Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/392/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. E., bývajúcej v S.,

zastúpenej JUDr. L., advokátom v Ž., proti žalovaným 1/ Z., so sídlom v N., 2/ O., so sídlom

v N., 3/ M., so sídlom v B., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,

vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 13. marca 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Námestovo v poradí druhým rozsudkom z 12. decembra 2011 č.k.

-248 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že výpoveď

z pracovného pomeru podľa ( –

ďalej len „“) daná jej listom z 29. júna 2001, doručeným 2. júla 2001,

je neplatná a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným

dokazovaním mal preukázané, že výpoveď, ktorá bola žalobkyni daná vtedajším

zamestnávateľom, Okresným úradom T., spĺňala všetky formálne a materiálne podmienky

takéhoto právneho úkonu. Výpoveď bola žalobkyni daná písomne, riadne doručená a bola

prerokovaná s odborovou organizáciou. S námietkami žalobkyne, že výpoveď bola neurčitá

a nedostatočne konkretizovaná sa nestotožnil, pretože dôvod výpovede vyplýval aj z obsahu

zápisnice z kontroly klasifikačných záznamov z 20. júna 2001 vykonanej trojčlennou

komisiou, v ktorej boli konkrétne uvedené porušenia, ktorých sa žalobkyňa mala dopustiť

a následne boli závery tejto kontroly podkladom pre skončenie pracovného pomeru so

žalobkyňou. Výsledky tejto kontroly boli žalobkyni dané na vedomie listom z 21. júna 2001,

2

ktorý však za prítomnosti dvoch svedkov odmietla prijať. V odôvodnení svojho rozhodnutia

sa súd prvého stupňa zaoberal aj pasívnou legitimáciou žalovaných v tomto konaní z dôvodu,

že po začatí súdneho konania došlo v súvislosti so zmenou zákonnej úpravy k prechodu práv

a povinností z pôvodného žalovaného Okresného úradu T. na iný subjekt. Dospel k záveru, že

pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní má len žalovaný 3/ a žalovaní 1/ a 2/ nie sú v tomto

konaní pasívne legitimovaní. Náhradu trov konania úspešným žalovaným v konaní nepriznal

z dôvodu, že sa práva na náhradu trov konania výslovne vzdali.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom z 13. marca 2013 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1 ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

že sa primárne zaoberal posúdením dôvodnosti odvolacích námietok týkajúcich sa naplnenia

materiálnej podmienky platnosti výpovede, t.j. jej určitosti a formálnej podmienky

prerokovania výpovede s príslušným odborovým orgánom. Zhodne so súdom prvého stupňa

ustálil, že skončeniu pracovného pomeru žalobkyne predchádzala kontrola klasifikačných

záznamov, v súvislosti s ktorou boli zistené nedostatky, o ktorých bola žalobkyňa písomne

informovaná v upozornení z 21. júna 2001, ktoré odmietla prevziať a na základe tejto

kontroly bol následne so žalobkyňou rozviazaný pracovný pomer výpoveďou. Výkladom

tohto písomného prejavu v spojení s týmito okolnosťami krajský súd dospel k záveru,

že medzi účastníkmi bolo nepochybne zrejmé, prečo bola žalobkyni daná výpoveď

z pracovného pomeru. V zápisnici z kontroly boli konkrétne uvedené zistené nedostatky,

na ktoré bola žalobkyňa následne písomne upozornená a ktoré dostatočne odôvodňujú záver,

že skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu bolo medzi účastníkmi zrejmé. Za nedôvodnú

považoval odvolací súd námietku žalobkyne týkajúcu sa nedostatku prerokovania skončenia

pracovného pomeru príslušným odborovým orgánom, pretože splnenie tejto podmienky

vyplýva z písomného oznámenia Rady základných organizácií pracovníkov školstva

a vedy, okres T., z 29. júna 2001. Odvolací súd na základe týchto skutočností ustálil, že boli

splnené hmotnoprávne podmienky pre skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou

podľa účinného do 30. marca 2002 v spojení s jeho

ods. 1. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalobkyne týkajúcou sa nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného 3/ v tomto konaní. Uviedol, že súd prvého stupňa síce

nesprávne ustálil, že pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní je žalovaný 3/, pretože

vzhľadom na , ktorým bol novelizovaný

o sústave základných a stredných škôl (školský zákon), došlo k udeleniu právnej subjektivity

3

plnoorganizovaným základným školám na celom území, čím prešli na základné školy

aj pracovnoprávne vzťahy okresných úradov. Preto pasívna vecná legitimácia v tomto konaní

svedčí žalovanému 1/, čo však vzhľadom na to, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá, nemá

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Žalovaným náhradu trov odvolacieho

konania s poukazom na ustanovenie v spojení s nepriznal,

pretože si ich náhradu neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla,

aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Namietala, že v konaní došlo k vade podľa , spočívajúcej v tom,

že odvolací súd i keď nepovažoval za správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaný 1/

nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, vyslovil, že táto skutočnosť nič nemení

na vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Uviedla, že z rozhodnutia odvolacieho súdu

vyplýva, že sa nestotožnil „čo do pasívnej vecnej legitimácie označených odporcov, keď sám

dospel k záveru, že odporca v 3 rade nemá pasívnu vecnú legitimáciu byť účastníkom konania

a odporca v 1 rade, ktorého pasívnu vecnú legitimáciu prvostupňový súd vyhodnotil,

že odporca v 1 rade túto nemá, čím jeho záver odvolací súd nepovažoval za správny.“

Rozsudok odvolacieho súdu nepovažuje za dostatočne odôvodnený, je nezrozumiteľný,

pričom ide o právne dôvody, ktoré majú pre vec podstatný význam. Namietla, že súd prvého

stupňa svojvoľne bez preukázania „prechodu právnej subjektivity“ pôvodne označených

účastníkov pojal do konania žalovaného 3/, na ktorý nesprávny procesný postup poukázala

už na súde prvého stupňa, ale odvolací súd zaujal v tomto smere iný právny názor.

Nepovažuje za správne zdôvodnenie odvolacieho súdu, že nesprávny právny záver

prvostupňového súdu o pasívnej vecnej legitimácii nič nemení na vecnej správnosti

napadnutého rozhodnutia. Namietla tiež, že odvolací súd neprehodnotil dôvody ňou podaného

odvolania týkajúce sa neplatnosti výpovede pre neurčitosť v zmysle ustanovenia § 157

ods. 2 , ale sa zaoberal len pasívnou vecnou legitimáciou, preto jeho rozhodnutie

nie je presvedčivé.

Žalovaní 1/ až 3/ navrhli dovolanie žalobkyne odmietnuť, považujúc napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny a dovolanie za neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

4

ods. 1 , skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním, a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto

opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Dovolanie

proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné

aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania žalobkyne v danom prípade nemožno vyvodiť z vyššie

uvedených ustanovení, lebo napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

ods. 2 ), v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť

dovolania v zmysle a nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého

stupňa, vo výroku ktorého bola vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

So zreteľom na to by dovolanie žalobkyne mohlo byť procesne prípustné,

len ak by napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou

vadou v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

5

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Ustanovenie veta druhá , ukladá dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , či už to účastník namieta

alebo nie. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto neobmedzil len na skúmanie

prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Vady konania v zmysle

písm. a/, c/ až e/ a g/ v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli

najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľka namietala, že konanie je zaťažené procesnými vadami v zmysle § 237

písm. b/ a f/

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ten kto

v konaní vystupoval ako účastník (s prihliadnutím na obsah dovolania vo vzťahu

k žalovanému 3/), mal spôsobilosť byť účastníkom konania ( )

a či postupom súdov nižších stupňov nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom

( ).

Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesné práva

a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom občianskeho súdneho konania. Túto

spôsobilosť má podľa ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak

len ten, komu ju priznáva zákon. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť

účastníkom konania predovšetkým fyzické osoby - ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká

smrťou ( a ). Spôsobilosť byť účastníkom konania majú

aj právnické osoby ( ). Právnickými osobami sú združenia

fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy

6

a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Na zriadenie právnickej osoby je potrebná

písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (§ 19

ods. 1 ). Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané

do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

ich vznik inak ( ). Do obchodného registra sa zapisujú

obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje zákon, ďalej

zahraničné osoby. Tak, ako vznik právnických osôb, aj ich zánik má dve etapy - v zmysle

sa právnická osoba zrušuje dohodou, uplynutím doby

alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri

alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra.

Súd je povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník konania,

má spôsobilosť byť účastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania

musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania.

Nedostatok tejto spôsobilosti je neodstrániteľný a má za následok zastavenie konania

v zmysle Ak už v čase začatia konania žaloba smerovala proti právnickej

osobe, ktorá v tom čase neexistovala (napríklad bola vymazaná z obchodného registra), ide

o neodstrániteľný nedostatok uvedenej podmienky konania, so zreteľom na ktorý treba

konanie zastaviť. V takomto prípade nemôže dôjsť k procesnému nástupníctvu v priebehu

konania; možnosť pokračovať v konaní s právnym nástupcom prichádza totiž do úvahy

len ak dôjde k zániku právnickej osoby až v priebehu konania ( ). V otázke

spôsobilosti byť účastníkom konania súdna prax vychádza z konštantnej judikatúry, napríklad

z rozhodnutí uverejnených v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky R 34/1993, R 43/1995, R 63/1996, R 65/1996, R 58/1997, R 61/1998.

K tvrdeniu dovolateľky, že žalovaný 3/ nemá spôsobilosť byť účastníkom konania,

dovolací súd z pohľadu dovolacieho dôvodu v zmysle uvádza:

Ako žalovaným 3/ v tomto konaní je označené Ministerstvo školstva, vedy, výskumu

a športu Slovenskej republiky, ktoré je v zmysle

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších

predpisov právnickou osobou majúcou právnu subjektivitu v zmysle § 18 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Žalovaný 3/ nebol zrušený, ani nezanikol a má spôsobilosť mať práva

a povinnosti, preto takto označený subjekt aj má spôsobilosť byť účastníkom konania.

Pokiaľ dovolateľka mienila spochybňovať „spôsobilosť“ pristúpenia žalovaného 3/

do konania s jeho pasívnou vecnou legitimáciou v spore, k tomu dovolací súd poznamenáva,

že otázka aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania (žalobcov i žalovaných) nemá

žiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa Ak súd nesprávne posúdi túto

otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv. zmätočnosť konania. Nedostatok

hmotnoprávnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) môže mať iba vecný dopad na výsledok

sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta (obdobne

porovnaj napr. R 34/1993). Od aktívnej alebo pasívnej legitimácie účastníka konania treba

odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania ( ) a procesnú spôsobilosť

(t.j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania ).

Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru

o neopodstatnenosti námietky dovolateľky, že konanie trpí vadou konania v zmysle § 237

písm. b/

Pokiaľ žalobkyňa namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, jeho nepresvedčivosť (vada podľa § 237

písm. f/ ), treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou

je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov

práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán

(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Tak odôvodnenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí spĺňať

náležitosti uvedené v ustanovení ( ).

Odôvodnenie musí obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia sa súd musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový postup musí v odôvodnení dostatočne

vysvetliť nielen s poukazom na konkrétne skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,

ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie rozhodnutia musí

presvedčivo preukázať správnosť rozhodnutia; zároveň má byť pre súd, ktorý koná

a rozhoduje v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, dostatočným

podkladom pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podstatou odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (stotožňujúceho sa so skutkovým

stavom veci zisteným súdom prvého stupňa) je záver, že boli splnené hmotnoprávne

podmienky pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny

podľa účinného do 30. marca 2002 v spojení s jeho

ods. 1. Odvolací súd sa taktiež vyporiadal s pasívnou vecnou legitimáciou účastníkov konania

na strane žalovanej a uzavrel, že vzhľadom k tomu, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá

z dôvodu jej neopodstatnenosti, nesprávny záver súdu prvého stupňa týkajúci sa pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného 3/ nemá za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia.

Podľa dovolacieho súdu napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu

(v kontexte dôvodov potvrdeného rozsudku súdu prvého stupňa) je riadne odôvodnený,

nie je arbitrárny, a teda je z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia plne akceptovateľný a nesignalizuje možnosť porušenia procesných práv

účastníka konania. Na tomto mieste treba uviesť, že toto právo neznamená, že na každý

argument účastníka je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania.

Pre prípad, že dovolateľka zastáva názor o odňatí možnosti pred súdmi konať tiež

nesprávnym právnym posúdením veci dovolací súd poznamenáva, že

odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu,

a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné

dovolanie (viď ); zhodne je ale zastávaný názor, že (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani

prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje

realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom konať

(por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie tohto

súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003, ale tiež ďalšie rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť

dovolania žalobkyne proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nemožno vyvodiť ani

z

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Náhradu trov dovolacieho konania úspešným žalovaným nepriznal, pretože

si ich v tomto dovolacom konaní neuplatnili ( v spojení s

ods. 1, ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. novembra 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová