Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-145-2012.pdf
PDF · 82.52 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/145/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Oľgy Maľovej v právnej veci navrhovateľa W.. I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, J., zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, so sídlom AK Brázdil
- Brázdilová, Trhová 1, Zvolen, proti odporcovi Xepap spol. s r. o., so sídlom Jesenského 4703, 960 01 Zvolen, IČO: 31 628 605, zastúpeného advokátom JUDr. Radkom Petruňom, AK Abelovský - Petruňo, so sídlom Tehelná 189, 960 01, Zvolen, o zaplatenie 4.831,67 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/171/2004-347 zo dňa 04. 04. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 214,32 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Radka Petruňa, vedený vo E., a. s., J., č. účtu XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia 4.831,67 Eur s príslušenstvom, titulom doplatenia prémií z obdobia od 01. mája 2001 do 31. decembra 2001. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 2.863,91 Eur na účet právneho zástupcu odporcu. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že je potrebné prihliadnuť na dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01. novembra 1997, kde došlo k zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01. apríla 2001 s tým, že navrhovateľ ako pracovník je zaradený v rámci spoločnosti na stredisko č. 3, ktoré je strediskom výroby tabelačného papiera. Súd na základe predložených listinných dôkazov zistil, že navrhovateľ sám vo svojej výpovedi zo dňa 25. októbra 2005 v konaní sp. zn. 9C/283/2003 vypovedal, že v relevantnom období nevykonával činnosť obchodného zástupcu. Tvrdenie jeho právnej zástupkyne, že ide o zmätočný zápis súd považoval za tendenčné a účelové. Navrhovateľ sám priznal, že niekedy v roku 2001 prestal pracovať u odporcu ako obchodný zástupca. Z pracovného posudku konateľa spoločnosti C. T. zistil, že od mája 2001 pracoval navrhovateľ len na stredisku výroby tabelačného papiera a funkciu obchodného zástupcu nevykonával. Prihliadol na výpovede svedkov X. C., I. E. a I. E.. Vypočúvanie svedkyne I.. E. K. považoval za nadbytočné a neúčelné aj vzhľadom na časový odstup od výkonu navrhovateľa činnosti obchodného zástupcu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., kde odporcovi ako v spore úspešnom priznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť, prípadne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konania. Mal za to, že rozsudok vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, pričom súd zmenil svoj názor bez toho, aby vo veci vykonal ďalšie dokazovanie. Namietol, že by v zápisnici z konania sp. zn. 9C/283/2003 z 25. októbra 2005 mal
uviesť, že prestal vykonávať činnosť obchodného zástupcu v roku 2001. Uviedol, že súd nevzal do úvahy ním predložené dôkazy ani skutočnosť, že odporca mu po celý uvedený čas vyplácal odmenu zo zisku, a to za celé obdobie roka 2001. Poukazoval na potvrdenia obchodných partnerov G. G., W.. V. N. - ARMOR, E. K. - Papiernik s tým, že týmito listinnými dôkazmi sa súd nezaoberal. Rovnako poukázal na výpoveď svedkyne C., ktorá nevylúčila, že mohol pracovať ak obchodník v papierenskej oblasti, ako aj na výpoveď W.. C. o tom, že popri výrobe vykonával aj obchodného zástupcu. Výpovede svedkov E. a E. súd nesprávne interpretoval.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že na strane navrhovateľa neboli splnené podmienky na vyplatenie prémií nakoľko navrhovateľ v rozhodnom období reálne nevykonával funkciu obchodného zástupcu odporcu, v rámci ktorej by produkoval hrubý zisk, čo je vecnou podmienkou pre vyplatenie žalovaných prémií. V rozhodnom období navrhovateľ vykonával výlučne funkciu vedúceho strediska výroby tabelačného papiera, pričom reálne zaradenie navrhovateľa na toto stredisko ešte v roku 2000 bolo formálne premietnuté do dodatku k pracovnej zmluve navrhovateľa 26. marca 2001 poukázal na výpoveď samotného navrhovateľa zo dňa 25. októbra 2005 v konaní sp. zn. 9C/283/2003, kde navrhovateľ uviedol, že niekedy v roku 2001 prestal pracovať ak obchodný zástupca a u odporcu pracoval ako pracovník, ktorý bol zodpovedný za prevádzku skladu, za prevádzku výroby tabelačného papiera, zabezpečoval aj nákup tovaru do skladu a na zákazku. Odporca pozornosť upriamil na výpoveď svedkyne W.. X. C., ktorá do zápisnice z výsluchu svedka zo dňa 31. mája 2010 uviedla, že navrhovateľ sa venoval výrobe tabelačného papiera a skladu od mája 2000 až do ukončenia pracovného pomeru, teda aj v rozhodnom období, nevenoval sa činnosti obchodného zástupcu, nakoľko sa venoval výrobe a organizácii práce. Poukázal konkrétne na výpovede svedka I. E., taktiež z 31. mája 2010 ako aj I. E., ktoré potvrdzovali, že žalobca nemal inú prácu, bol vedúcim výrobného strediska spoločnosti od mája 2001. Odporca spochybnil potvrdenia predkladané navrhovateľom z dôvodu, že boli vyhotovené s viac ako päťročným odstupom. Ďalšie dokazovanie považoval za zbytočné v rozpore s účelnosťou a hospodárnosťou konania. Poukázal aj na závery konaní vedených na okresnom súde, v rámci ktorých si navrhovateľ uplatňoval svoje nároky za rôzne obdobia, a to konaní sp. zn. 16C/27/2004, 14C/34/2005 a 9C/283/2003.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa na skonštatovanie dôvodov správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu.
Okresný súd pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa prihliadol na obdobie, za ktoré si navrhovateľ uplatnil doplatenie prémií v nadväznosti na pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania spolu s dodatkami. Navrhovateľ si uplatňoval doplatenie prémií za obdobie od 01. mája 2001 do 31. decembra 2001, pričom je nepochybné, že dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01. novembra 1997 došlo k zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01. apríla 2001 s tým, že navrhovateľ bol zaradený ako pracovník v rámci spoločnosti na stredisko č. 3, ktoré je strediskom výroby tabelačného papiera. Zároveň bol dohodnutý aj základný zmluvný plat ako aj upravená prémia k zmluvnému platu tak, že na základe zmluvného základu platu prináleží navrhovateľovi prémia vo výške 10 % s ním vyprodukovaného hrubého zisku. Okresný súd došiel správne k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by za obdobie od 01. mája 2001 do 31. decembra 2001 navrhovateľ produkoval hrubý zisk, z ktorého by mu mohla prináležať prémia v dohodnutej výške 10 %.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal náležité a rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil správny záver, pričom nebol zistený žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami ani iný názor, ktorý by bol v rozpore s právoplatne skončenými konaniami, v rámci ktorých si navrhovateľ uplatňoval rovnaký nárok avšak za rozličné obdobie.
Okresnému súdu nie je možné vyčítať skutočnosť, na ktorú navrhovateľ poukazoval v odvolaní, že po zrušení rozsudku č. k. 12C/171/2004-289 zo dňa 19. novembra 2010 uznesením krajského súdu č. k. 15C/172/2011-323 zo dňa 26. októbra 2011 došiel k opačnému právnemu záveru. Okresný súd po zrušení svojho rozsudku uznesením krajského súdu opätovne pojednával vo veci za prítomnosti účastníkov konania, vykonal ďalšie dokazovanie v súlade s § 129 O. s. p. v rámci oboznámenia
pripojených spisov Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/27/2004, 14C/34/2005 a 12C/171/2004. Pri rozhodovaní súd postupoval v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p. a rozhodol na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov, pričom hodnotenie dôkazu podľa § 132 a nasl. O. s. p. nie je podmienené skorším hodnotením dôkazov a odlišným záverom. Na pojednávaní dňa 04. apríla 2012 navrhovateľ podal návrh na vykonanie dokazovania výsluchom I.. E. K. advokátky a výsluchom C. T., pričom v rozsudku okresný súd odôvodnil prečo tieto dôkazy nevykonal. Okresný súd sa pridŕžal pracovného posudku pripojeného v trestnom konaní sp. zn. 2T/8/02 vypracovaného konateľom spoločnosti C. T., z ktorého vyplýva, že navrhovateľ v rozhodnom období pracoval ako vedúci výrobného strediska spoločnosti.
K otázke výpovede navrhovateľa zo dňa 25. októbra 2005 v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9C/283/2003, že v relevantnom období navrhovateľ nevykonával činnosť obchodného zástupcu, odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že navrhovateľ aj v tomto konaní priznal, že niekedy v roku 2001 prestal pracovať u odporcu ako obchodný zástupca, čo je potrebné potvrdiť aj poukazom na výpoveď navrhovateľa v zápisnici o pojednávaní zo dňa 13. septembra 2006 (str. 116), kde výslovne uviedol, že „v roku 2001 som oficiálne prestal robiť obchodného zástupcu, to je pravda, ale ako som spomínal, som robil, zabezpečoval som naďalej zákazníkov a obchodnú činnosť“. Ani v tomto rozsahu výpoveď navrhovateľa nie je presvedčivá do tej miery, že by bolo možné spochybniť záver okresného súdu o nepriznaní nároku navrhovateľovi.
V odvolaní navrhovateľ poukazoval aj na potvrdenia obchodných partnerov G. G., W.. V. N. - ARMOR, Ramex, s. r. o., či E. K. - Papiernik, pričom však nie je zrejmé, čo týmito listinnými dôkazmi malo byť preukazované, nešpecifikoval navrhovateľ, čo malo byť predmetom obchodovania uvedených subjektov s navrhovateľom a či toto obchodovanie sa týkalo strediska tabelačného papiera, ktorého bol navrhovateľ vedúcim alebo nie. Uvedené listinné dôkazy navrhovateľ predložil súdu až na pojednávaní dňa 26. marca 2010, pričom ide o potvrdenia datované v rokoch 2006 - 2007, a teda s odstupom niekoľkých rokov od času, za ktorý si navrhovateľ uplatňoval doplatenie prémií a dokonca potom, čo prvýkrát bol návrh navrhovateľa zamietnutý rozsudkom okresného súdu č. k. 12C/171/2004-205 zo dňa 20. marca 2009. Navyše pozornosť treba upriamiť na tú skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na doplatenie prémií za obdobie od 01. mája 2001 až do 31. decembra 2001 na základe výpočtu hrubého zisku, podľa fakturácie za predaný tovar pre Železnice Slovenskej republiky a Železničnú spoločnosť, a. s., od čoho je odvíjaný základ a výška nároku, avšak to, že by sa v tomto rozhodnom období bol podieľal na vytvorení hrubého zisku v prospech odporcu predaním tovaru pre uvedené subjekty nebolo jednoznačne perukázané.
Vzhľadom na to, že u navrhovateľa v rozhodnom období neboli preukázané vecné dôvody na vyplácanie prémie, teda že v rozhodnom období skutočne vykonával činnosť obchodného zástupcu v nadväznosti na uplatnený doplatok prémií v návrhu na začatie konania za predaný tovar pre Železnice Slovenskej republiky a Železničnú spoločnosť, a. s. bolo potrebné návrh zamietnuť.. Pokiaľ odporca vyplatil navrhovateľovi prémie z faktúr Železníc Slovenskej republiky a Železničnej spoločnosti, a. s., táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie nároku navrhovateľa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil vo veci samej. Rovnako potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách konania, nakoľko tieto boli napadnuté navrhovateľom len v nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej. Osobitné dôvody, pre ktoré by rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania nemalo byť správne, navrhovateľ neuviedol.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na § 142 ods. 1 O. s. p. kde odporcovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky za písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške 170,97 Eur, režijný paušál 7,63 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20 % DPH zo sumy 178,60 Eur, teda 35,72 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, spolu vo výške 214,32 Eur na účet právneho zástupcu odporcu.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov odvolacieho senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.