (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu zároveň spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci). Odvolaciemu súdu vyčítala nepreskúmateľnosť

a prekvapivosť jeho rozhodnutia. Uviedla, ţe vo veci nebolo nariadené pojednávanie, hoci

na to boli splnené zákonné podmienky. Poznamenala, ţe odvolací súd sa môţe odchýliť

od hodnotenia dôkazov zistených súdom prvého stupňa len vtedy, ak dôkazy sám vykoná.

Navrhla aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, alternatívne aby ho zmenil tak,

ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí v celom rozsahu.

Ţalobkyňa dovolaciemu súdu vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie ţalovanej 2/

zamietnuť a ţalovaných 1/ a 2/ zároveň zaviazať na úhradu náhrady trov právneho zastúpenia

ţalobkyne.

Ţalovaný 1/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravný prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa

a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu je v napadnutej časti potrebné zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým v zamietajúcej časti

o plnenie vo vzťahu k ţalovanej 2/ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Preto dovolanie

ţalovanej 2/ proti tomuto rozsudku je v jeho zmeňujúcej časti prípustné podľa § 238 ods. 1

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

6

rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv.

Podľa (ďalej len „“) kaţdý sa môţe

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ak

súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Citovaný (podobne aj Dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v VII. oddiele

druhej hlavy ( aţ 50 ), normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, ţe osobám

nemoţno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu

(). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto

dochádza aj vtedy, ak sa niekto (kaţdý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana

tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je

v rozpore so zákonom ().

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-A, str. 12, § 29; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B,

Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ) tieţ

vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

( Dohovoru), je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam

pre rozhodnutie (Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30).

Ustanovenie i právna teória civilného procesu vymedzila

poţiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria

poţiadavky vzťahujúce sa na hodnotenie dôkazov. Z formulácie vyplýva, ţe súd

je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, prečo niektoré z nich

povaţuje za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia

do úvahy a prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Rozhodnutiu

súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie

skutkového stavu – dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní

a právo na kontradiktórne konanie (). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia

v hodnotení dôkazov spolu s nevysvetlením dôvodov, prečo sa súd odmietol zaoberať

navrhnutými dôkazmi, preto môţu zakladať vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Neznamená to však bez ďalšieho, ţe kaţdý nedostatok odôvodnenia rozhodnutia automaticky

zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). V kaţdom jednotlivom prípade súd skúma

intenzitu porušenia vzhľadom k odôvodnenosti rozhodnutia ako celku.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe preskúmal napadnuté

rozhodnutie v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 a ods. 2

písm. b/ ), vo veci nariadil odvolacie pojednávane, na ktorom zopakoval dokazovanie

vykonané súdom prvého stupňa a toto dokazovanie doplnil opätovným výsluchom účastníkov

a oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Následne ale uviedol, ţe vo veci postupoval bez

nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom poukázal na ustanovenie ,

ktoré ale upravuje problematiku pojednávania na odvolacom súde (str. 9 rozsudku

odvolacieho súdu). Ďalej v texte odôvodnenia svojho rozhodnutia uţ odvolací súd

konštatoval, ţe v danej veci bolo dokazovanie súdom prvého stupňa vykonané v dostatočnom

rozsahu na zistenie skutkového stavu (str. 11 rozsudku). Z uvedeného vyplýva, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je vnútorne protirečivé a nepreskúmateľné. Nie je z neho totiţ moţné bez

akýchkoľvek pochybností zistiť, či odvolací súd povaţoval v súdenej veci za potrebné

postupovať v zmysle , teda nariadiť vo veci odvolacie

pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania, alebo naopak povaţoval dokazovanie

vykonané súdom prvého stupňa za dostatočné. Aţ štúdiom v súdnom spise dovolací súd zistil,

ţe odvolací súd odvolacie konanie nenariadil a doplnenie dokazovania, napriek tomu, ţe to

uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia (opätovný výsluch účastníkov, oboznámenie sa

s listinnými dôkazmi) nevykonal.

Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, majúca za následok jeho

nepresvedčivosť je vadou konania, ktorou sa, ako uţ bolo uvedené, účastníkovi odníma

moţnosť riadne konať pred súdom. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu v napadnutej časti v spojení s nadväzujúcimi uzneseniami zrušil (§ 243b

ods. 1 ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých

právnych záverov, lebo vzhľadom na uţ spomenutú vadu konania, nemoţno posúdiť, či

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na (ne)správnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver poznamenáva, ţe ak sa v novom

rozhodnutí odvolací súd odchýli od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe

bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov (tak ako to urobil v napadnutom rozhodnutí,

keď po skutkovej stránke rozlične vyhodnotil listinné dôkazy, a to najmä sponzorskú zmluvu,

list o financovaní štúdia) bude jeho povinnosťou dokazovanie v zmysle

v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti

civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely Občianskeho

9

súdneho poriadku vykonané vrátane novely uskutočnenej zákonom

č. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam,

dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Na to, aby

ich mohol inak zhodnotiť, ich musí v odvolacom konaní opäť vykonať.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová