Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/271/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., bytom K.K.,

zastúpený JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom, so sídlom v K., Štúrova č. 20 proti

odporcom : 1) D.D., rod. D., bytom K.K., 2) N.K., rod. N., bytom K.K., 3) Tatra banka,

a.s., so sídlom v Bratislave, Hodžovo nám. č. 3, 4) GENERAL FACTORING, a.s., so

sídlom v Bratislave, Košická č. 56, zastúpená advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 12, o určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne

4) proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14. novembra 2013, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyňa 4) je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania vo výške

69,91 Eur JUDr. Alexandrovi Fuchsovi, advokátovi.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 4. októbra 2011, č. k. 38 C 60/2010–270 žalobu

zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom 1) a 2) trovy konania vo výške 383,50 Eur

na účet ich právnej zástupkyne. Odporcovi 3) náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľa

ďalej zaviazal zaplatiť odporkyni 4) trovy konania vo výške 316,92 Eur na účet jej právneho

zástupcu. Navrhovateľ namietal, že v danom prípade nebolo mu doručené oznámenie

o dobrovoľnej dražbe. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa konštatoval,

že doručenie zásielky obsahujúce listiny k dražbe, znalecký posudok a oznámenie o dražbe

bolo na adresa navrhovateľa vykázané ako právne účinné dňom 12. januára 2010.

Navrhovateľ sa v uvedenom čase zdržiaval v mieste bydliska, o doručovaní úradnej zásielky

mal vedomosť z písomnej výzvy od poštovej doručovateľky, mal teda reálnu možnosť

2

prevziať si ju na pošte najskôr 12. Januára 2010, počas plynutia 18-dňovej odbernej lehoty

(od 29. decembra 2009 do 15. januára 2010). Zásielka ako nevyzdvihnutá bola odosielateľovi

vrátená podľa výstupnej pečiatky pošty 19. januára 2010.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľa uznesením z 26. júla 2012, sp. zn.

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval,

že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval výklad slov „hoci sa v mieste doručenia

zdržuje“ a nevykonal šetrenie na zistenie splnenia údajov podľa

Okresný súd Košice I v poradí druhým rozsudkom z 5. marca 2013, č. k.

38 C 60/2010–326 určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa 26.1.2010 ohľadom nehnuteľností

zapísaných v katastri nehnuteľností v okrese K.K., v obci K. – Sídlisko Ť., v katastrálnom

území N.Ť. na liste vlastníctva č. X. ako byt č. 10 na 4. poschodí, vo vchode č. 14, v bytovom

dome súp. č. X. (S.) postavenom na parc. Č. X. v podiele X., realizovaná odporcom vo 4. rade

ako dražobníkom, na návrh odporcu v 3. rade ako navrhovateľa dražby, v rámci ktorej mali

nadobudnúť príklepom vlastnícke právo odporcovia v 1. a 2. rade a ktorá bola spísaná do

Notárskej zápisnice pod sp. zn. č. N 47/2010, Nz 2451/2010 je neplatná. Odporcov v 1, 2., 3.

a 4. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške

132,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 548,57 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v čase doručovania zásielky pod podacím č.

14722943 prvýkrát 28. decembra 2009,ako aj druhého neúspešného pokusu 29. decembra

2009 sa navrhovateľ nezdržiaval na adrese svojho bydliska a to v čase od 26.

decembra 2009 do 6. januára 2010 a od 6. januára 2010 do 11. januára 2010. Konštatoval, že

neboli splnené zákonom predpísané podmienky pre účinné doručenie zásielky, čím nenastala

fikcia doručenia zásielky v zmysle O trovách konania rozhodol podľa

ods. 1

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14. novembra 2013, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcov 1) až 4) zaviazal zaplatiť navrhovateľovi

trovy odvolacieho konania vo výške 63,30 Eur k rukám jeho právneho zástupcu. Stotožnil

sa v celom rozsahu s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa a na tieto dôvody

poukázal. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe každé ustanovenie zákona

o dobrovoľných dražbách je, s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu

do práv oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva, nevyhnutné vykladať

ústavne konformne, a teda z pohľadu účelu a zmyslu ochrany SR garantovaných

základných práv a slobôd. Preto je dražobník, ako súkromná osoba, ustanovenia citovaných

zákonov a súvisiacich predpisov povinný vykladať a aplikovať tak, aby nielenže neboli

porušené, ale ani ohrozené práva osôb výkonom záložného práva negatívne dotknuté,

že dražobník nie je v pozícii mandatára záložného veriteľa. Ktorý má sledovať iba jeho

právny záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala odporkyňa 4) dovolanie. Navrhla

aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

považuje za nesprávne, pretože trpí vadami podľa z dôvodu,

že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, podľa

(ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom) a spočíva

aj na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Tvrdí, že postupom

odvolacieho súdu, ktorý o jej odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania, jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Nesúhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

Poukázala na uznesenie súdu prvého stupňa z 23. apríla 2013, sp. zn. , ktorým

bola vyzvaná odporkyňa 4) na vyjadrenie, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia

pojednávania. Odporkyňa 4) nesúhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania,

odvolací súd však odporkyňu 4) nepredvolal na pojednávania a ani nijakým spôsobom

ju neinformoval o termíne vyhlásenia rozsudku vo veci. Predpokladom prítomnosti odporkyne

4) na verejnom vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu v tejto právnej veci bolo oznámenie

súdu o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo

preto zachovať zákonom stanovený postup oznámenia miesta a času verejného vyhlásenia

rozsudku k čomu nedošlo. Poukázala tiež na to, že postup Krajského súdu pri vydaní

uznesenia z 26. júla 2012 sp. zn. považuje za vadný z dôvodu,

že pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľa z 9. novembra 2011 išlo v celom rozsahu

iba o posúdenie právnej otázky, teda odvolací súd mal rozhodnúť o zmene rozsudku

vydaného prvostupňovým súdom už v tomto odvolacom konaní a nie vracať vec

na konanie prvostupňovému súdu za účelom doplnenia dokazovania. Týmto postupom bola

účastníkovi konania odňatá možnosť podať dovolanie v zmysle a tým

k odňatiu možnosti konať pred súdom. Namietala tiež, že odvolací súd zároveň nepripustil

odporkyni 4) možnosť podať dovolanie, aj napriek tomu, že odporkyňa požiadala

o pripustenie tejto možnosti. Namietala tiež, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle V tejto

súvislosti poukázala na Zákon o dražbách ukladá

dražobníkovi povinnosť „zaslať“ v určenej lehote oznámenie o dobrovoľných dražbách

a neviaže doručenie takejto písomnosti na možnosť realizovať ďalšie úkony súvisiace

s prípravou a realizáciou dražby. Neukladá dražobníkovi povinnosť skúmať či a kedy

si dotknutá osoba prevzala predmetnú korešpondenciu. Opačným výkladom by samotný

zákon o dobrovoľných dražbách bol nevykonateľný.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporkyne 4) žiadal dovolanie

odmietnuť ako neprípustné.

Odporcovia 1), 2) a 3) sa k dovolaniu odporkyne 4) nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie (iba) odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“

a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek

rozhodnutie. Právo na súdnu ochranu totiž nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ). Právo na súdnu ochranu

sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné

podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej.

Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho

konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl.

().

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy,

ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním odporkyne 4) je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky žiadneho

z vyššie uvedených rozhodnutí; prípustnosť jeho dovolania preto z nevyplýva.

V súlade s ustanovením a so zreteľom na obsah dovolania dovolací

súd ďalej skúmal, či procesná prípustnosť dovolania odporkyne 4) nevyplýva z

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Odporkyňa 4) existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/, c/ až e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Podľa názoru odporkyne 4) v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať.

6

O odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle ide v prípade

procesného postupu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných

oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní (napr. oprávnenia byť prítomný

na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Odporkyňa 4) namietala, že jej bola odňatá možnosť pred súdom konať tým,

že odvolací súd prejednal jej odvolanie a meritórne rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa

v ostatných prípadoch môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia

odvolacieho pojednávania.

Z vyššie citovaných ustanovení a vyplýva, že (len) v prípadoch

uvedených v je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných

prípadoch však môže rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom,

či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie , bude nariadené

odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.

V danom prípade odvolací súd neopakoval ani nedopĺňal dokazovanie, súd prvého

stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, nešlo ani o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania a naostatok nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžadoval ani dôležitý

verejný záujem. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť

na prejednanie odvolania pojednávanie.

Odvolací súd nebol povinný odôvodňovať svoj záver, že na prejednanie odvolania

odporkyne 4) v predmetnej právnej veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie.

Ten jednoznačne vyplýva z vyššie uvedených okolností, povahy prejednávanej veci a danej

procesnej situácie.

Pre úplnosť treba dodať, že účastníci boli upovedomení o čase a mieste verejného

vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu (§ 156 ods. 3

) – viď č. l. 374, 375 spisu. Odporkyňa 4) nepožiadala o doručovanie písomností

elektronickými prostriedkami ( ). Odvolací súd ju o mieste a čase verejného

vyhlásenia rozsudku podľa preto nemusel upovedomiť elektronickými

prostriedkami v zmysle

K tvrdeniam odporkyne 4), že na výzvu v uznesení súdu prvého stupňa z 23. apríla

2013, sp. zn. , ktorým bola vyzvaná na vyjadrenie, či súhlasí s rozhodnutím

bez nariadenia pojednávania, vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia

pojednávania dovolací súd poukazuje na to, že z 23. septembra

2008, ktorým sa mení a dopĺňal v znení

neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zmene ustanovenia

Ak aj takéto (nesprávne) poučenie súdom bolo dané, s prihliadnutím na vyššie

uvedenému zmenu zákonného ustanovenia nie je možné na takéto nesprávne poučenie

prihliadať. Obsahom spisu nie je žiadne vyjadrenie odporkyne) k vyššie uvedenému

uzneseniu súdu. Ak by aj takéto vyjadrenie odporkyňa 4) doručila súdu by bolo pre odvolací

súd právne nezáväzné vzhľadom na to, že v zmysle právnej úpravy , platnej

od 15. októbra 2008 bolo na rozhodnutí odvolacieho súdu či nariadi, prípadne neriadi

na prejednanie odvolania pojednávanie.

Za nesprávny postup súdu, ktorým bolo odporkyni 4) odňatá možnosť konať

pred súdom nie je možné považovať postup súdu, ak nerozhodol o návrhu odporkyne 4)

o prípustnosti podať dovolanie podľa , a ani nezdôvodnenie nepripustenia

dovolania. Predmetné konanie je konaním návrhovým, preto ak sa účastník domáha

prípadného pripustenia dovolania voči potvrdzujúcemu rozsudku musí aj špecifikovať otázku

zásadného významu po právnej stránke. Odporkyňa 4) (zastúpená advokátom) tento návrh

podala vo svojom odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Košice I z 5. marca 2013, č. k.

38 C 60/2010–326 na záver svojho odvolania v znení „Zároveň žiadame odvolací súd,

že ak v prípade, že potvrdí rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 38 C 60/2010–326

zo dňa 05.03.2013, aby vyslovil vo svojom výroku rozsudku prípustnosť dovolania, nakoľko

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.“. Takýto návrh nie je možné

považovať za riadny návrh. Takýto návrh musí obsahovať presnú otázku zásadného právneho

významu, ktorú je povinný navrhnúť ten, kto takýto návrh na pripustenie dovolania podáva,

aby odvolací súd mal možnosť preskúmať, či prípadne položená otázka spĺňa predpoklady

otázky po právnej stránke zásadného významu. Bez presnej formulácie takej otázky nie

sú splnené podmienky na to, čo by mal dovolací súd pri prípadnom pripustení dovolania

preskúmavať. Okrem toho, ak by aj takýto návrh obsahoval presnú otázku na pripustenie

dovolania, je na rozhodnutí odvolacieho súdu, či takúto otázku pripustí, prípadne nie.

odvolaciemu súdu neukladá povinnosť prípadné nepripustenie

dovolania odôvodňovať. Preto ani neodôvodnením nepripustenia dovolania nedošlo odvolacím

súdom k nesprávnemu postupu, ktorým by odňal navrhovateľovi konať pred súdom.

Nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorým bola odporkyni 4) odňatá možnosť konať

pred súdom nie je ani uznesenie odvolacieho súdu z 26. júla 2012 sp. zn. ,

ktorým uznesením zrušil prvý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Bez ohľadu na to, v akej procesnej forme odvolací súd rozhodnutie vydal (či rozsudok

alebo uznesenie), je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu ak existujú dôvody

zmätočnosti rozhodnutia taxatívne vymenované v Pri podaní dovolania dovolací

súd z úradnej moci skúma, či tieto podmienky dovolania sú splnené. Prípustnosť dovolania

z hľadiska ustanovenia nie je daná už samotným tvrdením dovolateľa,

že rozhodnutie je postihnuté niektorou z vád zakladajúcich jeho prípustnosť. Dovolanie proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné iba vtedy, ak rozhodnutie niektorou

z týchto vád aj skutočne trpí, to znamená, že došlo ku skutočnostiam, v dôsledku ktorých vada

vznikla a prejavila sa v rozhodnutí odvolacieho súdu. Dovolaním možno v tomto prípade

napadnúť aj uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie prvého stupňa zrušené

a vec vrátená na ďalšie konanie.

Odporkyňa 4) vo svojom dovolaní prípustnosť dovolania odôvodňovala aj § 237

písm. b/ Z obsahu dovolania však nevyplývajú žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, ktoré

by boli subsumovateľné pod Procesná vady tejto povahy v dovolacom

konaní ani nevyšla najavo.

9

Pokiaľ odporkyňa 4) odôvodňuje svoje dovolanie aj tým, že ňou napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd

poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako

ako tzv. iná vada konania podľa ), samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle – nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 238

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších stupňov bolo

postihnuté niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odporkyne 4) podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu

trov konania proti odporkyni 4), ktorá v tomto konaní úspech nemala (

v spojení s a ). Navrhovateľ si uplatnil trovy

dovolacieho konania vo výške 69,91 Eur, ktoré žiadal zaplatiť na účet jeho právneho

10

zástupcu. Navrhovateľovi bola preto priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov

právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby – vyjadrenie k dovolaniu v sume 61,87 Eur

( a vyhl. č. a paušálnej náhrady v sume

8,04 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) čo spolu predstavuje čiastku 69,91 Eur. Najvyšší súd

Slovenskej republiky uložil odporkyni 4) tieto trovy zaplatiť advokátovi navrhovateľa.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. novembra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová