Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/95/2011

Zmenené rozhodnutím 24Co/118/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľky: F. B., rodená R., narodená XX.XX.XXXX, bytom B., P. XX, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporcom: 1. Spolok Facultas Nova, Trnava, Kollárova č. 10, IČO: 37 839 705, 2. Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Hornopotočná 23, Trnava, IČO: 31 825 249, o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. novembra 2011, č.k. 18C/95/2011-25, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti zamietnutia návrhu o určenie neplatnosti sponzorskej zmluvy p o t v d r z u j e. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti o plnenie vo vzťahu k odporcovi 2 m e n í tak, že odporca 2 je povinný zaplatiť navrhovateľke 1.327,46 Eur (40.000,- Sk) s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 5.1.2007 do zaplatenia, v ostatnej zamietajúcej časti rozsudok p o t v r d z u j e . Odporcom 1a 2 sa náhrada trov konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, v právnej veci navrhovateľky: F. B., J.. R., Z.. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, Jasovská č. 13, zastúpená Mgr. Jurajom Bugalom, advokátom, Bratislava, Radvanská č. 29 proti odporcom: 1. Spolok Facultas Nova, Trnava, Kollárova č. 10, IČO: 37 839 705; 2. Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Hornopotočná č. 23, Trnava, IČO: 318 25 249, o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Súd náhradu trov konania odporcom v 1. a 2. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala vyslovenia neplatnosti Sponzorskej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade a ďalej sa domáhala voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 80.000,-Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania a to zo sumy 40.000,-Sk od 07.09.2003 do zaplatenia a zo sumy 40.000,-Sk od 19.10.2004 do zaplatenia, taktiež sa domáhala náhrady trov konania. Svojho nároku sa domáhala na základe toho, že v období od septembra 2003

- 2005 bola študentkou externej formy magisterského štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Dňa XX.XX.XXXX medzi ňou a odporcom v 1. rade došlo k uzavretiu Sponzorskej zmluvy, predmetom ktorej zmluvy bolo darovanie spojené s poskytnutím sponzorského príspevku, ktorý mal odporca v 1. rade na základe Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi ním a Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave, teda odporcom v 2. rade použiť na rozvoj fakulty a na úhradu nákladov na organizačno-technické zaistenie 5-ročného externého magisterského štúdia v odbore právo. Na základe uzatvorenej Sponzorskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka zaviazala poskytnúť sponzorský príspevok vo výške 40.000,-Sk za každý školský rok. Navrhovateľka poukázala na ustanovenie z. o vysokých školách, v zmysle ktorého študenti v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijnom programe podľa citovaného zákona, ktorý neprekročili štandardnú dĺžku štúdia ustanovenú pre študijný program študijné neplatia. Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhé stupňa vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac tri roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore bola spolu najmenej päť rokov. Za dobu štúdia sa považuje celková doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium zodpovedajúceho stupňa študijného programu na niektorej z verejných vysokých škôl v SR. Navrhovateľka neprekročila dĺžku štúdia stanovenú zákonom. Poukázala na skutočnosť, že s poukazom na ustanovenie až ods. 16 z., ktorý taxatívne vymedzuje, ktoré poplatky spojené so štúdiom môže verejná škola od študentov požadovať, nebolo možné uzatvoriť s navrhovateľkou Sponzorskú zmluvu na zabezpečenie nákladov na organizačno-technické zaistenie štúdia navrhovateľky. Uzavretím tejto zmluvy odporcovia obchádzajú vysokoškolský zákon. Poukázala

na skutočnosť, že uzatvorená Sponzorská zmluva svojim obsahom a účelom obchádza zákon a tiež sa prieči dobrým mravom, z ktorého dôvodu je v zmysle neplatná, z ktorého dôvodu sa týmto návrhom navrhovateľka domáha vyslovenia jej neplatnosti. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením v zmysle a z tohto titulu sa voči odporcom v 1. a 2. rade domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 80.000,-Sk, ktorú sumu navrhovateľka na základe Sponzorskej zmluvy vyplatila. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že podľa SR, táto deklaruje bezplatné štúdium. Pokiaľ ide o termín „školné“, podľa zákona o vysokých školách, ide o príspevok študenta na úhradu časti študijných nákladov. Podľa uzavretej Sponzorskej zmluvy sa mal príspevok poskytnúť na organizačno- technické zabezpečenie magisterského štúdia, podľa navrhovateľky sa však v oboch prípadoch jedná o úhradu nákladov na štúdium, čo je v rozpore s SR. Podľa platnej legislatívy je vyberanie sponzorského príspevku od študentov na úhradu štúdia v rozpore so zákonom. Ďalej poukázala na skutočnosť, že študenti prvého ročníka pri zápise boli povinní preukázať sa uzatvorenou Sponzorskou zmluvou a uhradením prvého sponzorského príspevku vo výške 40.000,-Sk, v opačnom prípade by nedošlo k zápisu študenta na štúdium. Poukázala tiež na Informáciu odporcu v 1. rade ohľadne diaľkového štúdia zo dňa 25.06.2003, v ktorej odporca v 1. rade informuje študentov o projekte plateného diaľkového štúdia, z ktorého vyplýva, že odporca v 1. rade uzatvorí so študentom zmluvu, ktorej účelom je finančné sponzorstvo a realizácia tejto zmluvy umožní realizovať štúdium. Tiež informuje študenta o tom, že študent poskytne finančný príspevok v ročných splátkach po 40.000,-Sk, reálne vykonanie úhrady sponzorského príspevku má preukázať študent pri zápise. Štatút fakulty v článku 43 ods. 2, písm. c) stanovuje povinnosť študenta uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom. Je toho názoru, že sponzorský príspevok je poplatkom za štúdium, na úhradu nákladov štúdia, čo je v rozpore so zákonom.

Právny zástupca navrhovateľky sa na pojednávaní dňa 07.11.2011 vyjadril, že pri zápise do 1. ročníka bola navrhovateľka ako aj ostatní študenti vyzývaní na predloženie dokladu o zaplatení sponzorského príspevku, ten, kto príspevok nezaplatil pri zápise do ročníka, bol ďalej riešený samostatne a priamo pri zápise sa takto vytvárali 2 skupiny. Navrhovateľka sa aj od ďalších študentov dozvedala, že tí čo nezaplatili sponzorský príspevok, mali rozsah štúdia zúžený s ohľadom na vyučovacie hodiny.

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi sa jednalo o zmluvný vzťah. Navrhovateľka podmienky dané odporcom v Sponzorskej zmluve akceptovala, sama sa rozhodla pre externú formu štúdia, i keď mala možnosť študovať dennou formou.

Odporca v 2. rade žiadal taktiež návrh zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle článku 9 a 10 uzatvorenej Sponzorskej zmluvy, k uzavretiu tejto došlo na základe dobrovoľnosti a dobromyseľnosti. Predmetná zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovení , jedná sa o zmiešaný zmluvný typ, ktorý obsahuje prvky darovacej i inominátnej zmluvy. V zmysle článku 4 zmluvy, v danom prípade sa jedná o ofertu - ponuku na uzavretie predmetnej zmluvy. Poukázal na článok 4 ods. 1 zmluvy, z ktorej vyplýva, že ak by navrhovateľka nebola poskytla sponzorský príspevok v sume 40.000,-Sk, riadne by študovala externou formou bez poskytnutia sponzorského príspevku, o čom pojednáva aj článok 3 ods. 5 Sponzorskej zmluvy. Ak by nedošlo k zaplateniu sumy 40.000,-Sk, toto by malo za následok iba zánik predmetnej Sponzorskej zmluvy. V žiadnom prípade sponzorský príspevok vo výške 40.000,-Sk nepredstavuje školné. Pokiaľ ide o Informáciu odporcu v 1. rade zo dňa 25.06.2003, táto má charakter iba informatívny a nie záväzný, záväzný charakter má iba Sponzorská zmluva. Pokiaľ ide o uplatňovanú pohľadávku v sume 80.000,-Sk z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle , vzniesol námietku premlčania. Odporcovia v 1. a 2. rade si náhradu trov konania neuplatňovali.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.18C/91/2006-56 zo dňa 14.05.2007 súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti Sponzorskej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, ktorú uzatvorila s odporcom v 1. rade a na základe ktorej zaplatila odporcovi v 1. rade v prospech odporcu v 2. rade 40.000,- Sk na školský rok 2003 a 2004 a 40.000,- Sk za školský rok 2004 a 2005, ako aj návrh aj na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mali predstavovať uvedené platby. Úspešným odporcom 1 a 2 náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala navrhovateľka, pričom odvolací súd rozhodnutím č.k.11 Co/171/2007-188 zo dňa 16.12.2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d il a odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Najvyšší súd SR toto rozhodnutia zrušil,

pričom odvolací súd následne rozhodol , rozhodnutím č.k.24Co/309/2010-227 z 27.04.2011, že rozsudok tunajšieho súdu č.k.18C/91/2006-56 zo dňa 14.05.2007 ruší a vracia na ďalšie konanie.

Súd vec opätovne prejedal, vykonal navrhované dôkazy, oboznámil sa s už predloženými listinami , vysporiadal sa s námietkami účastníkov a dospel k nasledovným zisteniam.

Predmetom konania bola teda určovacia žaloba o neplatnosť sponzorskej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Zmluva o spolupráci bola uzavretá medzi Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave a Spolkom Facultas Nova dňa XX.X.XXXX podľa v spojení s a

Odporca 1 bol riadne zaregistrovaný (č.l. 43) ako spolok na Ministerstve vnútra SR (§ 7 ods. 1 zák. č. 83/90 Zb.) dňa 18.11.1999 a podľa čl. 2 ods. 1 Stanov spolku (č.l. 41) jeho hlavným cieľom je podpora regionálneho a celoštátneho rozvoja slovenskej právnej vzdelanosti na morálnych princípoch kresťanstva. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. b) Stanov spolku príjmami spolku sú dary a sponzorské príspevky od právnických alebo fyzických osôb

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na takomto určení jestvuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým , v tejto otázke sa súd priklonil k názoru navrhovateľky a naliehavý právny záujem na tomto určení vzhliadol, nakoľko sa navrhovateľka domáhala aj splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b), a to vydania bezdôvodného obohatenia.

Z vykonaného dokazovania po vecnej stránke bolo zistené, že dňa 26.2.2003 (č.l. 32) doručila navrhovateľka na Právnickú fakultu Trnavskej univerzity prihlášku na diaľkové štúdium. Dňa XX.X.XXXX jej bola zo strany Právnickej fakulty zaslaná pozvánka na prijímaciu skúšku - diaľkové štúdium (č.l. 36), kde jej bolo oznámené, že Právnická fakulta vypracovala pre akademický rok 2003/2004 projekt sponzorovaného diaľkového 5-ročného štúdia magisterského študijného programu a to na základe zmluvy o spolupráci uzavretej so Spolkom Facultas Nova, ktorý zaistí technickú a materiálnu stránku štúdia. Navrhovateľka obdržala rozhodnutie odporcu 2 zo dňa 25.6.2003 o prijatí na vysokoškolské diaľkové štúdium magisterského študijného programu (č.l. 37)a tiež ako prílohu tohto rozhodnutia aj písomnú informácia o diaľkovom štúdiu (č.l. 38), kde Spolok Facultas Nova prijatým uchádzačom o diaľkové štúdium oznamuje, že Právnická fakulta s cieľom riadne zabezpečiť 5-ročné diaľkové štúdium uzavrela zmluvu o spolupráci so Spolkom Facultas Nova, ktorý technicky zaisťuje priebeh diaľkového štúdia s magisterským študijným programom. Tento spolok uzavrie so študentom diaľkového štúdia zmluvu, ktorej účelom je finančné sponzorstvo a študent diaľkového štúdia poskytuje finančný sponzorský príspevok v ročných splátkach po 40.000,- Sk, pričom prvú splátku uhradí najneskôr do 9.9.2003. Preukázanie uhradenia príspevku študent diaľkového štúdia preukáže pri zápise. Ako vyplýva z vkladu hotovosti na bankový účet dňa 7.9.2003 zaplatila navrhovateľka na účet odporcu v 1. rade sumu 40.000,- Sk (č.l. 10) a dňa X.X.XXXX uzavrela navrhovateľka s odporcom 1 sponzorskú zmluvu podľa § 51 Obč. zák. v spojitosti s § 628 a nasl. Obč. zák., predmetom ktorej je darovanie spojené s poskytnutím sponzorského príspevku, ktorý prijímateľ na základe zmluvy o spolupráci uzavretej s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave použije na rozvoj fakulty a na úhradu nákladov na organizačno-technické zaistenie 5-ročného diaľkového magisterského štúdia v odbore právo. V prípade ak poskytovateľ zanechá štúdium alebo by bol zo štúdia vylúčený, nemá právny nárok na vrátenie ročnej úhrady sponzorského príspevku pripadajúci na príslušný akademický rok. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka absolvovala prvý ročník magisterského diaľkového štúdia práva a v druhom ročníku taktiež zaplatila sumu 40.000,- Sk a to 19.10.2004 (č.l. 9) a to vkladom hotovosti na bankový účet odporcu v 1. rade, pričom navrhovateľka štúdium nedokončila a to z dôvodu vylúčenia zo štúdia rozhodnutím dekana Právnickej fakulty zo dňa 19.10.2005, v dôsledku nesplnenia požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy, potvrdené rozhodnutím rektora univerzity zo dňa 14.12.2005. Následne dňa 7.9.2006 podala navrhovateľka žalobu na určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 3).

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu znamená spravidla, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, však svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je od počiatku absolútne neplatná. Nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli.

Vzhľadom na námietku navrhovateľky, že okresný súd sa nevysporiadal s platnosťou predmetnej zmluvy z hľadiska ust. § 39 O. z. tunajší súd skúmal, či zmluva svojím obsahom a účelom neodporuje ust. § 92 ods.3 zákona č. 132/ 2002 Z.z. o vysokých školách . Okresný súd sa dôsledne oboznámil s obsahom zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania a zistil, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je tam uvedený predmet zmluvy, účastníci, doba jej trvania, odmena za poskytnutú službu. Predmetom zmluvy bolo organizačno-technické zabezpečenie diaľkového štúdia formou sponzorského príspevku, pričom, podľa navrhovateľky dôvodom neplatnosti mal byť jedine rozpor s článkom 3 ods. 1 sponzorskej zmluvy s ust.§ 6 ods.1., písm.1) zákona o vysokých školách.

V danom prípade súd v zmysle vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že sa nejedná o neplatný právny úkon a teda nárok navrhovateľky je nedôvodný.

Navrhovateľka podala žiadosť na diaľkové štúdium, v pozvánke na prijímacie konanie bola oboznámená s projektom sponzorovaného diaľkového 5-ročného štúdia a to na základe zmluvy o spolupráci uzavretej so Spolkom Facultas Nova, ktorý mal zaisťovať rozvoj fakulty, technickú a materiálnu stránku štúdia. Navrhovateľka úspešne prijímacie konanie absolvovala, rozhodnutím dekana bola prijatá a zároveň obdržala informácie- predbežného charakteru o spôsobe zaistenia rozvoja fakulty i technickej a materiálnej stránky externého štúdia formou sponzorstva. Navrhovateľka bola oboznámená s výškou príspevku, v čl. 4 ods. 2 zmluvy kde bolo jednoznačne dohodnuté, že zo samotného poskytnutia sponzorského príspevku nevyplývajú žiadne nároky, ktoré by poskytovateľovi zabezpečili úspešné pokračovanie v štúdiu alebo jeho ukončenie. Podľa čl. 4 ods.1 zmluvy išlo o ofertu ,ktorú navrhovateľka mohla i nemusela prijať. Po preštudovaní napokon navrhovateľka zmluvu riadne podpísala, vyhlásila, že zmluvy podpísala dobrovoľne čl.9 zmluvy i dobromyseľne čl. 10 zmluvy, čím vyjadrila svoju vôľu participovať a napĺňať dohodnutý zmluvný vzťah, čo podporila aj skutočnosť zaplatenia dohodnutého plnenia. Dňa 7.9.2006 podala navrhovateľka žalobu na určenie neplatnosti zmluvy sponzorskej zmluvy, keď zrejme došlo k prehodnoteniu jej konania v roku 2003, v ktorom zmluvu podpísala slobodne a vážne, keď navrhovateľka nenapadla len platnosť ustanovení zmluvy, konkrétne poukazovala na nezákonnosť zmluvy, ktorou mala zaplatiť sponzorský príspevok, pričom v jej ponímaní ide ale o úhradu za školné, ktorá v tom čase v zmysle platnej legislatívy nebola prípustná, no vzniesla aj pochybnosť, ohľadne dobrovoľnosti plniť z jej strany, keď síce navrhovateľka zmluvu podpísala a mohlo sa javiť že slobodne a vážne, v skutočnosti 3 roky po podpise zmluvy poukázala na to, že sa cítila pod tlakom, či zmluvu podpísať, nakoľko dokladom o zaplatení sa mala preukázať už pri zápise. Iní študenti vraj taktiež cítili tlak zo strany vysokých funkcionárov školy, ktorí mali na nich vyvíjať psychický nátlak aby sponzorskú zmluvu podpísali, najmä pokiaľ išlo o študentov, ktorí sa rozhodli nepodpísať sponzorskú zmluvu, no aj napriek tejto skutočnosti pokračovali v štúdiu na rozdiel od navrhovateľky ho aj úspešne ukončili. Zjednodušene povedané navrhovateľka považuje sponzorskú zmluvu za absolútne neplatnú, pretože podľa nej obchádza zákon o vysokých školách, keď škole poukázaný sponzorský dar považuje za školné i napriek tomu, že zmluva tento pojem nespomína ani jednom svojom ustanovení, no svojím účelom smerovala podľa navrhovateľky k tomu aby uhradila školné, čím protizákonne platila za svoje vzdelanie, ktoré malo byť bezplatné. Posudzujúc ustanovenie jeho aplikáciu na jednotlivé ustanovenia zmluvy súd dospel k záveru, že posudzovanú zmluvu nemožno považovať za neplatnú a to z nasledujúcich dôvodov. Odporcovia v 1. rade a 2. rade, ako aj odporca v 1. rade a navrhovateľka predmetnými úkonmi zrealizovali externé štúdium práva za vopred stanovených a dohodnutých podmienok, čo nie je v rozpore s článkom 42 ods.2 SR, ktorá garantuje bezplatné štúdium len na základných a stredných

školách. Pri vysokých školách len podľa schopností občana a možností spoločnosti. Odporcovia v tomto konaní, vytvorili priestor na umožnenie prístupu externých študentov k realizácii ich práva na vzdelanie, ktoré na rozdiel od študentov dennej formy je realizovane formou sústredení a konzultácii v prenajatých nebytových priestoroch . Zrejmým účelom tejto nepomenovanej sponzorskej zmluvy , tak ako vyplýva z jej kompletného znenia bolo nie ako tvrdí navrhovateľka poberať od externých študentov školné, ale navrhnúť im darovanie sponzorského príspevku za účelom zaistenia rozvoja fakulty i technickej a materiálnej stránky externého štúdia, ktorý bol rámci možností fakulty primeraný na adekvátne zabezpečenie diaľkového štúdia. Zo strany odporcov nešlo o žiaden akt svojvôle smerujúci k obohateniu sa na úkor navrhovateľky ale o poskytnutie alternatívy vzhľadom na možnosti a schopnosti odporcu v 2.rade pre riešenia zabezpečenia špeciálnej formy výučby , ktorá by pravdepodobne bez poskytnutia sponzorských príspevkov nemusela byť ani realizovateľná, čím by zo strany odporcu v 2. rade došlo k porušeniu SR. Najpodstatnejšou skutočnosťou , ktorá súd viedla k záveru, že sponzorská zmluva uzatvorená dňa 09.09.2003 medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade , občianskym združením ktoré bolo založené na podporu a rozvoj vzdelávania, najmä s na podporu Právnickej fakulty, pričom išlo v prvom rade o výstavbu fakulty, zriadenie právnickej knižnice, ktorá bola pre chod fakulty potrebná a organizovanie vzdelávacích seminárov tak na národnej aj medzinárodnej úrovni a podpora edičnej činnosti fakulty, ktoré sa nepodieľalo na samotnom poskytovaní vysokoškolského štúdia, nie je neplatná , bolo samotné argumentovanie navrhovateľky ohľadne školného, na ktorého zaplatenia mala byť odporcami nabádaná. Školným sa v zmysle gramatického výkladu rozumie poplatok za vyučovanie. Podľa znenia vysokoškolského zákona v čase uzavretia sponzorskej zmluvy ust.., písm.1) zákona o vysokých školách sa školným rozumie výška príspevku študenta na úhradu časti nákladov na štúdium. Práve v tomto bode navrhovateľka zrejme vidí paralelu so sponzorským darom, ktorý sa študenti zaviazali fakulte odviesť, keďže v princípe šlo o príspevok, ktorý nebol presne definovaný, teda mohli sa pod ním rozumieť aj poplatky, ktoré by sa prípadne aspoň čiastočne stotožňovali s poplatkami resp. príspevkami za štúdium s jedným podstatným rozdielom, a to tým, že školné je zo strany vysokých škôl nárokovateľnou sumou , ktorej nezaplatenie zo strany študenta ma za následok, trest v podobe pokarhania či podmienečného vylúčenia alebo dokonca vylúčenie nepodmienečného. V rámci historického výkladu pojmu školné je okrem iného potrebné ho vnímať ako podmienku, bez ktorej -pokiaľ nedôjde k jej splneniu zaplatením, nie je možné bez ďalších obmedzení v štúdiu pokračovať, na rozdiel od sponzorského príspevku, ktorého nezaplatenie v zmluvne dohodnutej forme nijakým spôsobom, v žiadnom ustanovení sponzorskej zmluvy nedeklarovalo nemožnosť pokračovať v štúdiu viažuce sa na samotné nezaplatenie zmluvy, teda zaplatenie resp. nezaplatenie tohto sponzorského príspevku nebolo ničím podmienené. Rovnako ako zaplatenie sponzorského príspevku študentom nijako negarantoval postup do vyššieho ročníka, prípadne úspešné ukončenie štúdia. čl.4 ods.2 zmluvy. V konaní nebolo preukázané, žeby nedošlo k zápisu študenta do ročníka, pre nezaplatenia sumy dohodnutej v sponzorskej zmluve. Naopak nebolo sporné, že niektorí študenti sponzorský príspevok nezaplatili a školu riadne ukončili č.l.146 zoznam študentov, ktorí odmietli zaplatiť a štúdium dokončili. Výrok o psychickom nátlaku zo strany prodekanky, ktorá mala študentov odmietajúcich sponzorsky príspevok zaplatiť nabádať na jeho zaplatenie z dôvodu vhodnosti , bolo taktiež zo strany navrhovateľky iba tvrdením, bez toho aby o nich predložila relevantné dôkazy okrem subjektívnych pocitov jednotlivých študentov, bez preukázania akýchkoľvek sankcií vyvodených z nezaplatenia sponzorských príspevkov, čo preukazuje aj skutočnosť, že všetci študenti, ktorí poukazovali na nerovnaké zaobchádzanie- nijako v konaní na prvostupňovom i druhostupňovom preukázané, z dôvodu nezaplatenia sponzorského príspevku napokon školu skončili, a teda nie je možné hovoriť o tom, žeby nezaplatenie príspevku bolo sankcionované vylúčením zo školy, prípadne iným spôsobom, ktorý mal za následok ich neúspešné absolvovanie štúdia. S ohľadom na uvedené súd posúdil ustanovenia sponzorskej zmluvy za ustanovenia neodporujúce zákonu, nepriečiace sa dobrým mravom , dokonca ani zákon neobchádzajúce , keď žiadne jej ustanovenie nepodmieňovalo zápis do školy, resp. zotrvanie v štúdiu zaplatením sponzorského príspevku, naopak sponzorská zmluva dávala možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, či študent bude s takouto formou daru súhlasiť alebo nie, pričom jeho nezaplatenie nebudeme mať pre jeho štúdium žiadne následky. Samotný fakt, že navrhovateľka, si zrejme ustanovenia zmluvy vysvetľovala tak, že nezaplatením sponzorského daru bude maž za následok nepripustenie k štúdiu, resp. zabráneniu jeho dokončenia, čo by bolo pravdepodobným následkom nezaplatenia školného , keby sponzorský príspevok, bol zo strany odporcu v druhom rade skutočne považovaný za školné, ako sa domnievala navrhovateľka, nemohlo mať za následok neplatnosť takto uzavretej zmluvy, keď interpretačné otázky jednotlivých ustanovení zmluvy je potrebné si ujasniť pred tým, než jednotlivec uskutoční prejav vôle smerujúci k súhlasu s danom zmluvou, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

Súd napokon konštatuje že zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania nie je neplatná, nakoľko spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 34 Obč. zák.), ku ktorým patrí podmienka prípustnosti , podmienka že nešlo o právny úkon „contra legem“, že úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a zmluva nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.) a teda vzhľadom na vyriešenie tejto predbežnej otázky v neprospech navrhovateľky nebolo možné vyhovieť žalobe ani v nadväznom výroky týkajúceho sa bezdôvodného obohatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniká právo na náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal, nakoľko si ale odporcovia neuplatnili trovy konania, súd im náhradu vzniknutých trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.