Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/477/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. D., nar. X., bytom D.N.,

zastúpený advokátom JUDr. László Lengyel, so sídlom Ruţová dolina 6, 821 08 Bratislava,

proti ţalovanému 1/ Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18,

Bratislava, IČO: 36 854 140 a 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom

Masarykova 21, Košice, IČO: 36 583 936, o určenie neexistencie záložného práva, vedenej

na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. júna 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. júna 2013,

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd alebo odvolací“), ako súd odvolací,

zmenil rozsudkom zo dňa 18.6.2013, sp. zn. rozsudok Okresného súdu

Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) zo dňa 19.4.2012, sp. zn. , ktorým

súd prvého stupňa určil, ţe na základe „Zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnosti“

registračné číslo X. zo dňa 18.7.2007 uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným 1/ nemá

ţalovaný 1/ záloţné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území V.,

v obci V. v okrese D. evidovaným na Katastrálnom úrade v T. – Správa katastra D. na liste

vlastníctva č. X. ako parcela č. X., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 96

m², ako parcela č. X., druh pozemku záhrady o výmere 64 m², ako parcela č. X., druh

pozemku záhrady o výmere 195 m² a rodinný dvojdom č. 1 postavený na parcele X. súpisné

číslo X.. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Podľa názoru súdu prvého stupňa obligatórnou náleţitosťou zmluvy o zriadení záloţného

práva k nehnuteľnostiam je v zmysle ust. § 151b ods. 2 Obč. zák. presné určenie pohľadávky

2

a zálohu. Predmetná zmluva o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam však neobsahuje

presné určenie pohľadávky a zálohu. Vykonaným dokazovaním dospel k jednoznačnému

záveru, ţe záloţná zmluva vôbec neurčuje ani hodnotu zabezpečených pohľadávok, ani

najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú, a preto súd prvého stupňa

určil, ţe táto predmetná zmluva nemá všetky podstatné náleţitosti, ktoré podľa zákona má

mať a podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor svojho obsahu so zákonom ju treba povaţovať za

absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nemá ţiadny právny účinok. Keďţe táto zmluva je

vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon, nebolo podľa názoru súdu prvého stupňa

ţalovanému 1/ platne zriadené záloţné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené v tejto

zmluve ako záloh, a preto na jej základe nevzniklo ţalovanému 1/ záloţné právo

k nehnuteľnostiam uvedeným v záloţnej zmluve. Z dôvodu, ţe ţalovaný 1/ nemá záloţné

právo k sporným nehnuteľnostiam, nie je ani oprávnený byť navrhovateľom draţby, a preto

na základe tohto určenia ţalovaný 2/ nemôţe postupovať v draţbe a nie je oprávnený vykonať

draţbu. Vo zvyšku ţaloby súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná

z dôvodu, ţe ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na ďalších dvoch výrokoch,

ktorých sa domáhal, a to na určení, ţe ţalovaný 1/ ako záloţný veriteľ nie je oprávnený

navrhnúť draţbu a ţalovaný 2/ nie je oprávnený organizovať a vykonať takú draţbu. Súd

prvého stupňa je toho názoru, ţe obidva výroky, ktorými sa ukladala povinnosť pre

ţalovaného 1/ a 2/ nie sú dôvodné a oprávnené záujmy ţalobcu sú chránené samotným

určením, ţe ţalovaný 1/ nemá záloţné právo k jeho nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa

konštatoval, ţe takéto rozhodnutie, pokiaľ sa stane právoplatným, je právne záväzné pre

ţalovaného 1/ a 2/ uţ samotným týmto výrokom je zabezpečené, ţe ţalovaný 1/ nie je

oprávnený navrhnúť draţbu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti a ţalovaný 2/ nieje

oprávnený organizovať a vykonať takúto draţbu, pretoţe ju navrhol ţalovaný 1/, ktorý nie je

záloţným veriteľom. Vzhľadom na tieto skutočnosti ţalobu vo zvyšku zamietol. Podľa

ust. rozhodol, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko ţalobca nebol v celom rozsahu ţaloby úspešný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal na základe odvolania ţalovaného

1/ a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil v napadnutej

vyhovujúcej časti vo veci samej tak, ţe ţalobu zamietol aj v tejto časti. V časti trov konania

ţalobcu a ţalovaného 1/ rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému 1/ nepriznal

náhradu trov prvostupňového konania. Ţalovanému 1/ nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k názoru, ţe ţaloba aj v časti poţiadavky

na určenie záloţného práva ţalovaného 1/ k sporným nehnuteľnostiam bola takou, ktorej

chýbalo vecné opodstatnenie, súd prvého stupňa preto nerozhodol správne, ak jej napádaným

rozsudkom vyhovel. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, ţe v prípade snahy zabezpečiť

záloţným právom viac pohľadávok, treba otázku určenia hodnoty zabezpečenej pohľadávky

v zmluve (a takto aj povinnosti nahradenia chýbajúcej hodnoty zabezpečenej pohľadávky

údajom o vyššej hodnote istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje) posudzovať vo vzťahu

ku kaţdej čiastkovej pohľadávke osobitne (pri ktorom posudzovaní záloţnej zmluvy

z prejednávanej veci musí byť celkom zrejmým, ţe určenie hodnoty tu bolo v prípade úveru

a naopak nebolo u zmluvnej pokuty). Ustanovenie zákona § 151 ods. 3 Obč. zák. pouţíva

výrazy istina a pohľadávka v jednotnom čísle a z tohto dôvodu odvolací súd nepovaţuje

za akceptovateľný názor, podľa ktorého by aj v prípade záujmu na zabezpečení viacerých

pohľadávok a neuvedenia hodnoty i len u jednej z nich mal byť chýbajúci údaj suplovaný

iným o najvyššej hodnote istiny zodpovedajúcej všetkým pohľadávkam. Nakoľko výška

pohľadávky na úvere v zmluve určená bola (sumou 3.500.000,- Sk, teraz 116.178,71 €),

nebolo potrebné do zmluvy uvádzať aj najvyššiu hodnotu istiny. Bolo treba súhlasiť

so ţalovaným 1/ v tom, ţe na zanášanie do zmluvy aj príslušenstva pohľadávky (na úrokoch,

resp. poplatkoch) neexistoval ţiaden právny dôvod, keďţe tu pohľadávkou treba rozumieť

výlučne len pohľadávku bez príslušenstva, teda tzv. istinu úveru, rovnako aj v tom, ţe záujem

na inom výklade by mohol dostatočne určité formulovanie príslušných pasáţí záloţných

zmlúv prakticky i celkom znemoţniť. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade zmluvnej

pokuty bolo rovnako jasným, ţe tu hodnota aj takejto pohľadávky v záloţnej zmluve určená

nebola, účastníci zmluvy pre takýto prípad opomenuli do zmluvy zakotviť i alternatívu

v podobe určenia najvyššej hodnoty takejto čiastkovej istiny a nedostatok ţiadneho z takýchto

údajov v zmluve musel vyústiť v záver o neplatnosti príslušného dojednania, avšak neplatnosť

takéhoto dojednania nemohla mať za následok neplatnosť dojednania o záloţnom práve

v celom rozsahu, a to vychádzajúc z ustanovenia § 41 Obč. zák. Odvolací súd v odôvodnení

konštatoval, ţe v súlade so závermi ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu

v príslušnej oblasti, šlo vyňať zo zmluvy časti dotknuté neplatnosťou od tých, ktoré ţiadnym

dôvodom neplatnosti netrpia a neplatnosť následne určiť len vo vzťahu k prvej z oboch takto

určených podmnoţín. Podľa názoru odvolacieho súdu šlo rozhodnúť len tak, ţe sa poţiadavke

zo ţaloby vyhovie (a určí sa, ţe ţalobou popierané právo tu nie je a to vôbec), alebo

nevyhovie (teda, ţe sa ţaloba poţadujúca určenie neexistencie práva zamietne –

či uţ pre absenciu základného procesného predpokladu takejto ţaloby, spočívajúceho

v nedostatku naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení alebo pre vecný

dôvod existencie ţalobou spochybňovaného práva, a to prípadne aj len vo vzťahu k niektorej

z pohľadávok, na ktorých zabezpečenie by tu záloţné právo malo slúţiť). Pri takomto

výsledku konania mal plný úspech ţalovaný 1/, ktorému vzniklo právo na náhradu trov

prvostupňového aj odvolacieho konania, avšak odvolací súd mu ţiadnu náhradu trov konania

nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na priznanie mu akejkoľvek náhrady.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca z dôvodu,

ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

), ako aj z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Podľa názoru dovolateľa právne závery odvolacieho súdu

sú nesprávne a ust. § 41 Obč. zák. interpretoval nesprávne, keď svoj rozsudok odôvodnil tým,

ţe neplatnosť predmetnej záloţnej zmluvy treba posudzovať vo vzťahu ku kaţdej

zabezpečenej pohľadávke osobitne. Dovolateľ namieta, ţe pri posudzovaní otázky, či časť

právneho úkonu postihnutú dôvodom neplatnosti je moţno oddeliť od ostatného obsahu

úkonu treba dbať, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov tohto právneho úkonu

s prihliadnutím na účel, dosiahnutie ktorého jeho všetci účastníci sledovali. Dovolateľ

má za to, ţe konajúci sledovali uskutočnenie jednotného právneho následku, v danom prípade

zabezpečenie jedinej z pohľadávok označených v predmetnej záloţnej zmluve, a z tohto

dôvodu nie je moţno oddeliť časť predmetnej záloţnej zmluvy, ktorou bola zabezpečená

pohľadávka ţalovaného 1/ na úvere od jej ostatného obsahu – preto predmetná záloţná

zmluva je v celom rozsahu absolútne neplatným právnym úkonom. Dovolateľ namieta,

ţe mu odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe prvostupňový súd vyslovil

absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy pre rozpor svojho obsahu so zákonom v zmysle § 39

Obč. zák., nakoľko predmetná zmluva nemá všetky podstatné náleţitosti, ktoré podľa zákona

má mať a odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe sa na predmetnú

vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu § 41 Obč. zák., ktoré pri doterajšom rozhodovaní

veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce v danom prípade. Podľa dovolateľa

taký právny názor odvolacieho súdu moţno povaţovať za prekvapujúci a v súlade

s ustanovením mal odvolací súd poučiť ţalobcu – odvolací súd takto

nepostupoval, preto jeho procesný postup mal v dôsledku toho za následok odňatie moţnosti

konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd alebo dovolací“) ako súd

dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie podal včas ţalobca zastúpený v súlade

s druhá veta , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ). Dospel k záveru, ţe podané dovolanie je procesne

prípustné a rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti je potrebné zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Keďţe v prejednávanej veci

smeruje dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku, je dovolanie procesne prípustné.

Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v ( a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Rovnako je dovolací súd povinný

zaoberať sa tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, a to aj v prípade, ţe neboli účastníkom výslovne namietané, pokiaľ je dovolanie

procesne prípustné.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Ţalobca v dovolaní výslovne namietal, ţe odvolací súd mu svojím postupom odňal

moţnosť konať pred súdom v zmysle z dôvodu, ţe odvolací súd

na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe sa na predmetnú vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu § 41 Obč. zák., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

6

pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce v danom prípade. So zreteľom na tieto tvrdenia

ţalobcu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti

jeho tvrdenia, a zistil, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola v konaní odňatá moţnosť konať

pred súdom v zmysle

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom podľa treba rozumieť

taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania, nakoľko

tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych záveroch

neţ súd prvého stupňa, v skutočnosti ţalobcovi odňal právo namietať správnosť jeho

právneho názoru na inštančne vyššom súde; takýmto postupom ţalobcovi odňal moţnosť

konať pred súdom v zmysle

V prejednávanej veci odvolací súd totiţ zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa

z iného právneho dôvodu (pre čiastočnú neplatnosť predmetnej záloţnej zmluvy), neţ ktorým

odôvodnil ţalobe čiastočne vyhovujúci rozsudok prvostupňový súd (konštatoval absolútnu

neplatnosť záloţnej zmluvy pre rozpor svojho obsahu so zákonom), a to bez toho,

aby umoţnil dovolateľovi vyjadriť sa k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa zaloţil svoj rozsudok na odlišnom

právnom závere, keď konštatoval čiastočnú neplatnosť v zmysle § 41 Obč. zák., nakoľko

neplatnosť dojednania o hodnote zabezpečených pohľadávok a najvyššej hodnoty istiny,

do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú, nemohla mať za následok neplatnosť dojednania

o záloţnom práve v celom rozsahu a to vzhľadom k tomu, ţe otázku určenia hodnoty

zabezpečenej pohľadávky v zmluve (a takto aj povinnosti nahradenia chýbajúcej hodnoty

zabezpečenej pohľadávky údajom o vyššej hodnote istiny, do ktorej sa pohľadávka

zabezpečuje) treba posudzovať vo vzťahu ku kaţdej čiastkovej pohľadávke osobitne.

Tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych

záveroch neţ súd prvého stupňa, bolo ţalobcovi odňaté právo namietať správnosť (novo

zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný)

právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval,

resp. nevyhodnotil v neprospech dovolateľa; dovolateľ v odvolacom konaní nemal dôvod

namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa

ohľadne procesnej prípustnosti čiastočnej neplatnosti záloţného práva z dôvodu posudzovania

kaţdej čiastkovej pohľadávky osobitne tak, ako ju vyhodnotil odvolací súd. Dovolateľ

sa v dôsledku toho k samotným (iným) právnym záverom odvolacieho súdu nemal moţnosť

vyjadriť a predloţiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov

súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho

súdu boli rozhodujúce. Tým, ţe odvolací súd tak nepostupoval, znemoţnil dovolateľovi

realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel moţnosť prieskumu správnosti tých zistení,

ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa povaţované za právne významné.

Z dôvodu, ţe odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného právneho

dôvodu a vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa

nezaoberal, a tým účastníkovi konania neumoţnil sa vyjadriť, svojím postupom zaťaţil

konanie procesnou vadou v zmysle a odňal ţalobcovi moţnosť konať

pred súdom. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe

byť povaţované za správne. Dovolací súd tak dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je nielen

procesne prípustné, ale aj opodstatnené a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania nezaoberal.

So zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

o trovách dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. novembra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová