Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
852/395162.f936d5.pdf
PDF · 142.72 KB
No categories available
8Nc/43/2014
Najvyšší súd 8 Nc 43/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. D., bývajúcej v Ž.,
proti odporcom 1/ Krajskému súdu v Žiline, so sídlom v Žiline, Orolská 3, 2/ Slovenskej
republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, o doplatenie funkčného platu, vedenej na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 7 Cpr 1/2014 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7 NcC 45/2014, o vylúčení
sudcov Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania tejto veci, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. Miroslav Jamrich, JUDr. Erika Čanádyová
a JUDr. Jana Martinčeková n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7 NcC 45/2014.
O d ô v o d n e n i e
V konaní, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7 Cpr 1/2014 o doplatenie
funkčného platu, oznámili sudcovia Okresného súdu Žilina, že sú u nich dané dôvody, pre
ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p.).
O tom, či sudcovia Okresného súdu Žilina sú v tejto veci vylúčení z prejednávania
a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.)
v konaní sp. zn. 7 NcC 45/2014. Sudcovia tohto súdu JUDr. Miroslav Jamrich, JUDr. Erika
Čanádyová a JUDr. Jana Martinčeková oznámili, že sa cítia zaujatí z dôvodu, že u odporcu 1/
vykonávajú funkciu sudcu resp., že navrhovateľku osobne poznajú ako kolegyňu. Podľa
názoru predsedníčky Krajského súdu v Žiline tieto dôvody (kolegiálny vzťah medzi sudcami
a vzťah sudcu k štátu) nezakladajú v rovine pomeru k účastníkom konania zákonné dôvody
podľa § 14 ods. 1 O.s.p., preto bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky o oznámeniach týchto sudcov, z ktorých by bolo možné zložiť senát
ad hoc (u ďalších uvedených sudcov dôvody podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predsedníčka
akceptovala).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§ 16
ods. 1 tretia veta O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti
o nezaujatosti sudcu krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť
možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením
zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná
za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to
1. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu
na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
JUDr. Miroslav Jamrich v oznámení uviedol, že sa vo veci cíti byť zaujatý z dôvodu,
že u odporcu 1/ vykonáva funkciu sudcu (č. l. 48 spisu).
JUDr. Erika Čanádyová v oznámení uviedla, že sa cíti byť zaujatá, lebo navrhovateľka
je jej kolegyňou na krajskom súde a odporca 1/ je jej zamestnávateľ (č. l. 52 spisu).
JUDr. Jana Martinčeková v oznámení uviedla, že sa cíti byť zaujatá, lebo
navrhovateľku osobne pozná ako kolegyňu (č. l. 52 spisu).
V prípade uvedených sudcov Krajského súdu v Žiline, ktorí vo svojich písomných
oznámeniach uviedli, že majú vzťah k účastníkom konania, keď u odporcu 1/ vykonávajú
funkciu sudcu, resp. tento je ich zamestnancom alebo, že poznajú navrhovateľku a v tejto
súvislosti poukázali (len) na kolegiálny vzťah, a zo vzťahov takejto povahy vyvodzovali
existenciu dôvodu vylučujúceho ich z prejednávania a rozhodovania veci, vzal Najvyšší súd
Slovenskej republiky na zreteľ, že vo všeobecnosti sú vzájomné vzťahy sudcov založené
na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec ich vzájomných vzťahov neprekročí tomu
zodpovedajúce medze, objektívne nie je daný dôvod pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Iba
samotná skutočnosť, že sudcovia navrhovateľku osobne poznajú ako kolegu, tiež sudcu
(pôsobiaceho na tom istom súde) a u odporcu 1/ pôsobia vo funkcii sudcov, nepredstavuje bez
ďalšieho dôvod pre vylúčenie týchto sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, lebo
profesionálno-kolegiálny vzťah sám osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného
z hľadiska § 14 O.s.p. (obdobne napr. 7 Nc 1/2012, 7 Nc 16/2013, 1 Nc 9/2012). Až
v prípade, že by takýto vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec a nadobudol
tak charakter bližšieho priateľského, prípadne negatívneho súkromného vzťahu
(zodpovedajúcej intenzity), mohlo by ísť o okolnosť vzbudzujúcu odôvodnené pochybnosti
o nezaujatosti. Pokiaľ ide o vzťah sudcu k účastníkovi konania, ktorý je sudcom vykonávajúci
svoju funkciu na tom istom súde, je súdna prax jednotná v názore, že i takýto kolegiálny
vzťah, ktorý neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nezakladá dôvod pochybovať
o nezaujatosti sudcu, keďže i takéto vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené
na profesionalite a kolegiálnosti (obdobne napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 Nc 1/2012, sp. zn. 7 Nc 35/2012, 8 Nc 6/2014, 1 sp. zn. 1 Nc 9/2012,
sp. zn. 1 Nc 8/2010 a iné). Len skutočnosť, že sudca vykonáva funkciu na súde, ktorý je
označený za účastníka konania neprezrádza samo osebe pochybnosti o nezaujatosti sudcu
vzhľadom na zákonné a ústavné garancie spojené s nezávislým výkonom sudcovskej funkcie.
Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2
ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto
práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu
vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom
prípade naplnené. Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie
základných povinností sudcu, vyplýva o. i. povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo
ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí
vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.
K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom
na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho sporu)
zachovávať k veci, účastníkom konania a k ich zástupcom vždy vecný a profesionálny
prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci,
od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je
daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť
musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup
za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne
spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru svojich
vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom
konania je napr. aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami
účastníkov v priebehu i mimo konania, ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá
môže mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998). Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto
schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu. Treba
pripomenúť, že nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú
podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho
napĺňania (poskytovania) spravodlivosti.
V prípade uvedených sudcov Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil také
okolnosti, ktoré sú relevantné z pohľadu ustanovenia § 14 O.s.p., preto rozhodol, že týchto
sudcov nevylučuje z prerokovania a rozhodovanie danej veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 12. novembra 2014
JUDr. Oľga Trnková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová