Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
141/392807.aeff01.pdf
PDF · 98.56 KB
No categories available
6Cdo/285/2013
Najvyšší súd 6 Cdo 285/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Trhová 1, proti
žalovanej Xepap, spol. s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Jesenského č. 4703, IČO: 31 628 605,
zastúpenej JUDr. Radkom Petruňom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Tehelná 189, o
zaplatenie 4 831,67 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
12 C 171/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27.
marca 2013 sp. zn. 15 Co 145/2012 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (ďalej aj „krajský súd“ alebo
„odvolací súd“) označeným rozsudkom na odvolanie žalobcu potvrdil rozsudok Okresného
súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“, „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“)
zo 4. apríla 2012 č. k. 12 C 171/2004-347, ktorým bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca
domáhal voči žalovanej ako bývalému zamestnávateľovi doplatenia prémií za činnosť
obchodného zástupcu. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou
správnosťou stotožňujúc sa s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Vyporiadal sa
i s jednotlivými dôvodmi, na ktorých zakladal svoje odvolanie žalobca. Žiaden z nich však
nespochybnil správnosť rozsudku súdu prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“).
Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnil všetkými dovolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Domnieval sa, že mu súdy odňali možnosť konať pred súdom tým, že
nevykonali ním navrhnuté dôkazy a nesprávne hodnotili dôkazy vykonané. Taktiež namietal
nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozsudku vyčítajúc, že sa nezaoberal dostatočne
skutočnosťami, ktoré v priebehu konania uvádzal.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu
odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž v dovolaní napadnutom vyhovujúcom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte
nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd
vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p.,
možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa
§ 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.)
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil
však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom
ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazoval
dovolateľ a ktorá mala spočívať v odňatí mu možnosti konať pred súdom.
Za vadu spôsobujúcu prípustnosť dovolania nie je možné považovať to, ako súd
hodnotil vykonané dôkazy. Prípustnosť dovolania nezakladá ani námietka žalobcu
o nevyhovení jeho procesným návrhom na vykonanie dokazovania. V zmysle § 120 ods. 1
O. s. p. je totiž vecou súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.
Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, podľa názoru
dovolacieho súdu odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia jasne uviedol, z akých skutkových
záverov vychádzal, prečo považoval právne posúdenie súdu prvého stupňa za správne
a osobitne sa zaoberal aj s námietkami uvedenými v odvolaní. V kontexte s rozhodnutím súdu
prvého stupňa s poukazom na vykonané dokazovanie sa vysporiadal aj s otázkou, či možno
požadované doplatenie odmien žalobcovi priznať. Taktiež objasnil skutkovú situáciu
a predostrel na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca v predmetnom období
už ako obchodný zástupca nepracoval. Odvolací súd sa napokon vyjadril i k jednotlivým
odvolacím námietkam, ktoré však nepovažoval za opodstatnené.
Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom
súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157
ods. 2 O. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia
podľa predstáv žalobcu. Pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie
rozhodnutia samotná správnosť právnych záverov, ktoré sú obsahom tohto odôvodnenia, nie
je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolací súd sa preto správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu z tohto hľadiska zaoberať nemohol.
Na dovolacie dôvody žalobcu, spočívajúce v existencii tzv. inej vady, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a v nesprávnom právnom posúdení veci súdmi
nižších stupňov, dovolací súd nemohol prihliadať, pretože uvedené skutočnosti by mohli byť
relevantné len v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné, keď samotné nie sú dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovanej pozostávajúce z odmeny jej právneho
zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval za účelné na bránenie práva.
V preskúmavanej veci mohla byť totiž prípustnosť dovolania daná len existenciou niektorej
z procesných vád, vyplývajúcich z ustanovenia § 237 O. s. p., ktoré dovolací súd skúma bez
ohľadu na stanoviská účastníkov konania.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. novembra 2014
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková