Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/56/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky L.., so sídlom v B.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., v mene ktorej koná advokát

D.., proti odporkyni S., za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej

a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.

septembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 30. septembra 2013 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava I

z 25. apríla 2013, č. k. -252 v spojení s opravným uznesením Okresného

súdu Bratislava I z 1. júla 2013, č. k. -266 z r u š u j e a vec

vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 25. apríla 2013 č. k. -252 konanie

zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal (§ 146 ods.1 písm. c/

). Rozhodol tak z dôvodu, že navrhovateľka si nesplnila povinnosť zložiť preddavok na

trovy konania 2 656 809,23 €, ktorý jej súd uložil uznesením zo 16.mája 2012 č. k.

-224, odporca podľa názoru súdu túto povinnosť nemal, lebo jeho majetkové

pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní

( ). Okresný súd Bratislava I uznesením z 1. júla 2013, č. k.

- 266 opravil záhlavie vyššie uvedeného uznesenia v časti označenia sídla

právneho zástupcu navrhovateľky.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením

z 30. septembra 2013 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne potvrdil ( ); odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď konanie

s poukazom na veta štvrtá zastavil. Gramatickým a teologickým

2

výkladom tohto ustanovenia odvolací súd ustálil, že konanie je potrebné zastaviť aj v prípade,

ak navrhovateľka, ktorej bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania,

ho v určenej lehote nezložila a odporcom nebol preddavok zložený z dôvodu, že ex lege

sa na neho táto povinnosť nevzťahuje. Protichodný výklad nemá oporu v citovanom

zákonnom ustanovení a nie je ani v súlade s úmyslom zákonodarcu eliminovať tzv. šikanózne

žaloby.

Proti uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Prípustnosť dovolania vyvodila

z ustanovení Namietala, že uznesenie odvolacieho súdu je založené

na nesprávnom právnom posúdení veci a že je nepreskúmateľné. Tvrdila, že po tom, ako

nebol zložený preddavok na trovy konania, nie je vždy nevyhnutné konanie zastaviť. Ďalej

poukazovala na to, že nie je právne bezvýznamné, kto je odporcom. Podľa jej názoru by bolo

porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by na návrh vecne oslobodeného odporcu,

ktorý má záujem na tom, aby konanie pred súdom neprebiehalo, zaťažiť len navrhovateľku

s udelením sankcie zastavenia konania. Tvrdila, že vyhovieť návrhu na uloženie povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania možno iba vtedy, ak z tejto povinnosti nie je vylúčený

aj navrhujúci odporca.

Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že k odňatiu možnosti účastníka

konať pred súdom podľa nemohlo dôjsť len z dôvodu, že súd nevyhovel

návrhu navrhovateľky a postupoval v súlade s . Nestotožňuje

sa s navrhovaným výkladom ustanovenia , že pri návrhu na zloženie preddavku

na trovy konania nie je právne bezvýznamné, kto je odporcom. Na podporu svojej právnej

argumentácie odkázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, že (dovolaním) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ale i súdu prvého

stupňa treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu vydanom v tejto procesnej forme je upravená v ustanovení ,

v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti uzneseniu, ak odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/

). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Keďže dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno podriadiť pod

žiaden dôvod prípustnosti dovolania vyplývajúci z , dovolanie podľa tohto

ustanovenia nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s .p.,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký

postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom

považuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené

zákonné podmienky.

Keďže dovolateľka v predmetnej veci uviedla, že súd jej svojím postupom odňal

možnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo

k vade vyplývajúcej z ustanovenia a dospel k záveru, že k takejto vade

v predmetnom konaní došlo.

Navrhovateľka namietala, že postupom súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu jej

bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd konanie zastavil pre nezaplatenie preddavku

na trovy konania.

Podľa a ods. 1 až 4 navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý

uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre

jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní

zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd

súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno

usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok

na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok,

ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy

konania zastaví.

Výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej

navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

O zloženom preddavku na trovy konania rozhodne súd v lehote 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie;

preddavok sa vždy použije najskôr na náhradu trov podľa § 148 ods. 1. Povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nenahrádza povinnosť podľa § 141.

Ak je na jednej strane sporu účastníkov viac a každý z nich koná samostatne, uloží súd

zložiť preddavok na trovy konania každému z nich, inak spoločne a nerozdielne.

V predmetnej veci navrhovateľka nezložila preddavok na trovy konania vo výške

2 656 809,23 € a odporkyňou je subjekt, ktorý nemohol byť vyzvaný na zloženie preddavku,

nakoľko je vecne oslobodený z takejto povinnosti, pretože jeho majetkové pomery ako

dlžníka nemožno usporiadať podľa o konkurze a reštrukturalizácii a ani

tento preddavok nezložil.

Doterajšia súdno-aplikačná prax na všeobecných súdoch prešla vývojom, v ktorom

boli zaznamenané odlišné (i protichodné) názory na otázku, či (ne)možno zastaviť konanie

za situácie, v ktorej navrhovateľ nezložil preddavok na trovy konania, i keď bol k tomu

súdom zaviazaný podľa a odporca nemal povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania, lebo jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa

osobitného predpisu o konkurznom konaní.

Rozhodnutím občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 3. júna 2014 o uverejnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 14. novembra 2013 sp. zn. v znení právnej vety: „I keď navrhovateľ

nesplnil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ktorú mu súd uložil podľa § 141a

ods. 1 , konanie nemožno zastaviť, ak je odporcom subjekt uvedený v zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii.“ došlo k zjednoteniu doterajšej súdno-

aplikačnej a súdno-interpretačnej činnosti všeobecných súdov v záujme zachovania ústavného

princípu právnej istoty. Hodnota právnej istoty spolu s ďalšími ústavnými princípmi (napr.

proporcionality, legality, rovnosti) je vlastná právnemu štátu v jeho materiálnom ponímaní.

Jej cieľom je naplnenie demokracie a ochrany ľudských práv. Potreba predvídateľnosti vecí

a procesov (právnej istoty) je základnou ľudskou potrebou. Znamená, že jednotlivec sa môže

spoliehať, že obdobné prípady, budú rozhodované obdobne. Teda, že rozhodnutia vydané

v individuálnych prípadoch budú zodpovedať spravodlivosti vo formálnom zmysle. V danom

prípade, pri interpretácií rozhodnej normy – dovolací súd dáva prednosť právnej

argumentácii, podľa ktorej nie sú splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle

ustanovenia , ak navrhovateľka nezložila preddavok na trovy konania

a odporcom je subjekt, ktorý nemohol byť ani vyzvaný na zloženie preddavku, lebo právna

úprava ho z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno

usporiadať podľa o konkurze a reštrukturalizácii), ktorú preberá

z uvádzaného rozhodnutia navrhnutého na publikáciu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

V predmetnej veci neboli zákonné predpoklady pre zastavenie konania v zmysle § 141a

ods. 1 , dovolací súd dospel k záveru, že navrhovateľke bola odňatá možnosť konať

pred súdom podľa a preto uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie

súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 3 ). Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutí sa dovolací súd nezaoberal ďalšími

námietkami uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. novembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková